Zahraničný obchod v úvode jesene príjemne prekvapil, a to ako veľkosťou prebytku, tak aj rastom obratu. Nominálne čísla zahraničného obchodu však aj v septembri čiastočne skresľovali cenové efekty. Tie pritom nafukujú predovšetkým stranu dovozov, a to v dôsledku nárastu cien energetických surovín. Nominálne dovozy palív a mazív sa tak v septembri síce medziročne zvýšili o viac ako polovicu, eurová cena ropy Brent však v rovnakom období medziročne narástla o viac ako 70%, ceny plynu sa približne zdvojnásobili. V reálnom vyjadrení teda dovozy palív medziročne pravdepodobne nerástli.
Rastúce ceny zvyšujú aj nominálne vývozy, avšak výrazne menej ako na strane dovozov. Medziročný rast exportných cien sa síce v septembri zrýchlil z 3,9% až na 4,7%, v kľúčovej exportnej kategórií strojov a áut, ktorá bola kľúčovou kategóriou rastu exportov v septembri, však exportné ceny stále významnejšie nerastú – u strojov i áut dokonca v septembri ostávali pod úrovňou z minulého roka. Vyššie exportné ceny sa tak prejavujú skôr v ostatných exportných kategóriách, najmä v palivách a mazivách, ktoré sú ale z hľadiska domácich exportov stále skôr okrajové. V reálnom vyjadrení sú teda tempa rastu obratu v zahraničnom obchode výrazne pomalšie ako v nominálnom vyjadrení, pričom cenový efekt by mal byť silnejší na dovoznej strane, čo znamená, že rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu je v reálnom vyjadrení naopak ešte o niečo silnejšie ako naznačujú nominálne čísla zahraničného obchodu.
Podľa údajov Štatistického úradu objem vývozov v septembri prevýšil objem dovozov, 542 mil. EUR. Po augustovom „dovolenkovom“ deficite sa tak zahraničný obchod vrátil k prebytkom, pričom septembrový mesačný prebytok bol druhý najvyšší v tomto roku ( po máji). Ako zvyčajne, štatistici aj tentoraz zároveň na základe spresnených údajov revidovali čísla za predchádzajúce mesiace roka – tentoraz vylepšili bilanciu zahraničného obchodu o 45 mil. EUR (približne 0,03% HDP). 12 mesačný prebytok zahraničného obchodu sa tak v septembri rozšíril z revidovaných 1,8% HDP na 1,9% HDP. Trend postupného zužovania prebytkov, ktorý sme pozorovali od neskorej jari, sa tak nateraz zastavil, a to aj napriek rastúcim dovozným cenám energetických surovín.
Septembrové zlepšenie v zahraničnom obchode potiahla predovšetkým exportná strana bilancie. Nominálne vývozy sa podľa prepočtov Štatistického úradu v septembri po očistení o sezónne efekty zvýšili medzimesačne až o 6,4%. Vzhľadom na porovnanie so slabším dovolenkovým augustom dáva lepší obrázok porovnanie s priemerom predchádzajúcich dvoch dovolenkových mesiacov. Aj toto porovnanie ale signalizuje dynamický nárast vývozov, a to až o 5,0% (sezónne očistené). Tempo medziročného rastu vývozov sa tak zrýchlilo z 4,8% v auguste, resp. z 5,7% v priemere v dovolenkovom lete júl-august, až na 11,0% v septembri – najsilnejší medziročný nárast od veľkonočným efektom skresleného marca minulého roka, resp. druhý najsilnejší od prvého kvartálu roku 2023, t.j. za 3,5 roka. Cenové vplyvy boli pritom zodpovedné za menej ako polovicu medziročného nominálneho rastu vývozov, keď podľa údajov Štatistického úradu exportné ceny medziročne v septembri narástli o 4,7%.
Rast vývozov podporila v septembri najmä ich kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení. Medziročný rast vývozov sa tu v septembri zrýchlil z 2,8% v priemere počas dovolenkového júla a augusta (resp. z -0,4% v auguste) až na 12,4% v septembri. Silný, približne 10% rast si pritom vývozy strojov a áut zapísali aj v medzimesačnom sezónne očistenom porovnaní, resp. v porovnaní s priemerom predchádzajúcich dvoch mesiacov, a v septembri tak zaznamenali svoje nové historické maximum. Cenové vplyvy pritom túto kategóriu zásadnejšie nenavyšovali – exportné ceny vo výrobe áut v septembri dokonca medziročne klesali o 0,2%, vo výrobe strojov až o 1,0%. Silný septembrový rast vo vývoze strojov a áut zároveň naznačuje, že v pluse sa mohla udržať aj priemyselná produkcia, ktorej čísla zverejnia Štatistici až zajtra, a kde sme kvôli nepriaznivému bázickému efektu predpokladali technický návrat do červených čísel.
V septembri rástla aj väčšina ostávajúcich vývozných kategórií – v priemer tú ale vývozy boli len jemne nad úrovňou z júna a tempo ich medziročného rastu sa spomalilo z ľahko dvojciferných úrovni v predchádzajúcich mesiacov na 8,8% v septembri. Na rozdiel od strojov a áut tu významnú rolu hrali aj rastúce ceny, ktoré celkové nominálne vývozy prevažne zvyšovali, najmä pri palivách a mazivách. Vývozy palív a mazív síce medziročne narástli o až o 52%, exportné ceny ropných produktov ale až o 77,0%, exportné ceny elektriny naopak medziročne klesli o 5,5%.
Vyššie vývozy a produkcia vo výrobe strojov a prepravných zariadení sa prejavili aj na silnejších dovozoch materiálu a polotovarov do výroby. Tempo medziročného rastu strojov a prepravných zariadení, kde sa miešajú investičné dovozy a dovozy do výroby, sa v septembri zrýchlilo až na 11,5%, z 4,7% v auguste, resp. z 7,5% v priemere počas dovolenkového leta júl-august. Celkové dovozy navyše zdvíhali aj vyššie dovozy palív a mazív, ktoré boli nafukované najmä ich vyššou cenou – medziročne narástli až o 56,1%, hoci v reálnom vyjadrení najskôr nerástli. Celkové vývozy sa tak podľa prepočtov Štatistického úradu v septembri po očistení o sezónne vplyvy zvýšili o 4,2%, resp. v porovnaní s priemerom dovolenkových mesiacov júl-august narástli o 2,2%. Tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo na 9,9%, z 5,0% v auguste, resp. z 7,0% v priemere počas dovolenkových mesiacov júl-august.
September priniesol do zahraničného obchodu prekvapivo silné oživenie, ktoré ťahali najmä domáce automobilky. Nominálne čísla bilancie zahraničného obchodu pritom zmenšovali zhoršujúce sa výmenné relácie – inými slovami silný rast dovozných cien (najmä energetických surovín). Nominálne prebytky zahraničného obchodu sa tak síce (napriek silnému septembru) zúžili z 2,0% HDP v priemere v druhom kvartáli na 1,9% HDP v priemere v treťom kvartáli, avšak v reálnom vyjadrení sme najskôr videli mierne rozšírenie prebytkov. Zahraničný obchod tak i v treťom štvrťroku pravdepodobne stále prispieval k rastu HDP. Prekvapivo silný september v maloobchode i v zahraničnom obchode pritom prinášajú významné pozitívne riziko do našej konzervatívnej prognózy rastu HDP v treťom štvrťroku (0,9%). Po zverejnení mesačných čísel za september preto očakávame, že rast HDP v treťom štvrťroku pravdepodobne nakoniec presiahol 1%.
I naďalej predpokladáme, že prebytky zahraničného obchodu sa v nasledujúcich mesiacoch nebudú ďalej rozširovať a september bol len krátkodobou anomáliou. Nadol ich budú tlačiť stále medziročne vyššie ceny energetických surovín, ktorých zdražovanie sa v októbri ešte zvýraznilo, ale i relatívne oslabený externý dopyt a nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov, i v dôsledku zhoršeného domáceho podnikateľského prostredia. Očakávame, že prebytky zahraničného obchodu by sa do konca roka mohli zmierniť smerom k 1,5% HDP, z úrovni okolo 1,8-1,9% HDP v minulom roku/súčasnosti.
Nábeh Volva, ale aj vyššie vývozy elektriny po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce, by mali negatívny trend v bilancii zahraničného obchodu budúci rok postupne zastaviť a následne i otočiť. Predpokladáme preto, že budúci roka sa prebytky zahraničného obchodu rozšíria opäť nad 2% HDP.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
