Spotrebiteľská inflácia vo februári ľahko spomalila, najmä v dôsledku pomalšieho rastu cien v doprave, ale i vyprchania časti efektu minuloročného zvyšovania spotrebných daní na tabak a cigarety. Na ceny pohonných hmôt vplývala nižšia cena ropy na svetových trhoch, ceny v cestnej doprave zvoľnili dynamiku medziročného rastu takmer výlučne len pod vplyvom priaznivejšieho bázického efektu, keď tento rok vo februári nezopakovali pomerne citeľné zdražovanie z februára prechádzajúceho roka. Bázicky efekt v cestnej doprave sa prejavil aj na dynamike medziročného rastu regulovaných cien (spomalenie z 5,0% na 4,5%).
Tržby v maloobchode zaznamenali v januári jeden z troch najnižších rastov za posledný rok, hoci stále medziročne nárastli o 0,8 %. Rast tržieb bol podporený najmä hyper- a supermarkety s nárastom o 3,3 % a špecializované predajne (textil, obuv, drogéria, lekárne), ktoré vykázali nárast o 7,2 %. Celkový výsledok bol negatívne ovplyvnený poklesom tržieb v hobbymarketoch, predajniach nábytku a elektroniky, ktoré zaznamenali pokles o 8,7 %.
Spotrebiteľské ceny v úvode roka reagovali najmä na daňové zmeny, ktoré so sebou prinášal fiškálny konsolidačný balíček pre tento rok. Zmeny v daniach boli hlavným vysvetľujúcim faktorom zrýchlenia inflácie v úvode roka, hoci nie jediným. Prenos vyššej DPH do koncových cien pre zákazníkov sme mohli pozorovať najmä pri cenách služieb. Viaceré služby dokonca zdražovali nad rámec úprav DPH, najmä ceny v reštauráciách a hoteloch, ktoré rástli aj napriek poklesu DPH. Naopak, pri cenách bežných tovarov sa vyššia DPH na cenách zatiaľ zásadnejšie neprejavila.
Rast slovenskej ekonomiky v štvrtom štvrťroku zrýchlil. Lepšie čísla ekonomiky v závere roka naznačovala už silná decembrová spotreba domácnosti indikovaná maloobchodnými tržbami, či registráciami nových áut. Keďže sa z veľkej časti jednalo len o presun spotreby (motivovaný zmenou sadzby DPH) z tohto roka do konca minulého roka, lepšie čísla zo záveru minulého roka sa najskôr prejavia na slabšom výkone ekonomiky (spotrebe) v úvode tohto roka. Slovenskú ekonomiku v závere ale najskôr podporil aj domáci automobilový priemysel, ktorého produkcia síce smerom k záveru roka slabla, avšak z rekordných októbrových úrovní.
Zahraničný obchod v závere roka prekvapil pomerne veľkým deficitom. Silná domáca spotreba motivovaná blížiacim sa zvýšením DPH, ale aj intenzívnejšie dovozy palív, zvýraznené aj rastom ich cien, či silnejšie dovozy materiálu do výroby a investičných tovarov v závere roka citeľne podporili dovozy. Naproti tomu, vývozom sa už darilo menej - v porovnaní s relatívne silným novembrom sa prepadli, hoci v medziročnom porovnaní si i vďaka priaznivej báze držali relatívne stabilnú dynamiku rastu. V závere roka sa nedarilo najmä kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení. K dlhodobo trápiacim sa strojárom sa v decembri pridali aj autá, a tak sa ich vývozy prepadli do mínusu už aj v medziročnom porovnaní. Záver roka tak nezvrátil negatívny trend vo vývoji bilancie zahraničného obchodu. Naopak, dlhodobý trend zužovania prebytkov zahraničného obchodu len zvýraznil.
Maloobchod v októbri príjemne prekvapil, keď pokračoval v septembrovom oživení. Rastu tržieb v medziročnom porovnaní pomohol aj jeden pracovný deň navyše. Silný rast tržieb si pravdepodobne vďaka tomu pripísali najmä obchodné reťazce a predajne potravín. V pozitívnom trende však pokračovali aj internetové obchody, ktoré si pripísali pomerne silný štart do tohtoročnej vianočnej sezóny. Aj skúsenosti z roku 2022 nám hovoria, že pred očakávaným nástupom „ťažších čias“ si slovenské domácnosti na poslednú chvíľu ešte radi doprajú. Zreálnenie spotreby, ktorú na budúci rok nahlodá konsolidácia a rýchlejší rast cien, tak najskôr uvidíme opäť až v úvode budúceho roka. Navyše, vyššia DPH môže časť spotreby, najmä pri tovaroch s vyššou cenovkou, presunúť z budúceho do záveru tohto roka.
