Inflácia v apríli podľa očakávaní zrýchlila, avšak menej ako sme pôvodne očakávali. Vyššie ceny ropy sa síce s miernym oneskorením oproti okolitým krajinám ale predsa len začali prelievať aj do slovenskej inflácie – nateraz cez vyššie ceny pohonných hmôt. Tie boli zodpovedné až takmer za dve tretiny celkového aprílové medzimesačného zvýšenia cien. Jemne sa zrýchlil aj medziročný rast cien tovarov, avšak skôr v dôsledku technického bázického efektu. Vyššie ceny ropy sa do cien tovarov začnú prenášať až s oneskorením niekoľkých mesiacov.
Korekciu veľkonočného akciového efektu sme mohli tentokrát vidieť len pri nealkoholických nápojov, zatiaľ čo ceny alkoholu prekvapivo klesli, už tretí mesiac v rade. Mierne sa zvoľnil aj rast cien služieb, ktoré však s 5% medziročným tempom zdražovania i naďalej patria medzi nadpriemerne zdražujúcu časť spotrebného koša. Dopytové tlaky v ekonomike síce slabnú, avšak dvojciferný medziročný nárast minimálnej mzdy bráni inflácií v rýchlejšom ústupe, najmä pri niektorých typoch služieb s vysokým podielom ceny práce na koncovej cene.
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli v priemere vzrástli o 0,5% a tempo ich medziročného rastu sa tak zrýchlilo z 3,5% na 3,9%. Rovnakým medzimesačný tempom rástli aj jadrové ceny, čo sa premietlo do zrýchlenia tempa ich medziročného rastu z 1,9% na 2,4%. Regulované ceny naopak medzimesačne narástli o miernejších 0,1%, keď ich opäť nahor tlačili najmä vyššie ceny vodného a stočného, naopak výraznejšie zlacneli ceny poštových služieb. V medziročnom porovnaní ale, v dôsledku januárovej čiastočnej korekcie energopomoci i jej formy (teplo), regulované ceny v priemere zdraželi až o 9,6% a boli jedným z hlavných zdrojov celkovej medziročnej inflácie, keď ju zdvíhali až o 1,6 percentuálneho bodu.
Aprílové zrýchlenie inflácie (i jadrovej inflácie) ide najmä na vrub vyšším cenám pohonných hmôt. Tie síce v porovnaní s okolitými krajinami reagovali na zdraženie svetových cien ropy po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe až s niekoľkotýždňovým oneskorením, vyššia cena ropy sa už ale v apríli plne prejavila aj na slovenských čerpacích staniciach. V porovnaní s marcom ceny pohonných hmôt na Slovensku v priemere narástli až o 11,9% a celkovú medzimesačnú infláciu zdvíhali o približne tri desatiny. Tempo ich medziročného zdražovania sa tak zrýchlilo z 1,6% až na 15,3%. Mierne silnejšie opäť rástla cena nafty. Ako nafta, tak aj benzín si však pripísali v apríli dvojciferné cenové prírastky – medziročne aj medzimesačne. Vyššia cena ropy sa nateraz neprejavila v cenách leteniek, najskôr v dôsledku silného konkurenčného boja nízkonákladových leteckých spoločností na bratislavskom letisku. Ceny leteniek i v apríli zlacneli, v porovnaní s marcom o 4,8%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 53%.
Jemne v apríli zrýchlila aj tzv. dopytová inflácia. Ceny obchodovateľných tovarov (bez nápojov) a trhových služieb (bez leteniek) – prepočet UniCredit Bank – v apríli v priemere vzrástli o 0,3%, tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo z 3,4% na 3,5%. Za jej zrýchlením ale stáli prevažne len technické štatistické efekty pri cenách tovarov. Tie v apríli v priemere narástli o 0,3%, avšak v dôsledku menej priaznivej porovnávacej základne z apríla minulého roka sa tempo ich medziročného rastu zrýchlilo z 1,4% na 1,8%. Naopak, ceny služieb síce v priemere medzimesačne narástli o podobných 0,3%, tempo ich medziročného zdražovania sa však jemne zvoľnilo z 5,3% na 5,2%. Opäť k tomu prispeli aj ceny reštauračných služieb, ktoré už zdá sa pomaly začali narážať na svoj strop a i v apríli sa tempo ich medziročného rastu zvoľnilo, a to z 6,4% na 6,1% v prípade reštaurácií a z 4,9% na 4,8% v prípade jedálni.
Ešte výraznejšiemu zrýchleniu inflácie bránili v apríli predovšetkým potraviny. Tie v porovnaní s marcom zlacneli o 0,2% a tempo ich medziročného rastu sa zmiernilo z 0,7% na 0,3%. V medziročnom pluse ich pritom držalo už len zvýšenie DPH od januára tohto roka na vybrané potraviny s vysokým obsahom soli a cukru. Priemerná cena potravín bez daní bola medziročne nižšia o 0,7% a zaznamenala medziročný pokles druhý mesiac v rade (v marci o -0,3%).
V apríli ďalej zlacňovali najmä ovocie, mäso a mlieko, syry a vajcia (o 1,4%-1,8%). Naopak, zdražovanie sa už začalo objavovať u zeleniny (2,0%) a olejov a tukov (vrátane masla, 4,2%). Napriek tomu boli oleje a tuky potravinovou položkou s najvýraznejším medziročným zlacnením (o 5,4%). Naopak, medziročne najviac zdraželi zelenina (3,4%) a pečivo a obilniny (3,7%).
Napriek citeľnému zrýchleniu medziročného rastu cien sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi v apríli nezvýraznilo. Zdá sa, že vyššie inflačné očakávania v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, spotrebitelia premietli do odpovedí o súčasnej inflácií už s mesačným predstihom. Podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu/Eurostatu ostalo vnímanie inflácie spotrebiteľmi nezmenené na marcovej úrovni 6,6% (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí spotrebiteľského barometra). Inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov sa predsa len ešte mierne zvýšili – z 5,5% na 5,6% a zaznamenali najvyššiu úroveň za posledných 12 mesiacov. Počas posledných troch rokov boli vyššie len na prelome rokov 2024/25 (október-január), kedy ich zdvíhali očakávania plynúce z vtedy ohláseného zvýšenia DPH.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v marci vzrástol o 0,6% a tempo jeho medziročného rastu sa zrýchlilo z 4,0% až na 4,5%.
Inflácia by sa v najbližších mesiacoch mala pohybovať blízko úrovne 4%. Neskôr počas roka, smerom k jeho záveru, by sa do cien mohli začať premietať aj sekundárne efekty vyšších cien energií (ropy a plynu). Tie by mohli spomaliť zvoľňovanie inflácie služieb, ktorá by mala ustupovať pod vplyvom spomaleného ekonomického rastu (a poklesu spotreby), a prinášať silný nákladový faktor do cien bežný tovarov a potravín. Priemerná inflácia by tak v tomto roku mala zotrvať blízko minuloročných úrovni, t.j. 4%.
V dôsledku spôsobu regulácie, ktorá na Slovensku zvyčajne prebieha len raz ročne, nateraz neočakávame nárast regulovaných cien energií na bývanie – to bude Slovensko čiastočne odlišovať od viacerých iných krajín EÚ, kde ceny nie sú regulované alebo sú len čiastočne regulované a cenový šok domácnosti pocítia (alebo už pocítili) i pri cenách elektriny, tepla a plynu takmer okamžite. Vzhľadom na blížiace sa voľby nateraz nepredpokladáme zásadnejšiu úpravu cien energií pre domácnosti ani od januára budúceho roka, a to najmä v našom základnom scenári stabilizácie konfliktu. Za pravdepodobnejší scenár považujeme, že vo volebnom roku sa na Slovensku globálny cenový šok v energiách plne nepreleje do inflácie, ale cez vyššiu energo pomoc do deficitu verejných financií. To len zvýši potrebu a rozsah fiškálnej konsolidácie po voľbách v jeseni 2027 a zvyšuje riziko nadpriemernej inflácie aj po roku 2028.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
