Inflácia zvoľňovala aj v októbri, stále však ostávala vysoko nadpriemerná. Smerom nadol ju tlačí predovšetkým silný bázický efekt, t.j. vysoká minuloročná porovnávacia základňa. Tá sa prejavuje najmä pri cenách potravín, či bežných tovaroch. Cenová korekcia u potravín, ktorú sme mohli pozorovať počas leta, sa však nateraz zastavila. Zmiernenie dynamiky medziročnej inflácie potravín išlo posledné dva mesiace výlučne už len na vrub bázického efektu. Po letnom zdražení prispeli v októbri k spomaleniu inflácie opäť aj ceny pohonných hmôt, ktoré klesli v reakcii na vývoj cien ropy na svetových trhoch. Naopak, zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd) naďalej bránia ústupu inflácie v službách.
Rast slovenskej ekonomiky sa podľa očakávaní v treťom štvrťroku zmiernil. Podľa predbežných odhadov Štatistického úradu sa HDP v stálych cenách oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšil o 0,2% (sezónne očistené). Dynamika medziročného rastu sa spomalila z 1,5% na 1,1% (resp. z 1,2% na 1,1% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt).
Zotavovanie tržieb slovenského maloobchodu pokračovalo aj počas druhého mesiaca letnej dovolenkovej sezóny. Úrovne z rovnakého obdobia minulého roka síce tržby stále nedosahujú, dynamika ich medziročného poklesu sa ale zmierňuje a v auguste sa už tržby vrátili i na úrovne spred pandémie (augusta 2019). V spotrebnom správaní domácnosti sa síce stále prejavujú negatívne efekty vysokej inflácie, s postupným ustupovaním inflácie a obnovovaním rastu reálnych príjmov domácnosti sa však začína postupne zotavovať aj spotreba slovenských domácností. Miera úspor ale naďalej ostáva blízko historických miním, časť spotreby je tak najskôr stále realizovaná i na úkor úspor domácnosti.
