Zrýchľovanie spotrebiteľskej inflácie sa podľa očakávaní nezastavilo ani v apríli. Rast spotrebiteľských cien bol pritom opäť plošný, k zrýchleniu inflácie prispeli všetky jej hlavné zložky – potraviny, energie i jadrové ceny (dopytová inflácia). Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v apríli v priemere zvýšili o 1,5%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 10,4% až na 11,8%. Spotrebiteľská inflácia zaznamenala najvyššiu úroveň od roku 2000, t.j. za posledných 22 rokov. Inflácia sa zdvíha o niečo rýchlejšie v domácnostiach dôchodcov, kde bola v apríli medziročne vyššia až o 12,7%. Domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti zaznamenali medziročný rast cien len nepatrne nižší ako priemerná inflácia, o 11,7%.
Maloobchod zaznamenal v decembri 2021 medziročný nárast tržieb o 1,1 %. Počas celého roka 2021 obchodníci utŕžili medziročne viac o 1,4 %. Ak vlaňajší rok ale porovnáme s rokom 2019 (s obdobím pred pandémiou), tak nárast tržieb bol evidovaný o 0,3 %.
Spotrebiteľská inflácia zrýchľovala aj v závere roka, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa tempo zrýchľovania inflácie predsa len (v súlade s očakávaniami) dočasne spomalilo. K zmierneniu tempa zrýchľovania v decembri prispela (najskôr len dočasná) korekcia cien pohonných hmôt, či postupne nasycovanie priestoru pre rast cien v niektorých položkách (napríklad v stavebníctve, ale jemné zvoľnenie sme mohli pozorovať aj pri elektronike). Naopak, rast cien sa zvýrazňuje pri potravinách, vyššie ceny vstupov sa postupne prelievajú do cien ďalších tovarov, v novembri a decembri napríklad výraznejšie do cien novín. Naďalej sa zvýrazňuje aj rast cien trhových služieb, kam sa prelievajú vyššie inflačné očakávania i dynamický rast miezd.
Zrýchľovanie spotrebiteľskej inflácie sa nezastavilo ani v novembri. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľská inflácia (v národnej metodike) v priemere zvýšila o 0,5%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 5,1% na 5,6% a zaznamenala tak najrýchlejší rast od decembra 2004. V novembri bol znova rast cien plošný a prechádzal cez všetky hlavné kategórie spotrebného koša – rástli ceny (a zrýchlil sa medziročný rast) potravín, pohonných hmôt, imputovaného nájomného i dopytovej inflácie (predovšetkým obchodovateľných tovarov).
Po silnom septembri tržby v slovenskom maloobchode v októbri sklamali. Podobne ako v septembri, ani v októbri údaje z ekasy nedokázali trend vývoja správne predvídať – kým v septembri tržby podhodnocovali, v októbri ich výrazne nadhodnocovali. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa maloobchodné tržby v októbri znížili o 2,7% a dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila z 5,3% na 2,2%, a to i napriek nižšej porovnávacej báze z októbra minulého roka, kedy už v októbri tržby obchodníkov začala nahlodávať druhá vlna pandémie.
Rast HDP v treťom štvrťroku sklamal a výraznejšie zaostal za priemernými trhovými očakávaniami (3,5%) i našimi konzervatívnym odhadom (2,2%). Slabší rast ekonomiky už predznačovali septembrové čísla priemyslu, zahraničného obchodu a čiastočne i stavebníctva. Najmä priemysel citeľne zasiahli problémy v globálnych subdodávateľských reťazcoch i rastúce ceny vstupov. Výpadok na strane priemyslu pravdepodobne len čiastočne kompenzovali silnejúce služby a domáca spotreba, ktoré si užívali z pohľadu pandémie (na Slovensku) voľnejšie leto.
