Zahraničný obchod v septembri príjemne prekvapil. Očakávaný prepad v obrate zahraničného obchodu v dôsledku nútenej odstávky výroby v najmenšom zo štyroch slovenských závodov automobiliek (JLR v Nitre), sa plne nenaplnil. Vývozy áut a strojov síce medziročne nerástli, avšak skôr v dôsledku technických faktorov. V porovnaní s dovolenkovým augustom sa dokonca i po očistení o tradičnú sezónu nepatrne zvýšili, hoci v dôsledku augustových dovoleniek poskytuje lepší obrázok porovnanie s priemerom predchádzajúcich mesiacov, za ktorým ale zaostávali stále len mierne. Podobný pokles sme pritom pozorovali aj na strane zahraničných dodávok v tejto oblasti. Zdá sa teda, že výpadok nitrianskeho JLR z väčšej časti dokázali kompenzovať ostávajúce časti domáceho automobilového a strojárskeho priemyslu.
Prebytky zahraničného obchodu sa počas leta síce jemne rozšírili a august tento pozitívny trend potvrdzoval, pohľad na obraty v augustovom zahraničnom obchode ale sklamal. Jedným z možných vysvetlení by mohol byť posun časti celozávodných dovoleniek z júla na august. Naše predpoklady postavené na relatívne optimistickej nálade v priemysle v auguste pritom počítali skôr s opačným rozložením. Slabé čísla vývozov tak naznačujú, že aj zajtra plánované zverejnenie produkcie v priemysle by mohlo byť skôr sklamaním.
Zahraničný obchod v júli príjemne prekvapil, a to ako prebytkom, tak aj svojou intenzitou. Júlové čísla ale nie možné preceňovať. Vzhľadom na dovolenkový charakter letných mesiacov je nevyhnutné vyčkať na potvrdenie pozitívneho trendu z júla aj augustovými číslami. Celozávodné dovolenky sa totiž často nerovnomerne rozkladajú medzi dva letné dovolenkové mesiace a skresľujú tak pohľad, najmä v medziročnom porovnaní.
Zahraničný obchod sa v júni udržal v prebytku, jeho rozsah sa však v súlade s očakávaniami zmiernil. Prispeli k tomu ako vyššie dovozy tak i klesajúce vývozy. Vývozy i v júni tlačila nadol predovšetkým ich kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení, pravdepodobne i v dôsledku výpadku vývozov áut na americký trh, ale i stále slabého dopytu po investičných tovaroch (strojoch) na kľúčových exportných trhoch slovenských výrobcov.
V apríli 2025 domáci zahraničný obchod vykázal historicky najmenším deficit na úrovni len 273 tis. EUR, teda takmer vyrovnanú bilanciu napriek pokračujúcemu rastu dovozu a poklesu vývozu po siedmich mesiacoch expanzie. Celkový vývoz dosiahol najnižšiu úroveň od augusta minulého roka, konkrétne 9 mld. EUR (-0,3 % r/r). Súčasne dovoz vzrástol o 4,2 % taktiež pri rovnakom objeme, čo predstavuje už ôsmy mesiac medziročného rastu.
Zahraničný obchod ostal v deficite aj v druhom tohtoročnom mesiaci, a to i napriek čiastočnému zotaveniu vývozov, predovšetkým v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení. Bilanciu zahraničného obchodu totiž i naďalej tlačili smerom do mínusu pomerne dynamicky rastúce dovozy. V nich sa vo februári miesili vyššie ceny plynu, predovšetkým v úvode mesiaca, ale i vyššie reálne dovozy, predovšetkým rôznych priemyselných výrobkov, kam sa radia prevažne tovary určené na spotrebu. Pomerne dynamicky, napriek miernej medzimesačnej korekcii, ale stále rástli aj dovozy strojov a prepravných zariadení, kde sa miešajú investičné dovozy a dovozy materiálu a polotovarov do výroby. Zdá sa teda, že slovenská ekonomika by sa mohla stávať viac dovozne náročnou.