Domáci maloobchod v septembri príjemne prekvapil, keď odhliadnuc od veľkonočným efektom ovplyvneného marca tohto roka zaznamenal najsilnejší medziročný nárast tržieb za posledné dva roky. Spotreba domácnosti ostáva relatívne odolná voči fiškálnym opatreniam, ktoré tento rok zasahujú v zvýšenej miere aj do príjmov domácnosti. Pred poklesom spotrebu stále chráni najmä relatívne robustný trh práce – strata zamestnania totiž zvyčajne vedie k citeľnejšiemu oslabeniu spotreby ako spomalenie rastu, či pokles reálneho príjmu.
Inflácia v júli prekvapila ďalším spomalením a tempo jej medziročného rastu sa tak zvoľnilo na najnižšiu úroveň od decembra 2024, t.j. za viac ako 1,5 roka. Zvoľňovanie inflácie pokračovalo aj napriek opätovnému otočeniu trendu na trhu s ropou, ktorý sa prejavil na drahších pohonných hmotách i na Slovensku. Tento pro-inflačný faktor bol však nateraz relatívne mierny a v júli ho naplno prevážili ďalej zlacňujúce potraviny, najmä mlieka a mliečnych výrobkov. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacoch zvoľňovanie inflácie v júli už nepodporila tzv. dopytová inflácia. Inflácia služieb sa totiž nepatrne zrýchlila, keď jej ďalšiemu ústupu bráni relatívne dynamicky nárast miezd, zvýraznený nárastom minimálnej mzdy o 12% od januára tohto roka. Akokoľvek, inflácia služieb aj v júli ostávala blízko takmer 5-ročného minima a poukazovala na čiastočné zmiernenie dopytových tlakov v ekonomike
Inflácia v apríli podľa očakávaní zrýchlila, avšak menej ako sme pôvodne očakávali. Vyššie ceny ropy sa síce s miernym oneskorením oproti okolitým krajinám ale predsa len začali prelievať aj do slovenskej inflácie – nateraz cez vyššie ceny pohonných hmôt. Tie boli zodpovedné až takmer za dve tretiny celkového aprílové medzimesačného zvýšenia cien. Jemne sa zrýchlil aj medziročný rast cien tovarov, avšak skôr v dôsledku technického bázického efektu. Vyššie ceny ropy sa do cien tovarov začnú prenášať až s oneskorením niekoľkých mesiacov.
Spotrebiteľská inflácia sa v novembri stabilizovala a nenadviazala na výrazne zvoľnenie, ktoré sme videli v októbri. Národné čísla inflácie teda nepotvrdili predbežné čísla inflácie v harmonizovanej metodike Eurostatu, ktorá naznačovala jemne zvoľnenie rastu cien (očakávame jej jemnú revíziu nahor na základe spresnených čísel). Dôvody zastavenia poklesu inflácie v novembri je potrebné hľadať predovšetkým v regulovaných cenách (vodné/stočné) a v náraste cien pohonných hmôt, i napriek ďalšiemu ľahkému poklesu cien ropy na svetových trhoch. V novembri sa ale opätovne zrýchlilo aj zdražovanie trhových služieb - z veľkej časti najmä v dôsledku extrémne volatilnej ceny leteniek, avšak čiastočne aj v dôsledku obnoveného zdražovania cien v reštauráciách. Naopak, infláciu v súlade s očakávaniami spomaľovali nižšie ceny potravín i jemné spomalenie rastu cien bežných tovarov.
Spotrebiteľská inflácia v októbri v súlade s očakávaniami definitívne zostúpila z vrcholu. Miera jej spomalenia dokonca prevýšila naše i trhové očakávania, najmä vďaka zastavenému rastu cien potravín. Nateraz sa zastavil najmä rast cien nespracovaných potravín. Ceny spracovaných potravín i naďalej jemne rástli, pravdepodobne pod tlakom rastúcich nákladov, a to od ceny práce až po dopady fiškálnej konsolidácie a vyššieho daňového zaťaženia v celom výrobno-predajnom reťazci.
Spotrebiteľská inflácia v septembri v súlade s očakávaniami prechodne opäť jemne zrýchlila. Dôvodom boli najmä jemne vyššie ceny ropy v závere leta, ktoré spolu s pomerne silným bázickým efektom vrátili domáce ceny pohonných hmôt naspäť nad úroveň rovnakého obdobia minulého roka. Pohonné hmoty tak v septembri zrýchľovali tempo medziročnej inflácie o viac ako desatinu.