Štatistický úrad SR dnes zverejnil augustový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 8,9 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide ďalšie o evidentné spomalenie. Inflácia bola naposledy na obdobnej úrovni vykázaná vo februári 2022.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. V rámci spotrebného koša tvoria tieto dve položky takmer polovicu. V prípade potravín a nealko nápojov ide o takmer 24 %, v prípade bývania o necelých 26 %. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v auguste spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 13,5 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 7,3 %.
Oproti augustu 2022 zaznamenali aj napriek spomaleniu najvýraznejší nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 13,5 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom za takmer všetky kategórie potravín. Za sladké potraviny sme si priplácali 22,6 % a za zeleninu 19,1 %. Mlieko, syry a vajcia, chlieb a obilniny, mäsové výrobky a ryby a morské plody boli medziročne drahšie o 13 – 16 %. Za ovocie sme si priplácali 7,6 %. Iba oleje a tuky boli podobne ako v júli 2023 medziročne lacnejšie, aktuálne o 6,8 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 13,0 %. Zjednodušene povedané, kým v auguste 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín napríklad za 100 eur, tak v auguste 2023 ich ten istý nákup vyšiel na 113,5 eur. Na druhej strane, medzimesačne ceny potravín klesajú už tretí mesiac po sebe (momentálne o – 1,1 %).
Dôvodov medziročne vyšších cien potravín je niekoľko a mnohé pochádzajú ešte z uplynulého roka. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor. Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
Od marca bola jednou z top tém v súvislosti s vývojom cien potravín aj protiinflačná garancia. K zastropovaniu cien prišlo v prípade niekoľkých stoviek vybraných potravín a navyše nešlo ani vždy ani o najnižšiu cenu v prípade daného druhu potravín. Aj preto sme neočakávali, že by to infláciu potravín (meranú Štatistickým úradom SR) mohlo od apríla 2023 výraznejšie ovplyvniť. Ak sme aj v ďalších mesiacoch evidovali spomalenie tempa zdražovania potravín, nebolo to kvôli zavedeniu tohto opatrenia. Dôvodom spomalenia zdražovania potravín je skôr vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch a pozitívne signály vysiela aj FAO Food Price Index už vyše roka. Svoje ale robí aj báza z minulého roka.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v auguste 2023 zaznamenala medziročný nárast cien o 7,3 %. Výraznejší nárast cien si podržala údržba a oprava obydlí (15,0 %), nasledovali dodávka vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia (13,9 %). Za elektrinu, plyn a ostatné palivá sme si priplácali 10,7 %.
V doprave ceny vzrástli o 1,4 %. Ceny pohonných látok boli síce oproti vlaňajšku lacnejšie, ale v priemere už iba o – 4,5 %. Na druhej strane, v kategórii cestnej osobnej (autobusovej) doprave prišlo k nárastu cien o 19,2 %. Osobná letecká doprava zlacnela o – 6,1 %. V prípade osobnej vlakovej dopravy prišlo k zdraženiu o 1,1 %. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 12,9 %, pričom v prípade stravovacích zariadení išlo o nárast cien na úrovni 13,1 %, v prípade ubytovacích služieb o 10,6 %.
ODHAD PRE ROK 2023: Poznáme infláciu za prvých 8 mesiacov roka 2023. Počas tohto obdobia inflácia spomalila z vyše 15 % pod 9 %. Priemerný údaj za toto obdobie (8 mesiacov) bol vykázaný na úrovni 12,5 %. Očakávame, že aj v ďalších mesiacoch 2023 budeme svedkami ďalšieho spomaľovania tempa zdražovania v krajine. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 – 11 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA PRÍJMY A ÚSPORY SLOVÁKOV: Vysoká úroveň inflácie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už siedmy rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať. V roku 2023 očakávame, že nominálny rast platov by mohol byť obdobný, hoci skôr o niečo nižší ako inflácia. Čiže aj v tomto roku Slováci zarobia reálne menej ako vlani, ale pokles bude miernejší, okolo – 2 až – 1 %.
Autor: Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
Zdroj: WOOD & Company
