Maloobchodné tržby pokračovali v raste aj novembri a potvrdzovali tak silnú predvianočnú sezónu. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v porovnaní s októbrom zvýšili o 0,6% (sezónne očistené). Dynamika ich medziročného rastu sa však predsa len mierne spomalila z 6,0% na 5,4%, toto spomalenie by sa však dalo pripísať výlučne na vrub nižšieho počtu pracovných dní (oproti minulému roku o 1 pracovný deň). Za silným rastom tržieb treba hľadať najmä silný trh práce, ktorý stále vykazuje dynamický rast miezd, ale aj silnú spotrebiteľskú dôveru, ktorá sa stále drží na pokrízových maximách.

Spotrebiteľská inflácia sa v novembri výraznejšie spomalila. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v priemere znížili o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,5% na 2,1%. Medziročná inflácia tak vykázala najnižšiu úroveň tohto roka (rovnako o 2,1% rástli ceny aj vo februári). Za novembrovým spomalením inflácie treba hľadať najmä faktory ponukového charakteru – nižšie ceny ropy a nižšie ceny potravín, ktoré boli v medziročnom porovnaní podporené i silným bázickým efektom (vyprchanie efektu minuloročného zdraženia masla a vajec). Naopak, dopytová inflácia ďalej zrýchľovala, keď ju výdatne dotuje dynamický rast miezd.

Štatistický úrad na základe spresnených čísel potvrdil nepatrné zrýchlenie rastu slovenskej ekonomiky, ktorá si v treťom štvrťroku polepšila o 4,6% oproti 4,5% v druhom štvrťroku. Ekonomika si tak pripísala najsilnejší medziročný nárast od konca roku 2015. V porovnaní s druhým štvrťrokom sa HDP zvýšil o 1,1% (sezónne očistené). Na rozdiel od väčšiny ostatných krajín eurozóny, najmä jej veľkých ekonomík na čele s Nemeckom, konjunktúra na Slovensku pokračovala aj počas leta. Zdá sa totiž, že slovenskú ekonomiku v menšej miere ako niektoré iné európske ekonomiky postihli problémy súvisiace s dočasným výpadkom produkcie v automobilovom priemysle v dôsledku zavádzania nového WLTP štandardu. Naopak, automobilový priemysel naďalej ostávala hlavným ťahúňom slovenského priemyslu.