INFLÁCIA A JEJ PRÍČINY: Štatistický úrad SR dnes zverejnil aprílový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu týchto cien o 13,8 % a oproti predchádzajúcim mesiacom ide o evidentné spomalenie. Inflácia bola naposledy po úrovňou 14 % vykázaná v júli 2022. Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.

Domáca spotreba meraná maloobchodnými tržbami v úvode roka v súlade s predpokladmi slabne. V spotrebnom správaní domácnosti sa začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie (a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti). Mierne prekvapivým je zloženie poklesu, ktorý ťahá predovšetkým zvyčajne stabilnejší predaj potravín. Vysvetlením tohto relatívne netypického javu by mohla byť štruktúra inflácie, ktorú ťahajú nahor práve potraviny. To negatívne zasahuje najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú tak nútená upravovať aj spotrebu základných položiek spotrebného koša, akými potraviny bezpochyby sú. Nemusí sa pritom jednať len o priame zníženie spotreby, ale aj o preskupenie nákupov potravín smerom k lacnejším (a zvyčajne menej kvalitným) alternatívam.

Tržby slovenských obchodníkov v úvode roka v súlade s predpokladmi klesli. Novoročný povianočný pokles bol však miernejší ako sme očakávali a tržby naďalej naznačujú, že spotreba domácnosti ostáva relatívne odolná i napriek masívnemu poklesu reálnej mzdy a zhoršenej spotrebiteľskej dôvere domácnosti.

Štatistický úrad potvrdil predbežný odhad rastu ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa HDP v stálych cenách zvýšil o 0,3% a zaznamenal tak rovnaké tempo rastu ako v predchádzajúcich troch štvrťroku. V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu ekonomiky spomalila z 1,4% na 1,1% (resp. na 1,2% sezónne očistené). Predpandemickú úroveň, t.j. posledný kvartál 2019, slovenská ekonomika prevyšovala o 1,7%. V úhrne za celý rok sa rast HDP v stálych cenách spomalil z 3,0% v roku 2021 na 1,7% v roku 2022.

Po prekvapivom októbrovom prebytku v zahraničnom obchode priniesol november pomerne výraznú korekciu jeho bilancie. Podľa očakávaní sa zahraničný obchod v novembri vrátil do červených čísel, rozsah jeho deficitu však nepríjemne prekvapil. Novembrový deficit zahraničného obchodu bol najvyšším mesačným schodkom v histórií, pričom doterajšie minimum z marca tohto roka prekonal až o takmer 300 mil. EUR. Dôvody rekordného novembrového schodku zahraničného obchodu je potrebné hľadať na oboch stranách bilancie.

Tržby slovenských maloobchodníkov v stálych cenách ďalej slabnú. Rekordne vysoká inflácia už od jari nahlodáva spotrebiteľskú dôveru i bežný dopyt domácnosti. Podľa údajov Štatistického úradu sa tržby v slovenskom maloobchode (v stálych cenách) v septembri znížili o ďalších 0,9% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa ich pokles prehĺbil z 0,3% na 4,9%. Maloobchod si tak pripísal najvýraznejší medziročný pokles tržieb od zimnej vlny pandémie roku 2021 (od februára 2021). Na druhej strane, tržby naďalej ostávajú nad úrovňou rovnakého obdobia posledného roka tesne pred vypuknutím pandémie, a to dokonca o 5,9% (oproti septembru 2019), čiastočne však vďaka efektu dočasného oslabenia spotreby na jeseň 2019, t.j. relatívne nižšej porovnávacej báze.