Domáca spotreba meraná maloobchodnými tržbami v úvode roka v súlade s predpokladmi slabne. V spotrebnom správaní domácnosti sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie (a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti). Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútená upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším (a zvyčajne menej kvalitným) alternatívam.
Maloobchodné tržby sa po dvoch mesiacoch dvojciferných prepadov vrátili k jemnému medziročnému rastu (+0,3 %). Vo všeobecnosti bol prvý štvrťrok tohto roka výrazne zasiahnutý zhoršujúcou sa pandemickou situáciou, ktorá vyústila do prísnejších opatrení a dlhého lockdownu, zavedeného už po príchode nového roka. Prijaté opatrenia obmedzujú oveľa výraznejšie maloobchodné prevádzky a služby, kde sa vyžaduje fyzická prítomnosť zákazníka a aj keď k jemnému uvoľneniu v marci prišlo (napr. otvorené trhoviská a tržnice), väčšie otváranie sa odkladalo na obdobie po Veľkej noci.
Slovenský maloobchod v septembri opäť príjemne prekvapil. Podľa údajov Štatistického úradu sa tržby slovenských obchodníkov v maloobchode zvýšili o ďalších 1,3%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 4,0% až na 5,8% a zaznamenala tak najrýchlejšie tempo rastu od októbra 2018, a to aj napriek medziročne nižšiemu počtu pracovných dní (dva septembrové sviatky s povinne zatvorenými obchodmi pripadli tento rok na rozdiel od toho minulého na bežný deň).
Spotrebiteľská inflácia i v júni ďalej spomaľovala, keď prekvapil miernejší (medzimesačný) rast cien pohonných hmôt, i výraznejší (medzimesačný) pokles cien potravín. V súlade s očakávaniami sa však ďalej zmierňovala aj dopytová inflácia. Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni v priemere klesli o 0,1%, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 2,0% na 1,8%. S uvoľnením opatrení na zabránenie šírenia pandémie došlo v júni aj k zreálneniu cenových štatistík, keď sa obnovilo tradičný zber dát (s výnimkou cien v leteckej doprave), ktorý vo viacerých prípadoch v minulých mesiacoch nahrádzali alternatívne zdroje.
V stredu 10.06.2020 prišlo k uvoľneniu prakticky všetkých opatrení, ktoré boli zavedené ako ochrana voči nekontrolovanému šíreniu koronavírusu. Ako zástupcovia maloobchodníkov sme veľmi radi, že sa život našich obchodov, ako aj našich zákazníkov, môže vrátiť do normálu, na ktorý sme boli zvyknutí. Zároveň plne rešpektujeme zostávajúce opatrenia, a to najmä vo forme častej dezinfekcie, nosenia rúšok v interiéri a iných povinností, pretože zdravie nás a našich zákazníkov je to najcennejšie, čo máme a chceme ho chrániť.
V posledných týždňoch naprieč celou spoločnosťou rezonuje otázka, či nechať nedele zatvorené alebo nie. Nebránime sa tejto diskusii, ale nerozumieme, prečo v takto kritických časoch chceme ekonomiku ešte viac spomaliť. V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, kedy môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace. Preto by sme uvítali, ak by otázku zatvorených nedieľ mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. Medzi zamestnancami máme mnoho ľudí, ktorí sú ochotní prísť v nedeľu do práce. Prečo chceme týmto ľuďom brániť v tom, aby do práce mohli prísť?
