Inflácia v júli prekvapila ďalším spomalením a tempo jej medziročného rastu sa tak zvoľnilo na najnižšiu úroveň od decembra 2024, t.j. za viac ako 1,5 roka. Zvoľňovanie inflácie pokračovalo aj napriek opätovnému otočeniu trendu na trhu s ropou, ktorý sa prejavil na drahších pohonných hmotách i na Slovensku. Tento pro-inflačný faktor bol však nateraz relatívne mierny a v júli ho naplno prevážili ďalej zlacňujúce potraviny, najmä mlieka a mliečnych výrobkov. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacoch zvoľňovanie inflácie v júli už nepodporila tzv. dopytová inflácia. Inflácia služieb sa totiž nepatrne zrýchlila, keď jej ďalšiemu ústupu bráni relatívne dynamicky nárast miezd, zvýraznený nárastom minimálnej mzdy o 12% od januára tohto roka. Akokoľvek, inflácia služieb aj v júli ostávala blízko takmer 5-ročného minima a poukazovala na čiastočné zmiernenie dopytových tlakov v ekonomike
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere vzrástli o 0,1%, avšak tempo ich medziročného rastu sa ďalej zvoľňovalo z 3,5% na 3,3%. Medziročné tempo rastu cien bolo naposledy pomalšie pred viac ako 1,5 rokom, v decembri 2024. Aj v júli platilo, že ústup inflácie dláždila tzv. jadrová inflácia, ktorá zvoľnila z 1,9% už len na 1,7% a bola tak najnižšia od marca 2021, t.j. za viac ako 5 rokov. Naopak, regulované ceny si v júli držali stabilný medziročný nárast o 9,3%, keď ich nahor tlačí najmä nárast cien energií na bývanie, predovšetkým tepla, v januári tohto roka.
Jadrovú infláciu aj v júli ťahali smerom nadol predovšetkým nižšie ceny potravín. Ich zlacňovanie v úvode leta síce nie je ničím výnimočné, avšak rozsah tohtoročného pohybu je už nezvyčajný. Ceny potravín v júli zlacneli v priemere až o 1,2% a aj po štatistickom očistení o sezónne vplyvy (prepočet UniCredit) zaznamenali 0,8% medzimesačný pokles. Tempo ich medziročného poklesu sa tak ďalej prehlbovalo z -1,1% až na -2,6%, resp. z -2,1% až na -3,6% pri cenách bez daní. Potraviny tak medziročne zlacňovali najrýchlejšie za takmer posledných 10 rokov – od roku 2016. Ceny potravín v júli opäť tlačili nadol predovšetkým nižšie výkupné ceny mlieka, ktoré sa prejavili na cenách v kategóriách mlieko, syry a vajcia a oleje a tuky. Ceny mlieka, syrov a vajec zlacneli v priemere o ďalších 1,5% a tempo ich medziročného poklesu sa prehĺbilo z -3,6% na -6,3%, ceny olejov a tukov (vrátane masla) zlacneli o ďalších 2,2% a tempo ich medziročného poklesu sa prehĺbilo z -12,9% na -14,4%. Pomerne výrazný sezónny pokles, nad rámec bežnej sezóny, v júli vykázali aj ceny ovocia (o 3,4%) a boli tak už nižšie ako pred rokom, a to o 2,6%, zatiaľ čo v júni ešte podobným tempom medziročne rástli (o 2,1%). Zlacňovala aj zelenina, avšak v jej prípade už nie rýchlejšie ako zvyčajne, stále to však stačilo na medziročný pokles o 0,9%. Medziročne nižšie cenovky si v priemere pripísalo aj mäso (-4,3%) a trocha prekvapivo, napriek vyššej DPH, aj cukor a cukrovinky (-2,0%). Naopak, stále jemne drahšie ako pred rokom je pečivo a obilniny – vďaka ich júlovému jemnému zlacneniu (o 0,6%) sa však tempo ich medziročného zdražovania aspoň zvoľnilo z 2,6% na 1,9%.
Ostatné časti spotrebného koša už v júli k zvoľňovaniu inflácie zásadnejšie neprispievali. Dopytová inflácia meraná cenami obchodovateľných tovarov (bez nápojov) a trhových služieb (bez leteniek) – prepočet UniCredit Bank – v júli v priemere vzrástla o 0,1% a tempo jej medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 3,2% na 3,3%. K zrýchleniu dopytovej inflácie prispeli najmä trhové služby. Tie v porovnaní s júnom v priemere zdraželi o 0,3% a tempo ich medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 4,6% na 4,7%. Zdá sa, že priestor pre zvoľňovanie inflácie služieb by sa mohol postupne vyčerpávať, a to v dôsledku stále relatívne dynamického zvyšovania miezd, ktoré sa prelieva aj do cien časti služieb, kde cena práce tvorí významnú zložku koncovej ceny, ale aj v dôsledku postupného prenosu sekundárnych efektov vyšších cien ropy. Napriek tomu, že inflácia služieb sa aktuálne drží na úrovniach blízko 5% je najnižšia za takmer 5 rokov, čo len zvýrazňuje obmedzený priestor na jej ďalšie spomaľovanie, ak v ekonomike bude naďalej pokračovať dynamický rast miezd podporený napätým trhom práce.
Ceny tovarov ostali v júli v priemere nezmenené a zachovali si aj nezmenenú dynamiku medziročného rastu na úrovni 1,9%. Pro-inflačne v júli pôsobili najmä ceny pohonných hmôt. Priemerná eurová cena ropy sa v júli síce nezvýšila, avšak v porovnaní s koncom júna sme už mohli pozorovať jej relatívne významný nárast. Navyše, na európskom trhu s pohonnými hmotami sa začali prejavovať viaceré úzke hrdla, keď deeskálacia konfliktu na Blízkom východe síce čiastočne uvoľnila Hormuzský prieliv, avšak nie odstavené spracovateľské kapacity, najmä v krajinách Blízkeho východu. To sa prejavilo na raste marží spracovateľov ropy a na silnejšom náraste cien pohonných hmôt ako by zodpovedalo zmene samotnej ceny ropy. Pohonné hmoty tak v júli na Slovensku v priemere zdraželi o 3,2% a tempo ich medziročného rastu sa tak zrýchlilo z 10,9% na 14,3%. Oproti historickej väzbe medzi cenou ropy a domácou cenou pohonných hmôt boli vyššie až o 20 (benzíny) až 30 centov (nafta). Podobný vývoj sme ale pozorovali prakticky v takmer všetkých krajinách regiónu a EÚ.
Ďalšie zvoľnenie rastu cien, najmä potravín, vnímali aj spotrebitelia – podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu/Eurostatu sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi v júli zmiernilo z 5,8% na 5,4% (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí spotrebiteľského barometra) a bolo najnižšie od novembra 2024, t.j. za posledných 21 mesiacov. Rovnakým smerom sa hýbu aj inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov – tie klesli z 4,4% už „len“ na 3,5% a boli najnižšie za posledných 12 mesiacov. Vnímaná i očakávaná inflácia v posledných mesiacoch už klesli aj pod úroveň 10-ročného priemeru. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli klesol o 0,2% a tempo jeho medziročného rastu sa zmiernilo z 3,5% na 3,0% – najnižšia úroveň od decembra 2024. Nižšia vnímaná inflácia, inflácia často nakupovaných tovarov i inflačné očakávania by mohli sťažovať prenos prípadných ponukových faktorov do cien ostatných tovarov a služieb a prispieť tak predsa len i k ďalšiemu zvoľneniu tzv. dopytovej inflácie, resp. spomaleniu jej re-akcelerácie
Nateraz predpokladáme, že medziročná inflácia mohla v júli zaznamenať svoje tohtoročné minimum, hoci úplne sa nedá vylúčiť ešte ani jemný augustový pokles pod vplyvom nižších cien mlieka. Opätovný nárast cien ropy (a pohonných hmôt) by však ale mal výrazne uzatvárať priestor pre jej ďalšie spomalenie. Trend by sa mal začať postupne otáčať aj v prípade väčšiny potravín, ktoré v júli ešte prekvapili výraznejším poklesom, čím už najskôr z veľkej časti vyčerpali priestor pre zlacňovanie. Ceny domácich poľnohospodárskych komodít v rastlinnej výrobe našli svoje dno už na jar, pričom letné vlny horúčav a extrémne sucho pravdepodobne znížia hektárové výnosy, najmä neskôr zrejúcich plodín, a v nasledujúcich mesiacoch zvýraznia cenový tlak. Na druhej strane, aj posledný vývoj cien surového mlieka (prelom júla a augusta) naznačuje, že jeho cena v Európe ešte stále svoje dno len hľadá – práve mlieko a produkty z mlieka boli pritom hlavný ťahúňom zlacňovania potravín v predchádzajúcich mesiacoch a nie je vylúčené, že tento trend ešte môže pretrvať niekoľko týždňov až mesiacov, čo by pribrzdilo i stabilizáciu, resp. jemne zrýchľovanie celkovej inflácie.
Smerom k jeho záveru, by sa do cien mohli začať predsa len premietať aj sekundárne efekty vyšších cien energií z jari tohto roka (ropy a plynu). Tie by mohli spomaliť zvoľňovanie inflácie služieb, ktorá by mala ustupovať pod vplyvom spomaleného ekonomického rastu (a poklesu spotreby), a prinášať silný nákladový faktor do cien bežný tovarov a potravín. Inflácia by sa tak mohla opäť zrýchľovať jemne nad 3,5% a na podobných úrovniach by mohol tento rok skončiť aj ročný priemer inflácie.
Vzhľadom na blížiace sa voľby nateraz nepredpokladáme zásadnejšiu úpravu cien energií pre domácnosti v budúcom roku. Za pravdepodobnejší scenár považujeme, že vo volebnom roku sa na Slovensku globálny cenový šok v energiách plne nepreleje do inflácie, ale cez vyššiu energo pomoc do deficitu verejných financií. To len zvýši potrebu a rozsah fiškálnej konsolidácie po voľbách v jeseni 2027 a zvyšuje riziko nadpriemernej inflácie aj po roku 2028. Bez úpravy cien energií na bývanie by tak inflácia mala budúci rok zvoľniť pod 3%, a to i napriek očakávanému dynamickému rastu cien potravín, ktoré budú budúci rok reagovať na tohtoročné externé šoky (ropa, sucho) a najskôr sa výraznejšie odrazia od tohtoročných cenových miním.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
