Maloobchodné tržby sa počas druhej vlny pandémie samozrejme nevyvíjali priaznivo a v prvom kvartáli tohto roka boli medziročne zhruba o desatinu nižšie ako vlani. Spotrebitelia si počas krízy viac sporili a menej nakupovali. Kríza totiž viedla k tomu, že našinci pristupovali k míňaniu opatrne a väčšie nákupy radšej odkladali na neskôr, na lepšie časy. So zlepšujúcou sa pandemickou situáciou sa ale “prebúdza k životu” aj naša spotreba.

Slovenský maloobchod v úvode júla potvrdil oživenie po uvoľnení prísnych protipandemických opatrení. Jeho tržby v úvode leta vzrástli o ďalších 3,3% (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank na základe údajov Štatistického úradu). Po štyroch mesiacoch medziročného poklesu tak tržby v maloobchode dokonca obnovili mierny medziročný rast, keď boli v porovnaní s júlom minulého roka vyššie o 1,5% (v júni medziročne klesali o -1,6%). Domácim obchodníkom mohli v úvode leta okrem uvoľnenia protipandemických opatrení významne pomôcť aj zmeny v dovolenkovom správaní sa slovenských domácnosti.

Mesačné údaje už ukazujú prvé dopady opatrení zavedených na Slovensku v polovici marca. Tržby v maloobchode zaznamenali v marci medziročný pokles o 3,6 %. Oproti februáru boli tržby o 7,8 % nižšie. Pokles tržieb zaznamenali všetky časti maloobchodu okrem obchodu v nešpecializovaných predajniach, kde tržby medziročne vzrástli o 12,9 % (v dôsledku predaja potravín, nápojov a tabaku). Pochopiteľne, v dôsledku značných obmedzení, bolo vidieť prudký pokles tržieb v sektore ubytovania a pohostinstva (medziročne o 50,8 % v ubytovaní a o 21,5 % v reštauráciách).

Vývoj slovenskej ekonomiky v posledných mesiacoch roka 2019 ako aj predstihové ukazovatele eurozóny na začiatku tohto roka nás pôvodne viedli k pozitívnejšiemu odhadu rastu HDP. Riziká smerom nahor sme videli v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu, čo by náš odhad rastu ekonomiky zvýšilo z 2,0 % na 2,2 %. Avšak, vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni 2 %. Predbežný dopad koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu.

Spotrebiteľská inflácia aj v auguste prekvapila jemne smerom nahor. Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku zvýšili o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa len nepatrne spomalila z 2,9% na 2,8%. Augustové spomalenie medziročnej inflácie je výsledkom bázického efektu (ceny telefónnych služieb) a klesajúcich cien pohonných hmôt. Naopak, ďalej sa zrýchľoval rast cien potravín, ku ktorým sa pridali aj vyššie ceny dopravných služieb (letenky i autobusy).

Štatistický úrad na základe spresnených údajov len nepatrne (o desatinu) vylepšil prvotný odhad rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku, a to z 1,9% na 2,0%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom HDP v stálych cenách vzrástol o 0,5% (sezónne očistené). Aj po revízií čísel za druhý kvartál stále platí, že slovenská ekonomika v ňom zaznamenala najpomalší medziročný rast od tretieho kvartálu 2013. Štruktúra rastu potvrdila predpokladané dôvody spomalenie rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, pod ktoré sa podpísal slabší externý dopyt i domáce faktory ako silný bázicky efekt pri investíciách zvýraznený opakujúcimi sa problémami pri verejných investíciách, či plánovaná odstávka výrobných zariadení v petrochemickom priemysle.