Zahraničný obchod sa v závere roka už tradične prehupol do deficitu. Sezónne zhoršenie jeho bilancie je výsledkom tradičného koncoročného vianočného útlmu priemyslu, ktorý brzdí vývozy, a silného vianočného domáceho dopytu, ktorý naopak podporuje dovozy. Napriek tomu sa 12-mesačný kumulovaný prebytok zahraničného obchodu v závere roka opäť výraznejšie rozšíril a vyšplhal sa na najvyššiu úroveň od augusta 2021. Jeho decembrový nárast mal ale z veľkej časti len technický charakter, keď z jeho čísel vypadol rekordný deficit z decembra predchádzajúceho roka (2022), ktorý ovplyvnili technické dovozy plynu (tie sa tento rok už nezopakovali).
Maloobchod sa pozvoľna zotavoval aj v decembri 2023. Napriek tomu, minuloročná vianočná sezóna bola z pohľadu slovenských obchodníkov výrazne slabšia ako tá predchádzajúca. Za rekordnými vianočnými tržbami z decembra 2022, kedy domácnosti stále odmietali akceptovať vysokú infláciu a reálny prepad svojich príjmov a významu časť svojej spotreby realizovali na úkor svojich úspor, vianočné tržby v minulom roku významne (o 4%) zaostali. Napriek medziročne slabšej vianočnej sezóne aj koniec roka potvrdzoval, že spotreba domácnosti sa po prudkom zreálnení a prepade v úvode minulého roka začala od jari postupne zotavovať.
Inflácia spomaľovala aj v poslednom mesiaci roka, podľa očakávaní však už mierne pomalším tempom ako v predchádzajúcich mesiacoch. Spomalenie inflácie sme mohli pozorovať vo všetkých jej zložkách s výnimkou energií, kde sa prejavil nepriaznivý bázický efekt. Ceny energií v porovnaní s novembrom síce klesli v dôsledku lacnejších pohonných hmôt, ich decembrový pokles však ani zďaleka nedosahoval rozsah z predchádzajúceho roka (decembra 2022). Najvýraznejšie k spomaleniu inflácie i v decembri prispievali ceny potravín, kde sa dynamika medziročného rastu spomaľovala opäť najmä pod vplyvom vysokej porovnávacej základne z predchádzajúceho roka. Vysoká porovnávacia základňa pomáhala zmierňovať aj infláciu tovarov a služieb.
Maloobchod sa pozvoľna zotavoval aj v novembri. V dôsledku menej priaznivého bázického efektu sa však dynamika jeho poklesu predsa len jemne prehĺbila. Minuloročné rekordné predvianočné oživenie spotreby sa totiž tento rok nezopakovalo a tržby slovenských maloobchodníkov viac menej len kopírovali tradičnú predvianočnú trajektóriu. Obnovenie rastu reálnych príjmov slovenských domácnosti i spotrebiteľskej dôvery sa tak zatiaľ prejavilo len na stabilizácií tržieb (zastavení inflačného prepadu), resp. len na ich miernom náraste.
Inflácia ustupovala aj v novembri. Medziročný rast cien sa výraznejšie spomalil vo všetkých hlavných zložkách spotreby. Hlavným zdrojom spomaľovania inflácie v medziročnom porovnaní boli i novembri bežné tovary a potraviny, a to aj napriek tomu, že posledné 3 mesiace sa obnovilo jemné zdražovanie potravín. To však bolo výrazne pomalšie ako v rovnakom období minulého roka, čo sa prejavilo na citeľnom spomalení dynamiky medziročného rastu ich cien.
Inflácia zvoľňovala aj v októbri, stále však ostávala vysoko nadpriemerná. Smerom nadol ju tlačí predovšetkým silný bázický efekt, t.j. vysoká minuloročná porovnávacia základňa. Tá sa prejavuje najmä pri cenách potravín, či bežných tovaroch. Cenová korekcia u potravín, ktorú sme mohli pozorovať počas leta, sa však nateraz zastavila. Zmiernenie dynamiky medziročnej inflácie potravín išlo posledné dva mesiace výlučne už len na vrub bázického efektu. Po letnom zdražení prispeli v októbri k spomaleniu inflácie opäť aj ceny pohonných hmôt, ktoré klesli v reakcii na vývoj cien ropy na svetových trhoch. Naopak, zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd) naďalej bránia ústupu inflácie v službách.
