Zahraničný obchod sa v úvode dovolenkového leta prepadol do ľahkého deficitu. Pokračoval tak pozvoľný a očakávaný trend postupného zhoršovania bilancie zahraničného obchodu. K tomuto trendu však v nemalej miere prispievajú cenové vplyvy – vyššie ceny energetických surovín, ktoré nominálne navyšujú dovozy. Inak tomu nebolo ani v úvode leta. Napriek zhoršeniu bilancie zahraničného obchodu tak jeho júlové čísla môžeme hodnotiť prevažne pozitívne. Nominálny rast vývozov aj v júli prevyšoval rast exportných cien a vývozy teda rástli aj v reálnom vyjadrení.
V posledných mesiacoch sa pritom zotavili i vývozy v kľúčovej exportnej kategórií strojov a prepravných zariadení. Na druhej strane, júlové čísla je potrebné interpretovať veľmi opatrne – výsledky letných dovolenkových mesiacov pomerne často skresľuje nerovnomerné rozloženie dovoleniek. Pre potvrdenie relatívne priaznivých júlových čísel preto bude nevyhnutné vyčkať ešte na druhý dovolenkový mesiac – august.
Podľa údajov Štatistického úradu objem dovozov v júli nepatrne prevýšil objem vývozov, a to o 840 tisíc EUR. Na 12-mesačnej báze sa v júli prebytok zahraničného obchodu zmiernil z revidovaných 2,1% HDP na 1,9% HDP. Ako zvyčajne na základe spresnených údajov Štatistický úrad upravil údaje za predchádzajúce mesiace roka, tentoraz prebytok znížil o 17 mil. EUR (menej ako 0,1% HDP). Zároveň zverejnil i definitívne údaje za minulý rok. Predbežný prebytok zahraničného obchodu znížil o 245 mil. EUR (0,2% HDP) na 2,5 mld. EUR (1,8% HDP), najmä v dôsledku navýšenia dovozov.
Nominálne vývozy podľa prepočtov Štatistického úradu v júli po očistení o sezónne efekty ďalej rástli, v porovnaní s júnom o 1,4%. V dôsledku menej priaznivého bázického efektu sa však tempo ich medziročného rastu zvoľnilo z 9,1% na 6,6%. Napriek technickému spomaleniu medziročného rastu vývozov v porovnaní so silným júnom, ich medziročný nárast bol druhý najsilnejší v tomto roku a takmer dvojnásobný v porovnaní s priemerom predchádzajúceho roka (3,6%). Len čiastočne k tomu prispeli aj vyššie exportné ceny, ktoré sa v júli medziročne zvýšili o 2,4%. Prevažne zrýchľujúci trend v posledných mesiacoch ukazujú aj reálne vývozy, ktoré ešte v úvode roka klesali. K zlepšeniu exportnej výkonnosti domáceho priemyslu prispeli jeho kľúčové exportné odvetvia – stroje a autá. Tie v posledných dvoch mesiacoch pomerne dynamicky rástli a medziročne boli vyššie o približne 6%, pri viac menej stagnujúcich exportných cenách v odvetví. Relatívne silný rast, hoci v júli s ďalším oslabením, si držali aj ostatné exportné kategórie – tempo ich medziročného rastu sa v júli spomalilo z 13,1% na 7,0%.
Júl so sebou priniesol i pokračujúci rast dovozov. Tie sa podľa údajov Štatistického úradu po očistení o sezónne vplyvy zvýšili v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 1,0% a tempo ich medziročného rastu sa tak zvoľnilo len mierne z 10,4% na 9,4%. I naďalej pritom platí, že nominálne dovozy sú nafukované aj vyššou cenou dovážaných surovín – napríklad eurová cena ropy bola v júli medziročne vyššia o viac ako 20%. V porovnaní s júnom sa síce cena ropy i nominálne dovozy jemne znížili – po čiastočnej dočasnej de-eskalácií konfliktu na Blízkom východe, medziročne však boli nominálne dovozy palív a mazív stále vyššie až o 28,8% (v júni o 37,5%). Pomerne dynamicky ale rastú aj viaceré ostatné dovozné kategórie, kde sú cenové vplyvy predsa len výrazne miernejšie. Medziročný rast dovozov mimo palív a mazív sa v júli síce spomalil z 8,8% na 8,1%, avšak dovozy v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení zrýchlili z 7,9% na 11,0%. To by mohlo naznačovať silnejúce investície do strojov (menej pravdepodobne) a/alebo zvýšené dovozy materiálu a polotovarov do výroby, najmä v automobilovom priemysle. Akokoľvek, oživený rast dovozov strojov a prepravných zariadení v posledných mesiacoch by sa tak dal vnímať pozitívne a mohol by poukazovať na zvýšenú aktivitu kľúčových častí domáceho priemyslu v najbližších mesiacoch.
I naďalej predpokladáme, že prebytky zahraničného obchodu sa ani v nasledujúcich mesiacoch nebudú ďalej rozširovať. Nadol ich budú tlačiť stále medziročne vyššie ceny energetických surovín, ale i stále relatívne oslabený externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov i v dôsledku zhoršeného domáceho podnikateľského prostredia. Na druhej strane, výraznejšej redukcii prebytkov zahraničného obchodu bude brániť trápiaci sa domáci dopyt, ktorý bude brzdiť i rast spotrebných a investičných dovozov. Očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa do konca roka mohli zmierniť na 1-1,5% HDP, úrovni okolo 1,8-1,9% HDP v minulom roku i súčasnosti.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
