Májová inflácia potvrdila naše predpoklady, že aprílové zvoľnenie rastu spotrebiteľských cien bolo ovplyvnené najmä technickými a dočasnými faktormi a teda bude mať len prechodný charakter. Z inflácie sa v máji vytratilo dočasné sviatočné (veľkonočné) zlacnenie alkoholu, spomalil až zastavil sa trend zlacňovania pohonných hmôt (hoci medziročne ostávajú stále lacnejšie), zatiaľ čo ceny potravín zdvíhalo tradičné zdraženie sezónnych potravín s prvými plodmi novej úrody, ktoré bolo tentokrát o niečo výraznejšie ako zvyčajne, ale i znovuzrodené zdražovanie olejov a tukov (vrátane masla).
Do cien sa navyše najskôr prelievali aj sekundárne efekty novej dane z finančných transakcií. Dynamicky opäť rástli predovšetkým ceny služieb, ktoré boli zodpovedné až za takmer 40% celkovej inflácie. Na sile ale pridalo opäť aj zdražovanie tovarov a mierne sa zrýchlil aj medziročný nárast cien potravín, najmä v dôsledku silnejšieho, nad rámec bežnej sezóny, zdraženia ovocia, zeleniny a olejov a tukov. Medziročný rast cien sa tak v máju vyšplhal na tohtoročné maximum. Rýchlejšie tempo (medziročného) zdražovania zaznamenalo Slovensko naposledy na konci roku 2023.
Podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v máji v priemere o 0,5%. Dynamika ich medziročného rastu sa po mesačnej pauze vrátila na trajektóriu zrýchľovania, keď pridala z 3,7% na 4,1% a bola najrýchlejšia od konca roku 2023.
K rozkývaniu medziročnej inflácie v posledných dvoch mesiacoch prispel nemalou mierou efekt Veľkej noci, ktorý sa tentokrát zvlášť citeľne prejavil predovšetkým na cenách alkoholu. V poslednom období pozorujeme čoraz výraznejšie akciové zlacňovanie alkoholu počas obdobia sviatkov a tohtoročná Veľká noc nebola výnimkou. Posun sviatkov z prelomu marca/apríla na druhú polovicu apríla pritom tento efekt v medziročnom porovnaní ešte viac zvýraznil. Podobný trend v EÚ pozorujeme okrem Slovenska ešte aj v susednom Česku. Ceny alkoholu tak po aprílovom (medzimesačnom) zlacnení o 2,6% v máji naopak zdraželi o 2,7% a vrátili sa približne na marcovú úroveň. Kým v apríli celkovú medzimesačnú infláciu o takmer desatinu spomaľovali, v máji naopak zrýchľovali.
Jarné zdražovanie, ktoré sa zvyčajne objavuje v máji, bežne pozorujeme u cien potravín a inak tomu nebolo ani tento rok. S prvými plodmi novej úrody zvyčajne na jar (máj/začiatok júna) rastú i ceny sezónnych potravín, najmä ovocia a zemiakov. Tento sezónny nárast cien v úvode sezóny je ale len dočasný a následne počas leta s plným rozbehom sezóny ceny ovocia a zeleniny výrazne zlacnejú. V máji ale často zdražujú aj ceny ostatných typov potravín, vrátane mlieka, syrov a vajec, či mäsa. Aj tento rok tak ceny potravín v priemere v porovnaní s aprílom zdraželi až o 1,2%, dynamika ich medziročného rastu sa ale zrýchlila len nepatrne z 2,6% na 2,7% (resp. 4,6% na 4,7% po očistení o zmenu daní). Napriek tomu bol sezónny efekt v cenách potravín tento rok jemne nadpriemerný. Ceny ovocia zdražovali (1,4%) mierne nad rámec typickej sezóny a tempo medziročného rastu ich cien sa tak zrýchlilo znova do dvojciferných úrovni – z 7,0% na 11,0%. Ešte rýchlejšie zdražovali oleje a tuky (vrátane masla), ktoré v porovnaní s aprílom zdraželi až o 4,1% a dynamika ich medziročného nárastu ceny sa tak zrýchlila z 16,1% až na 21,7%. Rýchlejšie ako je bežné v tomto období rástli aj ceny mlieka syrov a vajec (1,4%) a najmä mäsa (1,7%). V oboch prípadoch sme ale podobný vývoj videli aj minulý rok, a tak sa tempo ich medziročného zdražovania zvoľnilo (z 7,6% na 6,3% u mlieka, syrov a vajec), resp. tempo medziročného zlacňovania prehĺbilo (z -1,8% na -2,0% u mäsa).
Medziročnú infláciu v máji opäť podporili aj bežné tovary a služby. Takzvaná dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v máji vzrástla v priemere o 0,5% a tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo z 3,8% na 4,3% (po očistení o zmenu daní) – najrýchlejší medziročný nárast od marca 2024). V máji draželi najmä tovary, a to až o 0,7% medzimesačne, resp. dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,3% až na 2,1% (po očistení o zmenu daní). V medziročnom porovnaní rástli ceny tovarov najrýchlejšie za posledných 12 mesiacov, a to aj po očistení o efekt vyššej sadzby dane DPH (s úpravou daní rástli ceny tovarov medziročne až o 4,3%, najrýchlejšie od februára 2024). Približne tri desatiny z medzimesačného rastu (a medziročného zrýchlenia) idú na vrub už zmieneného alkoholu.
Ceny služieb v porovnaní s aprílom narástli o miernejších 0,2%, dynamika ich medziročného rastu sa ale zrýchlila z 7,4% na 7,6% (po očistení o zmenu daní). Rast cien služieb i naďalej podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde sa medziročný rast cien v máji zrýchlil z 10,2% na 10,6% a bol najsilnejší od júla 2023. Ďalej sa ale zrýchľuje aj rast cien služieb v dôsledku rastúcich nákladov ich poskytovateľov, a to i v dôsledku novej transakčnej dane. Vypuklým príkladom sú v prvej polovici roka najmä ceny stravovacích služieb, ktoré v máji zdraželi v priemere o ďalších 0,4%, a hoci sa dynamika ich medziročného rastu ľahko zvoľnila (z 9,3% na 9,1%), napriek zníženiu DPH v úvode roka si držia takmer 10% tempo medziročného zdražovania.
Zrýchlenie medziročnej inflácie v máji jemne podporili aj regulované ceny. Tie v porovnaní s aprílom vzrástli v priemere o 0,2% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 3,9% na 4,0%. Na tempe zdražovania pridávali najmä regulované ceny v oblasti dopravy, ktorých medziročný rast sa už šplhá k 20%. Tentokrát sa zdražovanie ale presunulo z cesty na železnice. Ceny v železničnej doprave po úprave cenníka dominantného (štátneho) prevádzkovateľa (resp. zavedení minimálnej ceny lístka) v porovnaní s aprílom v priemere zdraželi až o 7,4% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,9% na 11,7%. Vzhľadom na váhu železníc v spotrebnom koši bol ale celkový príspevok tohto zdraženia na celkovú infláciu takmer nemerateľný. V trende jemného zrýchľovania medziročného rastu v máji pokračovali aj prevažne regulované ceny v zdravotníctve – tempo medziročného rastu sa tu zrýchlilo z 1,9% na 2,0%, keď rástli najmä ceny ambulantných služieb z 6,3% na 6,8% – lekárov z 5,5% na 6,3%, zubných lekárov z 7,1% na 7,5% a služieb stredného zdravotníckeho personálu z 4,0% na 4,7%. Predpokladáme, že za zrýchlením rastu cien ambulantných služieb v máji by mohli byť najmä ich zvýšené náklady v súvislosti s novou daňou z finančných transakcií.
V máji sa postupne zastavil aj pokles cien pohonných hmôt. Koncomesačná cena benzínov už bola nad úrovňou z konca apríla, hoci v priemere za celý mesiac ceny pohonných hmôt stále klesali, a to až o 1,7%. Dynamika ich medziročného poklesu sa ale zvoľnila z -9,3% na -8,0% (resp. z -11,8% na -10,5% po očistení o efekt vyššej DPH). Ceny pohonných hmôt na Slovensku sa pritom v máji od dna odrazilo o niečo rýchlejšie ako v okolitých krajinách i ako by naznačovala dlhodobá väzba medzi cenou ropy na svetových trhoch a cenou pohonných hmôt na Slovensku. Aktuálne vidíme ich ceny o 6 až 7 centov vyššie ako by zodpovedalo dlhodobému trendu. Napriek tomu sú ale ceny benzínov (bez daní) v rámci EÚ ľahko podpriemerné, ceny nafty ale už ľahko nadpriemerné. V regióne vykazuje vyššie ceny (bez daní) stále najmä Maďarsko, u benzínov ľahko aj Poľsko.
Vnímanie inflácie spotrebiteľmi sa v máji, podobne ako skutočná inflácia, zintenzívnilo – spotrebitelia vnímali medziročný rast cien na úrovni 6,0% oproti 5,9% v apríli (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Inflačné očakávania sa naopak po mesačnej pauze znova zvoľnili z 4,7% na 4,0% a opäť klesli pod 10-ročný priemer (4,7%).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji vzrástol o 0,6%. Dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 3,6% na 4,1%.
Inflácia by sa i v nasledujúcich mesiacoch mala udržať mierna nad úrovňou 4%. Na ceny potravín by aj počas zbytku roka mohli pôsobiť externé faktory, a to od šírenia infekcií, ktoré majú potenciál znižovať domácu produkciu v živočíšnej výrobe až po sucho, ktoré zasiahlo región počas zimy a má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody. Mierne zvoľnenie dynamiky ich medziročného rastu očakávame až v jeseni, kedy sa už budú porovnávať s vyššou základňou z jesene minulého roka. Rast cien by mohla ešte aj v nasledujúcich mesiacoch podporiť i nová transakčná daň, ktorá zvyšuje náklady v celom výrobno-distribučnom reťazci. Naproti tomu, tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v priebehu roka postupne slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4,1%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
