Spotrebiteľská inflácia v septembri v súlade s očakávaniami prechodne opäť jemne zrýchlila. Dôvodom boli najmä jemne vyššie ceny ropy v závere leta, ktoré spolu s pomerne silným bázickým efektom vrátili domáce ceny pohonných hmôt naspäť nad úroveň rovnakého obdobia minulého roka. Pohonné hmoty tak v septembri zrýchľovali tempo medziročnej inflácie o viac ako desatinu.
K zrýchleniu inflácie ale prispel i rýchlejší rast bežných tovarov a služieb, i jemne zrýchlenie medziročného rastu regulovaných cien, najmä v dôsledku opätovného návratu zdražovania v autobusovej doprave a zdravotníckych službách (lekárov). Naopak, proti zrýchľovaniu inflácie tentoraz pôsobili ceny potravín. Tie po dlhšom čase medzimesačne zlacneli, dokonca jemne nad rámec bežnej sezónnosti a tempo ich medziročného zdražovania sa tak druhý mesiac v rade zvoľnilo.
Podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v septembri v priemere o 0,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa prechodne opäť zrýchlia, a to z 4,2% na 4,3%, za júlovým maximom ale stále desatinu zaostávala. Predpokladáme, že septembrové zrýchlenie medziročného rastu cien bude mať len prechodný charakter. V nasledujúcich mesiacoch by mal infláciu spomaľovať silný bázicky efekt, najmä u potravín, keď október a november minulého roka priniesol netypicky silné zdraženie niektorých potravín (napríklad vajcia), ktoré by sa tento rok už nemalo zopakovať.
Zrýchlenie inflácie v septembri najvýraznejšie podporili ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na ľahký rast cien ropy na svetových trhoch, avšak v medziročnom porovnaní v ich neprospech hrala predovšetkým extrémne nízka porovnávacia základňa z minulého roka. Ceny pohonných hmôt síce v porovnaní s augustom v priemere zdraželi „len“ o 1,3%, nezopakovali však výrazný pokles z rovnakého obdobia minulého roka, čo sa následne citeľne prejavilo na ich medziročnej zmene. Len druhýkrát (po januári) tento rok boli ceny pohonných hmôt medziročne vyššie. Kým v auguste ešte medziročne klesala ich cena o 2,8%, v septembri už podobným tempom (2,9%) rástla. Ceny pohonných hmôt tento rok navyšuje aj vyššia DPH. Aj cena bez daní ale v septembri obnovila medziročný rast (po 13 mesiacoch nepretržitého medziročného poklesu), keď bola o 0,4% vyššia ako v rovnakom období minulého roka. K dynamike medziročného rastu celkovej inflácie tak ceny pohonných hmôt v septembri pridali viac ako desatinu. Ceny pohonných hmôt (najmä nafty) pritom i v septembri ostávali jemne nad úrovňou (7 až 10 centov), ktorá by zodpovedala dlhodobému vzťahu medzi cenou ropy na svetových trhoch a domácou cenou pohonných hmôt.
Infláciu v septembri podporili aj regulované ceny. Tie sa v porovnaní s augustom v priemere zvýšili o 0,5% a pridali tak na tempe medziročného rastu desatinu z 3,5% na 3,6%. V úvode nového školského roka už tradične zdražujú ceny vo vzdelávaní, či ceny stravovania. Inak tomu nebolo ani tento rok, hoci v oboch prípadoch tempo zdražovania už nepresiahlo dynamiky zaznamenané minulý rok. Tempo medziročného rastu cien vo vzdelávaní sa tak dokonca zvoľnilo z 10,0% na 9,8%, tempo medziročného rastu cien v reštauráciách a jedálňach ostalo nezmenené na augustovej úrovni 9,7%, pričom v jedálňach sa jemne zvoľnilo z 10,7% na 10,5%. K zrýchleniu medziročného rastu regulovaných cien v septembri teda nový školský rok neprispieval. Opätovne sa ale zrýchlil rast cien v autobusovej doprave (z 9,0% na 10,1%) a v zdravotníctve (z 2,4% na 2,9%), predovšetkým v ambulantných službách (z 7,4% na 8,1%).
V septembri sa ďalej zrýchľoval aj medziročný rast cien bežných tovarov a služieb. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v septembri vzrástla v priemere o 0,3% a tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo z 4,4% na 4,6% bez daní, resp. z 5,8% na 6,0% vrátane zmeny daní. Zrýchľoval medziročný rast ako tovarov, tak i služieb. Ceny tovarov v porovnaní s augustom vzrástli v priemere o 0,3% a tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo z 2,1% na 2,4% bez daní, resp. 4,5% na 4,7% vrátane zmeny daní (vyššej DPH). Ceny služieb sa v porovnaní s augustom v priemere zvýšili o 0,4% a tempo ich medziročného rastu zrýchlilo z 7,6% na 7,8% bez daní, resp. z 7,7% na 7,9% vrátane úpravy daní (DPH). Rast cien služieb podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde boli ceny medziročné vyššie až o 10,1%. Zdražovanie služieb ale podporujú aj rastúce náklady ich poskytovateľov, vrátane nákladov súvisiacich s novou daňou z finančných transakcií. Vypuklým príkladom sú najmä ceny stravovacích služieb. A hoci tempo ich medziročného zdražovania sa v posledných mesiacoch už ďalej nezrýchľovalo, stále boli o takmer 10% vyššie ako v rovnakom období minulého roka, a to i napriek zníženiu DPH.
Na rozdiel od ostatných hlavných položiek spotrebného koša, ceny potravín zrýchľovanie celkovej inflácie v septembri nepodporovali, práve naopak. Po dlhšom období dokonca ľahko medzimesačne klesli (prvýkrát od marca tohto roku). A hoci je jemný pokles ich cien v septembri relatívne bežným javom, tento rok jemne (o 0,1 pp) prevýšil aj zvyčajnú sezónu. Zastavenie zdražovania potravín sa premietlo aj do medziročného porovnania. Tempo medziročného rastu cien potravín sa zvoľnilo z 2,5% na 2,1% vrátane zmeny daní, resp. z 4,4% na 4,0% pri cenách bez daní. Pokles cien nad rámec bežnej sezóny zaznamenali ovocie i zelenina. Tempo medziročného rastu cien ovocia sa tak zvoľnilo z 8,1% na 2,5%, tempo medziročného poklesu cien zeleniny sa prehĺbilo z -2,8% na -4,9%. Posledné mesiace sa citeľne uvoľnil tlak na zvyšovanie cien olejov a tukov (vrátane masla) a september tento dlhodobejší trend potvrdil – ceny olejov a tukov boli medziročne vyššie „už len“ o 2,9%, zatiaľ čo ešte v auguste ich cena medziročne rástla o 11% a v júni dokonca až o 23%. Naopak, v septembri sa zrýchlilo zdražovanie mlieka, syrov a vajec (z 8,3% na 9,1%), pečiva a obilnín (z 1,4% na 1,6%) i mäsa (z poklesu o -1,5% k rastu o 0,1%).
Septembrové zrýchlenie medziročnej inflácie vnímali aj spotrebitelia – odpovede v spotrebiteľskom barometri Štatistického úradu indikujú zrýchlenie vnímania inflácie z 5,9% na 6,2% (prepočet UniCredit Bank). Rovnakým smerom sa pohli aj inflačné očakávania, ktoré sa v septembri vzrástli z 3,8% na 3,9%, avšak boli (na rozdiel od vnímanej inflácie) stále pod dlhodobým priemerom.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v septembri vzrástol o 0,1%. Dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 4,3% na 4,5%.
Inflácia by na jeseň mohla postupne zostúpiť tesne pod 4%. K jej postupnému zvoľneniu by v nasledujúcich mesiacoch mal prispieť predovšetkým technický bázický efekt – zrýchľovanie inflácie, najmä u potravín, sme minulý rok začali pozorovať od júla a toto minuloročné zdražovanie by tak z medziročného porovnania malo postupne vypadávať (v októbri a novembri sa tento silný efekt presunie okrem masla aj k vajciam). Tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol smerom ku koncu roka takisto slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4%.
Pre budúcoročný vývoj cien je opäť kľúčové predovšetkým zloženie konsolidačného balíčka a forma a rozsah energopomoci. Ohlásené zvýšenie DPH na potraviny s vysokým obsahom soli a cukru by malo mať len marginálny dopad a celkovú infláciu navýši „len“ o približne desatinu. Výrazný vplyv by ale mala mať zmena formy dotácie tepla, ktorá by sa mohla zmeniť z dotácie cien na formu priamych kompenzácií domácnostiam („šeky“). Vyššie ceny plynu by tak mali i budúci rok udržať celkovú infláciu blízko 4%. Veľkej časti domácnosti však bude táto vyššia inflácia kompenzovaná cez príjem („šeky na teplo“).
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
