Rast slovenskej ekonomiky v štvrtom štvrťroku zrýchlil. Lepšie čísla ekonomiky v závere roka naznačovala už silná decembrová spotreba domácnosti indikovaná maloobchodnými tržbami, či registráciami nových áut. Keďže sa z veľkej časti jednalo len o presun spotreby (motivovaný zmenou sadzby DPH) z tohto roka do konca minulého roka, lepšie čísla zo záveru minulého roka sa najskôr prejavia na slabšom výkone ekonomiky (spotrebe) v úvode tohto roka. Slovenskú ekonomiku v závere ale najskôr podporil aj domáci automobilový priemysel, ktorého produkcia síce smerom k záveru roka slabla, avšak z rekordných októbrových úrovní.
Zahraničný obchod v závere roka prekvapil pomerne veľkým deficitom. Silná domáca spotreba motivovaná blížiacim sa zvýšením DPH, ale aj intenzívnejšie dovozy palív, zvýraznené aj rastom ich cien, či silnejšie dovozy materiálu do výroby a investičných tovarov v závere roka citeľne podporili dovozy. Naproti tomu, vývozom sa už darilo menej - v porovnaní s relatívne silným novembrom sa prepadli, hoci v medziročnom porovnaní si i vďaka priaznivej báze držali relatívne stabilnú dynamiku rastu. V závere roka sa nedarilo najmä kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení. K dlhodobo trápiacim sa strojárom sa v decembri pridali aj autá, a tak sa ich vývozy prepadli do mínusu už aj v medziročnom porovnaní. Záver roka tak nezvrátil negatívny trend vo vývoji bilancie zahraničného obchodu. Naopak, dlhodobý trend zužovania prebytkov zahraničného obchodu len zvýraznil.
Maloobchod v októbri príjemne prekvapil, keď pokračoval v septembrovom oživení. Rastu tržieb v medziročnom porovnaní pomohol aj jeden pracovný deň navyše. Silný rast tržieb si pravdepodobne vďaka tomu pripísali najmä obchodné reťazce a predajne potravín. V pozitívnom trende však pokračovali aj internetové obchody, ktoré si pripísali pomerne silný štart do tohtoročnej vianočnej sezóny. Aj skúsenosti z roku 2022 nám hovoria, že pred očakávaným nástupom „ťažších čias“ si slovenské domácnosti na poslednú chvíľu ešte radi doprajú. Zreálnenie spotreby, ktorú na budúci rok nahlodá konsolidácia a rýchlejší rast cien, tak najskôr uvidíme opäť až v úvode budúceho roka. Navyše, vyššia DPH môže časť spotreby, najmä pri tovaroch s vyššou cenovkou, presunúť z budúceho do záveru tohto roka.
Maloobchod v septembri príjemne prekvapil a vymazal veľkú časť augustového spomalenia rastu. Napriek opätovnému zrýchleniu maloobchodu ale septembrové čísla netreba preceňovať. K podovolenkovému zrýchleniu totiž citeľnou mierou prispeli technické faktory. Tak ako aj v predchádzajúcich mesiacoch, na medziročné dynamiky rastu tržieb mal aj v septembri zásadný dopad rozdielny počet pracovných dní. Kým v auguste jeden chýbajúci pracovný deň uberal z medziročného rastu tržieb, v septembri naopak 2 pracovné dni navyše technicky medziročný rast posilňovali. Tento efekt je zvyčajne silnejší v potravinovom segmente a pohľad do septembrovej štruktúry tržieb túto hypotézu len potvrdzoval.
Po dvoch rozkolísaných mesiacoch ovplyvnených veľkonočným efektom priniesol máj do tržieb obchodníkov očakávanú normalizáciu. V porovnaní so silným aprílom sa ich tržby (po zohľadnení sezóny) síce v súlade s očakávaniami znížili, v porovnaní s priemerom predchádzajúcich dvoch mesiacov však boli ľahko vyššie a len potvrdzovali trend postupného zotavovania sa. Až na efekt Veľkej noci relatívne stabilný rast tržieb potvrdzuje aj pohľad na medziročné porovnanie tržieb. Tie v máji rástli medziročným tempom ľahko nad 5%, čo bola dynamika takmer identická s priemerom predchádzajúcich troch mesiacov.
Maloobchod vo februári podľa očakávaní rástol. Nižšia porovnávacia základňa pritom ešte viac zvýrazňuje dynamiku jeho rastu v medziročnom porovnaní. Tú najskôr podporil aj prestupný rok, ktorý februáru pridal jeden deň navyše. Pod rast tržieb domácich obchodníkov sa podpisuje obnovená spotrebiteľská dôvera domácnosti, ktorá pozitívne reaguje na ustupujúcu infláciu i stále relatívne robustný (a priaznivý) trh práce.
