Tržby v maloobchode vo februári klesali. Napriek tomu prekvapili skôr príjemne. Pokles maloobchodných tržieb bol miernejší ako naznačovali skôr dostupné údaje z registračných pokladní (Ekasa). Navyše, medziročný pokles tržieb z veľkej časti odzrkadľoval len menší počet kalendárnych i pracovných dní (v oboch prípadoch o jeden deň), keď minuloročný priestupný rok nafúkol aj februárové tržby. Po očistení o tento efekt by sa najskôr medziročná zmena maloobchodných tržieb vo februári pohybovala blízko nuly, podobne ako v januári.
Zahraničný obchod ostal v deficite aj v druhom tohtoročnom mesiaci, a to i napriek čiastočnému zotaveniu vývozov, predovšetkým v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení. Bilanciu zahraničného obchodu totiž i naďalej tlačili smerom do mínusu pomerne dynamicky rastúce dovozy. V nich sa vo februári miesili vyššie ceny plynu, predovšetkým v úvode mesiaca, ale i vyššie reálne dovozy, predovšetkým rôznych priemyselných výrobkov, kam sa radia prevažne tovary určené na spotrebu. Pomerne dynamicky, napriek miernej medzimesačnej korekcii, ale stále rástli aj dovozy strojov a prepravných zariadení, kde sa miešajú investičné dovozy a dovozy materiálu a polotovarov do výroby. Zdá sa teda, že slovenská ekonomika by sa mohla stávať viac dovozne náročnou.
Spotrebiteľská inflácia vo februári ľahko spomalila, najmä v dôsledku pomalšieho rastu cien v doprave, ale i vyprchania časti efektu minuloročného zvyšovania spotrebných daní na tabak a cigarety. Na ceny pohonných hmôt vplývala nižšia cena ropy na svetových trhoch, ceny v cestnej doprave zvoľnili dynamiku medziročného rastu takmer výlučne len pod vplyvom priaznivejšieho bázického efektu, keď tento rok vo februári nezopakovali pomerne citeľné zdražovanie z februára prechádzajúceho roka. Bázicky efekt v cestnej doprave sa prejavil aj na dynamike medziročného rastu regulovaných cien (spomalenie z 5,0% na 4,5%).
Tržby v maloobchode zaznamenali v januári jeden z troch najnižších rastov za posledný rok, hoci stále medziročne nárastli o 0,8 %. Rast tržieb bol podporený najmä hyper- a supermarkety s nárastom o 3,3 % a špecializované predajne (textil, obuv, drogéria, lekárne), ktoré vykázali nárast o 7,2 %. Celkový výsledok bol negatívne ovplyvnený poklesom tržieb v hobbymarketoch, predajniach nábytku a elektroniky, ktoré zaznamenali pokles o 8,7 %.
Spotrebiteľské ceny v úvode roka reagovali najmä na daňové zmeny, ktoré so sebou prinášal fiškálny konsolidačný balíček pre tento rok. Zmeny v daniach boli hlavným vysvetľujúcim faktorom zrýchlenia inflácie v úvode roka, hoci nie jediným. Prenos vyššej DPH do koncových cien pre zákazníkov sme mohli pozorovať najmä pri cenách služieb. Viaceré služby dokonca zdražovali nad rámec úprav DPH, najmä ceny v reštauráciách a hoteloch, ktoré rástli aj napriek poklesu DPH. Naopak, pri cenách bežných tovarov sa vyššia DPH na cenách zatiaľ zásadnejšie neprejavila.
Rast slovenskej ekonomiky v štvrtom štvrťroku zrýchlil. Lepšie čísla ekonomiky v závere roka naznačovala už silná decembrová spotreba domácnosti indikovaná maloobchodnými tržbami, či registráciami nových áut. Keďže sa z veľkej časti jednalo len o presun spotreby (motivovaný zmenou sadzby DPH) z tohto roka do konca minulého roka, lepšie čísla zo záveru minulého roka sa najskôr prejavia na slabšom výkone ekonomiky (spotrebe) v úvode tohto roka. Slovenskú ekonomiku v závere ale najskôr podporil aj domáci automobilový priemysel, ktorého produkcia síce smerom k záveru roka slabla, avšak z rekordných októbrových úrovní.
