Prebytok zahraničného obchodu sa v júni ďalej rozširoval a k vyrovnanej bilancii sa zahraničný obchod priblížil už aj na ročnej (12-mesačnej) báze. Zlepšenie bilancie zahraničného obchodu v tomto roku podporili ako nižšie dovozy ovplyvnené predovšetkým cenovými vplyvmi, ale aj slabnúcim domácim spotrebným dopytom, tak i vyššie vývozy, ktoré ťažia z podstatného uvoľnenia úzkych hrdiel v kľúčovom odvetví domáceho priemyslu, v automobilovom priemysle. Oba faktory vplývali aj na výsledky zahraničného obchodu v júni. Pozitívne čísla však najskôr zvýrazňovali aj niektoré jednorazové vplyvy – napríklad prekvapivo silné júnové oživenie vývozov palív a mazív, ktoré tento rok mali tendenciu prevažne klesať a to pod vplyvom nižšej ceny i čiastočných obmedzení na vývoz produktov získaných zo spracovania ruskej ropy.

Inflácia sa v júni v súlade s očakávaniami ďalej zmierňovala. Napriek tomu stále ostávala na vysoko nadpriemerných dvojciferných úrovniach. Rast cien sa posledné mesiace predsa len postupne vracia „do normálu“ a vysoko nadpriemerný medziročný rast cien je prevažne už len „technickým“ doznievaním silného rastu cien z minulého roka a úvodu tohto roka. Práve postupné vypadávanie mesiacov minulého roka s rekordne silným rastom cien z obdobia posledných 12 mesiacov pomáha zmierňovať i dynamiku medziročného rastu cien. K zmierneniu medziročnej inflácie pritom v júni prispeli všetky jej kľúčové zložky – ceny energií (vďaka priaznivej báze u cien pohonných hmôt), ceny potravín i dopytová inflácia. Spomaľovanie medziročnej inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, v júli ho zvýraznia aj zrušené koncesionárske poplatky (ktoré z inflácie uberú až tri desatiny).

Maloobchodné tržby v máji príjemne prekvapili. Vymazali však len malú časť prepadu z predchádzajúcich mesiacov a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli stále významne nižšie. V spotrebnom správaní domácnosti sa stále prejavujú negatívne efekty vysokej inflácie (a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti). Relatívne pozitívny máj však môže predznačovať, že spotreba domácnosti by už mohla nachádzať svoje dno.

Inflácia sa v máji v súlade s očakávaniami ďalej zmierňovala. Napriek tomu sa ale držala na vysoko nadpriemerných dvojciferných úrovniach. Rast cien smerom nadol v máji ťahali lacnejšie pohonné hmoty, znovuzavedené obedy „zadarmo“ pre žiakov škôl, ale aj postupné utlmovanie, resp. stabilizácia rastu cien potravín, tovarov a bežných služieb, ktoré v medziročnom porovnaní zvýrazňuje silný bázicky efekt. Spomaľovanie inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Domáca spotreba meraná maloobchodnými tržbami v marci ďalej slabla. V spotrebnom správaní domácnosti sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie (a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti). Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútené upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším (a zvyčajne menej kvalitným) alternatívam.

INFLÁCIA A JEJ PRÍČINY: Štatistický úrad SR dnes zverejnil aprílový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 13,8 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide o evidentné spomalenie. Inflácia bola naposledy po úrovňou 14 % vykázaná v júli 2022. Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.