Tržby slovenských maloobchodníkov v stálych cenách ďalej slabnú. Rekordne vysoká inflácia už od jari nahlodáva spotrebiteľskú dôveru i bežný dopyt domácnosti. Podľa údajov Štatistického úradu sa tržby v slovenskom maloobchode (v stálych cenách) v septembri znížili o ďalších 0,9% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa ich pokles prehĺbil z 0,3% na 4,9%. Maloobchod si tak pripísal najvýraznejší medziročný pokles tržieb od zimnej vlny pandémie roku 2021 (od februára 2021). Na druhej strane, tržby naďalej ostávajú nad úrovňou rovnakého obdobia posledného roka tesne pred vypuknutím pandémie, a to dokonca o 5,9% (oproti septembru 2019), čiastočne však vďaka efektu dočasného oslabenia spotreby na jeseň 2019, t.j. relatívne nižšej porovnávacej báze.
Slabnutie domácej spotreby, ktoré pozorujeme v posledných mesiacoch, zásadnejšie neprekvapuje a len odzrkadľuje rekordne vysokú infláciu, ktorá sa zatiaľ do príjmov domácnosti prelieva len vo veľmi obmedzenej miere. Pohľad na štruktúru septembrového poklesu maloobchodných tržieb však už predsa len prekvapoval. Výrazný pokles tržieb si totiž v septembri pripísal zvyčajne stabilnejší potravinový segment maloobchodu, a to v oboch svojich zložkách – v porovnaní s augustom výraznejšie klesli tržby obchodných reťazcov i menších špecializovaných prevádzok potravín. V medziročnom porovnaní sa tržby obchodných reťazcov znížili o -4,0%, tržby menších špecializovaných prevádzok potravín síce medziročne stále rástli o 1,8%, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi, kedy si držali dvojciferné dynamiky medziročného rastu (v auguste o 11,2%) sa jednalo predsa len o výrazne spomalenie.
Na druhej strane, tržby v nepotravinovom segmente sa už v septembri ďalej neznižovali (predpokladáme, že len dočasne). Pomerne silnú korekciu tržieb smerom nahor sme mohli vidieť najmä u internetových obchodov a u predajcov tovaru pre kultúru a rekreáciu (hračky, športové potreby, knihy). Ani v jednom prípade však ani táto korekcia slabého augusta nestačila na návrat do čiernych čísel aj v medziročnom porovnaní – tržby internetových obchodov boli medziročne stále nižšie o 9,9%, predajcov tovaru pre kultúru a rekreáciu o 0,8%. Popandemickú silu internetových obchodov však lepšie vykresľuje porovnanie s obdobím spred pandémie, keďže posledné roky ich tržby čiastočne nafukovali pandemické opatrenia (a obmedzený „kamenný“ maloobchod). V porovnaní so septembrom 2019, t.j. rovnakým obdobím posledného roka pred pandémiou, boli tržby slovenských internetových obchodov vyššie až o 21,3%. Zdá sa teda, že internetové obchody si držia časť nových „pandemických“ tržieb aj po uvoľnení pandemických opatrení (a po návrate života do „normálu“). Posledné mesiace však zároveň pozorujeme rastúci nárast volatility v ich tržbách.
Prekvapivý septembrový pokles tržieb v inak stabilnejšom potravinovom segmente a naopak nárast (čiastočnú korekciu) tržieb v nepotravinovom segmente považujeme skôr za krátkodobú anomáliu. Táto anomália by však mohla mať aj svoje racionálne vysvetlenie – úbytok reálnych zdrojov domácnosti s nízkym a nižším stredným príjmom sa po vyčerpaní ich finančných vankúšov (úspor) nevyhnutne prejavuje aj na škrtení ich tzv. bazálnych (základných) výdavkov (a poklese tržieb potravinového segmentu). Naopak, domácnosti s vyšším príjmom zatiaľ obmedzenia vo svojej spotrebe nerealizujú, čo zmierňuje negatívne dopady na tržby v nepotravinovom segmente (a vysoká inflácia sa tu prejavuje skôr na raste volatility tržieb).
Koniec letnej dovolenkovej sezóny v kombinácií s klesajúcou spotrebiteľskou dôverou a rekordne vysokou infláciou sa v septembri podpísal aj na tržbách v hoteloch a reštauráciách. Podľa údajov Štatistického úradu sa tržby (v stálych cenách) znížili v hoteloch o 6,9% a v reštauráciách o 6,1% (sezónne očistené). Vďaka nižšej porovnávacej báze sa však dynamika medziročného rastu tržieb hotelov paradoxne zrýchlila z 12,4% na 22,1%. Tržby hotelov boli dokonca vyššie aj ako v septembri 2019 (posledný rok pre pandémiou), a to o 6,2%, opäť však najmä v dôsledku bázického efektu (dočasný pokles tržieb hotelov v septembri 2019). Pokles tržieb v reštauráciách má na rozdiel od hotelov systematickejší charakter a prvýkrát sa neprejavil až v septembri s koncom letnej turistickej sezóny. Čiastočne totiž súvisí i s rastúcimi cenami stravovacích služieb a odklonom stravníkov od „menučkových“ reštaurácií k domácej strave. Medziročne sa tak tržby v reštauráciách znížili až o 13,5% (v auguste o 10,3%) a porovnaní so septembrom 2019 boli nižšie o 8,0%.
Jedinou zložkou spotreby, ktorá rástla aj v septembri, boli predaje a údržba áut. Tržby sa tu v stálych cenách medzimesačne zvýšili o 1,3% a medziročne boli vyššie o 5,2% (najmä vďaka dvojcifernému medziročnému nárastu tržieb zo samotného predaja áut – 11,2%). Tržby v tomto segmente sa tak nachádzali približne na úrovni spred pandémie, keď oproti septembru 2019 boli vyššie o 0,7%. Silu predajov áut však posledné mesiace neurčuje ani tak sila dopytu, ale veľkosť ponuky – úzke hrdlá v európskom automobilovom sektore.
Aj septembrové tržby potvrdili už niekoľkomesačný trend slabnúcej spotreby domácnosti. V úhrne sa tržby v maloobchode, hoteloch, reštauráciách a predaji a údržbe áut v treťom štvrťroku znížili až o 5,1% (sezónne očistené), pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 6,8% na 0,4%. Spotreba domácnosti by tak už na rozdiel od predchádzajúcich štvrťrokov nemala prispievať k rastu slovenskej ekonomiky a postupne by sa mala stať skôr jeho brzdou. Aj na základe čísel maloobchodu pritom očakávame, že slovenská ekonomika mohla v treťom štvrťroku zaznamenať ľahký medzikvartálny pokles, hoci v medziročnom porovnaní sa pravdepodobne ešte udržala v čiernych číslach.
Spotreba v nasledujúcich mesiacoch bude naďalej narážať na svoje limity plynúce najmä z rekordne vysokej inflácie. Po vyčerpaní finančných vankúšov nižšej strednej a nízkopríjmovej skupiny domácnosti očakávame ďalšie utlmovanie spotreby domácnosti na Slovensku. Protiinflačné opatrenia vlády budú tento rok výpadky reálnych príjmov domácnosti tlmiť pravdepodobne len čiastočne. Vysoké ceny a nízka spotrebiteľská dôvera by mohli oslabiť aj vianočné tržby slovenských obchodníkov. Predpokladáme, že sila vianočného efektu by mohla byť miernejšia ako zvyčajne. Naopak, v dôsledku vysokých cien by sa opätovne mohol posilňovať efekt povianočných výpredajov (viac spotrebiteľov môže vyčkávať na posezónny pokles cien), ktorý naopak posledné roky skôr oslabovali pandemické obmedzenia (domácnosti nečakali na povianočné výpredaje, keďže sa zvyčajne obávali povianočnej uzávery časti maloobchodu).
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
