Rast HDP v treťom štvrťroku sklamal a výraznejšie zaostal za priemernými trhovými očakávaniami (3,5%) i našimi konzervatívnym odhadom (2,2%). Slabší rast ekonomiky už predznačovali septembrové čísla priemyslu, zahraničného obchodu a čiastočne i stavebníctva. Najmä priemysel citeľne zasiahli problémy v globálnych subdodávateľských reťazcoch i rastúce ceny vstupov. Výpadok na strane priemyslu pravdepodobne len čiastočne kompenzovali silnejúce služby a domáca spotreba, ktoré si užívali z pohľadu pandémie (na Slovensku) voľnejšie leto.

Maloobchod začiatkom dovolenkového leta sklamal. Rast tržieb z minulých mesiacov sa v júli zastavil - podľa údajov Štatistického úradu sa tržby slovenského maloobchodu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili o 1,2% (sezónne očistené). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli síce stále vyššie, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 6,6% na 1,5%. Tržby sa tak opäť jemne vzdiali od maxím, ktoré dosahovali tesne pred vypuknutím pandémie na prelome rokov 2019-20.

Ekonomická nálada na Slovensku sa od marca tohto roka vyvíjala priaznivo a z mesiaca na mesiac bola optimistickejšia. Podľa najaktuálnejších údajov za júl sa ale nálada v našej ekonomike opäť zhoršila. Indikátor ekonomického sentimentu IES totiž klesol až o -6,2 bodu na hodnotu 100,8 bodu. Napriek tomuto zhoršeniu je ale ekonomická nálada u nás stále mierne lepšia ako pred začiatkom pandémie.

Relatívne silný rast cien na Slovensku pokračoval aj v júni. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v priemere zvýšili o 0,6%, dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 2,2% až na 2,9%. Prekvapil najmä pokračujúci nárast sezónnych cien zeleniny, ktoré zvyknú v júni už klesať s príchodom novej úrody, ale aj niektorých ďalších potravín. Infláciu nahor zdvíhala aj dopytová inflácia, ktorú ovplyvnili najmä vyššie ceny dovoleniek, či zvyšujúce sa ceny v stavebníctve.

Naša obchodná bilancia sa od začiatku tohto roka vyvíja priaznivo. Jej aprílový prebytok dosiahol hodnotu vyše 200 mil. eur a kumulatívny prebytok od začiatku roka je až na úrovni 1,47 miliardy eur. Výrazne v apríli rástol export aj import, čo bolo ovplyvnené rozbiehaním výroby po ústupe pandémie, ale aj bázickým efektom.

Maloobchodné tržby sa počas druhej vlny pandémie samozrejme nevyvíjali priaznivo a v prvom kvartáli tohto roka boli medziročne zhruba o desatinu nižšie ako vlani. Spotrebitelia si počas krízy viac sporili a menej nakupovali. Kríza totiž viedla k tomu, že našinci pristupovali k míňaniu opatrne a väčšie nákupy radšej odkladali na neskôr, na lepšie časy. So zlepšujúcou sa pandemickou situáciou sa ale “prebúdza k životu” aj naša spotreba.