Zahraničný obchod v úvode jesene príjemne prekvapil, a to ako veľkosťou prebytku, tak aj rastom obratu. Nominálne čísla zahraničného obchodu však aj v septembri čiastočne skresľovali cenové efekty. Tie pritom nafukujú predovšetkým stranu dovozov, a to v dôsledku nárastu cien energetických surovín. Nominálne dovozy palív a mazív sa tak v septembri síce medziročne zvýšili o viac ako polovicu, eurová cena ropy Brent však v rovnakom období medziročne narástla o viac ako 70%, ceny plynu sa približne zdvojnásobili. V reálnom vyjadrení teda dovozy palív medziročne pravdepodobne nerástli.
Posuny v letných celozávodných dovolenkách, najmä automobilovom priemysle, sa prejavili aj na číslach zahraničného obchodu. V medziročnom porovnaní ale bilanciu zahraničného obchodu citeľne znižovali aj cenové vplyvy – inými slovami rastúce ceny energetických surovín a energií. Vyššie ceny sa síce prejavili aj na vyšších nominálnych vývozoch palív a mazív, avšak vzhľadom na výrazne deficitnú bilanciu (Slovensko nemá vlastné zdroje ropy a plynu) mali v úhrne negatívny dopad na celkovú bilanciu zahraničného obchodu. Bilancia zahraničného obchodu sa tak posledné mesiace systematicky zhoršuje, avšak najmä v dôsledku cenových vplyvov. Naopak, kľúčové exportné kategórií zaznamenávajú po očistení o dovolenkový efekt skôr pozitívny jemne rastúci trend.
Zahraničný obchod sa v úvode dovolenkového leta prepadol do ľahkého deficitu. Pokračoval tak pozvoľný a očakávaný trend postupného zhoršovania bilancie zahraničného obchodu. K tomuto trendu však v nemalej miere prispievajú cenové vplyvy – vyššie ceny energetických surovín, ktoré nominálne navyšujú dovozy. Inak tomu nebolo ani v úvode leta. Napriek zhoršeniu bilancie zahraničného obchodu tak jeho júlové čísla môžeme hodnotiť prevažne pozitívne. Nominálny rast vývozov aj v júli prevyšoval rast exportných cien a vývozy teda rástli aj v reálnom vyjadrení.
Zahraničný obchod v septembri príjemne prekvapil. Očakávaný prepad v obrate zahraničného obchodu v dôsledku nútenej odstávky výroby v najmenšom zo štyroch slovenských závodov automobiliek (JLR v Nitre), sa plne nenaplnil. Vývozy áut a strojov síce medziročne nerástli, avšak skôr v dôsledku technických faktorov. V porovnaní s dovolenkovým augustom sa dokonca i po očistení o tradičnú sezónu nepatrne zvýšili, hoci v dôsledku augustových dovoleniek poskytuje lepší obrázok porovnanie s priemerom predchádzajúcich mesiacov, za ktorým ale zaostávali stále len mierne. Podobný pokles sme pritom pozorovali aj na strane zahraničných dodávok v tejto oblasti. Zdá sa teda, že výpadok nitrianskeho JLR z väčšej časti dokázali kompenzovať ostávajúce časti domáceho automobilového a strojárskeho priemyslu.
Prebytky zahraničného obchodu sa počas leta síce jemne rozšírili a august tento pozitívny trend potvrdzoval, pohľad na obraty v augustovom zahraničnom obchode ale sklamal. Jedným z možných vysvetlení by mohol byť posun časti celozávodných dovoleniek z júla na august. Naše predpoklady postavené na relatívne optimistickej nálade v priemysle v auguste pritom počítali skôr s opačným rozložením. Slabé čísla vývozov tak naznačujú, že aj zajtra plánované zverejnenie produkcie v priemysle by mohlo byť skôr sklamaním.
Zahraničný obchod v júli príjemne prekvapil, a to ako prebytkom, tak aj svojou intenzitou. Júlové čísla ale nie možné preceňovať. Vzhľadom na dovolenkový charakter letných mesiacov je nevyhnutné vyčkať na potvrdenie pozitívneho trendu z júla aj augustovými číslami. Celozávodné dovolenky sa totiž často nerovnomerne rozkladajú medzi dva letné dovolenkové mesiace a skresľujú tak pohľad, najmä v medziročnom porovnaní.