Spotrebiteľská inflácia i v júli ďalej spomaľovala, opäť najmä pod vplyvom zlacňujúcich potravín (nad rámec tradičnej letnej sezóny), ale i bázického efektu u cien poštových služieb. Naopak, spomaľovanie inflácie tlmili zotavujúce sa ceny ropy na svetových trhoch, v júli však ďalej nespomaľovala už ani dopytová inflácia. Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere vzrástli o 0,1%, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 1,8% na 1,7% a najpomalší medziročný rast cien od októbra 2017.

Spotrebiteľská inflácia i v júni ďalej spomaľovala, keď prekvapil miernejší (medzimesačný) rast cien pohonných hmôt, i výraznejší (medzimesačný) pokles cien potravín. V súlade s očakávaniami sa však ďalej zmierňovala aj dopytová inflácia. Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni v priemere klesli o 0,1%, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 2,0% na 1,8%. S uvoľnením opatrení na zabránenie šírenia pandémie došlo v júni aj k zreálneniu cenových štatistík, keď sa obnovilo tradičný zber dát (s výnimkou cien v leteckej doprave), ktorý vo viacerých prípadoch v minulých mesiacoch nahrádzali alternatívne zdroje.

Mesačné údaje už ukazujú prvé dopady opatrení zavedených na Slovensku v polovici marca. Tržby v maloobchode zaznamenali v marci medziročný pokles o 3,6 %. Oproti februáru boli tržby o 7,8 % nižšie. Pokles tržieb zaznamenali všetky časti maloobchodu okrem obchodu v nešpecializovaných predajniach, kde tržby medziročne vzrástli o 12,9 % (v dôsledku predaja potravín, nápojov a tabaku). Pochopiteľne, v dôsledku značných obmedzení, bolo vidieť prudký pokles tržieb v sektore ubytovania a pohostinstva (medziročne o 50,8 % v ubytovaní a o 21,5 % v reštauráciách).

Vývoj slovenskej ekonomiky v posledných mesiacoch roka 2019 ako aj predstihové ukazovatele eurozóny na začiatku tohto roka nás pôvodne viedli k pozitívnejšiemu odhadu rastu HDP. Riziká smerom nahor sme videli v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu, čo by náš odhad rastu ekonomiky zvýšilo z 2,0 % na 2,2 %. Avšak, vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni 2 %. Predbežný dopad koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu.

Spotrebiteľská inflácia prekvapila v úvode roka mierne smerom nadol. Podľa údajov Štatistického úradu sa v priemere spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári zvýšili o 1,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak v porovnaní so záverom minulého roka nezmenila. Napriek už tradičnému rastu cien potravín v úvode roka sa dynamika ich medziročného rastu v dôsledku bázického efektu (v súlade s očakávaniami) spomalila. Ostatné hlavné zložky inflácie však v úvode roka skôr pridávali na tempe zdražovania – zrýchlil sa medziročný rast regulovaných cien, pohonných hmôt i dopytovej inflácie.

Ani október slovenských obchodníkov pravdepodobne nepotešil. Ich tržby sa podľa údajov Štatistického úradu síce v porovnaní so septembrom zvýšili o 0,4% (sezónne očistené), dynamika ich medziročného poklesu sa však opäť prehĺbila z 2,7% až na 3,3%. Naďalej sa tak potvrdzuje, že pretrvávajúci rast miezd sa prejavuje skôr na raste úspor domácnosti ako na ich spotrebe. Aj pod vplyvom zhoršujúcich sa vyhliadok ekonomiky domácnosti pravdepodobne začali obozretnejšie pristupovať k svojim spotrebným výdavkom.