Zrýchľovanie spotrebiteľskej inflácie sa nezastavilo ani v novembri. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľská inflácia (v národnej metodike) v priemere zvýšila o 0,5%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 5,1% na 5,6% a zaznamenala tak najrýchlejší rast od decembra 2004. V novembri bol znova rast cien plošný a prechádzal cez všetky hlavné kategórie spotrebného koša – rástli ceny (a zrýchlil sa medziročný rast) potravín, pohonných hmôt, imputovaného nájomného i dopytovej inflácie (predovšetkým obchodovateľných tovarov).
Po krátkej októbrovej pauze sa ceny potravín podľa očakávaní v novembri vrátili na rastovú trajektóriu. V porovnaní s októbrom sa v priemere zvýšili o 0,5% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,9% na 4,5%. Celkovú medziročnú infláciu ceny potravín potom zdvíhali až o 0,9 pb. Výrazný nárast cien zaznamenali opäť najmä oleje a tuky (vrátane masla), ktoré boli o 4,4% vyššie ako v októbri a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 11,9% už na 19,4%. Ďalej zdražovali aj ceny obilnín a pečiva (1,5% medzimesačne, 5,0% medziročne), či mlieka, syrov a vajec (1,2% medzimesačne, 5,2% medziročne). Naopak, v porovnaní s októbrom zlacneli ceny sezónnych potravín – ovocia o 3,8%, zeleniny o 0,3%. Po zohľadnení tradičnej sezóny však ľahko klesali len ceny zeleniny. Obe položky si tak udržali medziročný rast cien na úrovni blízko 6% (ovocie 5,9%, zelenina 5,8%). Najpomalšie zdražujúcou položkou potravín sú naďalej cukor a cukrovinky, ktoré oproti októbru zdraželi „len“ o 0,6% a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli drahšie o 1,4%.
K zrýchleniu inflácie v novembri prispeli aj ceny pohonných hmôt, a to i napriek tomu, že cena ropy na svetových trhoch už začala klesať. V cenách benzínov a nafty totiž ešte doznieval rast cien ropy z predchádzajúcich mesiacoch, zatiaľ čo jej novembrové zlacnenie sa prejaví až na decembrových číslach. V priemere tak ceny pohonných hmôt na Slovensku v novembri vzrástli o 1,7% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 28,4% až na 31,2%. Celkovú medziročnú infláciu ceny pohonných hmôt zdvíhali až o 0,85 pb.
Nielen ceny ropy a potravín však prispievali k zrýchleniu inflácie na Slovensku. Gro zrýchlenia sa dá opäť pripísať na vrub tzv. dopytovej inflácie. Ceny obchodovateľných tovarov a trhových služieb (prepočet UniCredit Bank) v novembri vzrástli až o 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,9% až na 4,3%. Medzimesačnú infláciu tak dopytová inflácia zdvíhala až o 0,3 pb., medziročnú o 2,2 pb. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov je za zrýchlením dopytovej inflácie potrebné hľadať výlučne ceny obchodovateľných tovarov – tie v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zdraželi o 0,7% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,2% na 3,9%. Naopak, medziročný rast cien trhových služieb sa nezmenil a ostal na úrovni 5,4%, napriek 0,4% medzimesačnému zdraženiu. Ceny tovarov tlačia nahor pravdepodobne najmä rastúce ceny vstupov. Výrazné zrýchlenie inflácie zaznamenali v posledných mesiacoch najmä ceny elektroniky. Ich cena i v dôsledku technologického pokroku (ktorého efekt vie metodika inflácie odstrániť len v obmedzenej miere) zvyčajne medziročne klesá a technicky tak zmierňuje celkovú infláciu. V súčasnosti sú však ceny elektroniky medziročne vyššie až o 5,3% – od roku 2005 do apríla tohto roku zaznamenala medziročný rast len počas 8 mesiacov na prelome rokov 2015/16 s maximom na úrovni 1,7%. Silný rast cien posledné mesiace vykazuje aj nábytok, v novembri o 1,4% medzimesačne, resp. 9,3% medziročne. Výrazný cenový tlak pozorujeme aj na položkách súvisiacich so stavebníctvom. Ceny v údržbe a oprave budov v novembri medziročne vzrástli až o 10,5% (medzimesačne o 1,2%) – o niečo silnejší nárast ceny vykázali ceny stavebných prác (12,0%) ako materiálov (8,4%) – a napriek relatívne malej váhe v spotrebnom koši pridávali k celkovej (medziročnej) inflácií až jednu desatinu. Vo väčšej miere sa potom rastúce ceny v stavebníctve dostávajú do inflácie cez imputované nájomné (ktoré nie je súčasťou dopytovej inflácie, ani inflácie v harmonizovanej metodike Eurostatu). To zaznamenalo pomerne dynamicky nárast cien aj v novembri, medzimesačne o 0,8%, medziročne až o 12,1%. A keďže v spotrebnom koši má táto položka až 10% váhu, celkovú (medziročnú) infláciu tak zdvíha až o 1,2 pb.
Medziročnú infláciu približne o tri desatiny navyšujú aj vyššie spotrebné dane z cigariet a tabaku. Tie zvyšovali medzimesačnú infláciu počas jari, v súčasnosti zdvíhajú už len infláciu v medziročnom porovnaní.
Materializácií zvýšených cenových tlakov do reality napomáhajú aj dlhodobo zvýšené vnímanie inflácie a inflačné očakávania spotrebiteľov. Tie uľahčujú prenos dopytových i ponukových cenových tlakov do koncových spotrebiteľských cien. Vnímanie inflácie i inflačné očakávania sa pritom podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu ďalej zvyšovali aj v novembri – vnímanie inflácie sa zrýchlilo z 6,0% na 6,5%, inflačné očakávania z 8,5% až na 9,3% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Jedná sa pritom o ich najvyššie hodnoty od marca 2004 (vnímaná inflácia), resp. marca 2012 (očakávaná inflácia). Výrazne zdražujú i ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb, u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v novembri vzrástol o 0,6% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 4,1% na 4,7%.
Inflácia by mala pozvoľna zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch. K zrýchleniu medziročnej inflácie by čoraz viac mali prispievať ceny potravín, a to ako pod vplyvom bázického efektu, tak aj pod tlakom rastúcich cien agrokomodít na svetových trhoch, či sekundárnych efektov vyšších cien energií. Infláciu (cez ceny tovarov) by dočasne mohli nahor tlačiť i vyššie ceny vstupov vo výrobnom procese. Ceny pohonných hmôt by si mali udržať silné dynamiky medziročného rastu aj v nasledujúcich mesiacoch, a to aj napriek nižšej cene ropy. Tá sa však prejaví aspoň na zmiernení dynamiky ich medziročného rastu
V priemere v tomto roku by inflácia mala atakovať 3,0% (náš aktuálny odhad 3,1%) Svoje maximum by inflácia mohla dosiahnuť v úvode budúceho roka (blízko úrovne 7%), kedy by ju mali podporiť aj vyššie regulované ceny energií na bývanie (elektrina, plyn). Následne by už silný bázicky efekt pri cenách tovarov, pohonných hmôt i potravín mal prispievať k zvoľňovaniu dynamiky medziročného rastu cien naspäť k úrovni 3-3,5% v závere budúceho roka. Zrýchľujúci sa rast miezd bude tento bázicky efekt brzdiť len čiastočne – predpokladáme, že viditeľnejší (rast miezd a z toho plynúci rast cien služieb) bude až v druhej polovici budúceho roka. V priemere v budúcom roku by tak inflácia mohla zrýchliť nad úroveň 5,6%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
