Spotrebiteľská inflácia v októbri v súlade s očakávaniami definitívne zostúpila z vrcholu. Miera jej spomalenia dokonca prevýšila naše i trhové očakávania, najmä vďaka zastavenému rastu cien potravín. Nateraz sa zastavil najmä rast cien nespracovaných potravín. Ceny spracovaných potravín i naďalej jemne rástli, pravdepodobne pod tlakom rastúcich nákladov, a to od ceny práce až po dopady fiškálnej konsolidácie a vyššieho daňového zaťaženia v celom výrobno-predajnom reťazci.
Z rastu cien potravín v medziročnom porovnaní citeľne ubral aj silný bázicky efekt, najmä u cien masla a mlieka. Inflácia ustupovala aj pri ďalších položkách spotrebného koša – spomalil sa medziročný rast cien bežných služieb, pohonných hmôt i regulovaných cien. Naopak, na vyše ročnom maxime zotrvávalo medziročné zdražovanie cien bežných tovarov. Napriek jemnému zvoľneniu, najrýchlejšie medziročne zdražujú stále služby, ktoré sú tak stále zodpovedné za viac ako 40% celkovej inflácie, a ktoré v sebe odzrkadľujú dynamický rast miezd v ekonomike, ale najskôr i náklady ich poskytovateľov súvisiace s vyšším daňovým zaťažením, najmä s novou daňou z finančných transakcií.
Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v októbri v priemere zvýšili o 0,1%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalilo z 4,3% na 3,7%, čo zároveň znamenalo (spolu s aprílom) najpomalšie tempo ich medziročného zdražovania v tomto roku. K spomaleniu tempa medziročnej inflácie výraznou mierou prispel aj silný bázicky efekt u cien potravín. Efekt minuloročného prudkého jesenného zdraženia cien masla totiž postupne z medziročného porovnania vypadáva. V novembri pritom bude na infláciu potravín opäť pôsobiť silný bázicky efekt, tentoraz u vajec, keď ich vajec v závere minulého roka nafukovala vtáčia chrípka a s ňou spojená nútená likvidácia najväčšieho chovu nosníc v krajine.
Ceny potravín sa v októbri v priemere nezmenili, a to ako v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, tak aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V medziročnom porovnaní k tomu prispelo i novoročné zníženie DPH na vybrané potraviny. Medziročný rast cien potravín bez daní sa v októbri ale tiež spomalil, a to z 4,0% na 1,9%. Prispel k tomu silný a priaznivý bázický efekt (najmä u mlieka a masla), ale aj mierne pomalšie posezónne zdražovanie cien zeleniny. Po očistení o tradičné sezónne vplyvy tak ceny potravín v októbri medzimesačne druhý mesiac v rade (v priemere) ľahko zlacňovali. V medziročnom porovnaní klesala najmä cena zeleniny, ktoré bola nižšia až o 10,7%. Nižšie cenovky ako v októbri minulého roka ale nájdeme v priemere aj u ovocia (-3,2% – napriek, na rozdiel od zeleniny, jemne rýchlejšiemu sezónnemu nárastu ceny v októbri), olejov a tukov (-2,7% – najmä v dôsledku priaznivého bázického efektu u masla – vyprchanie efektu minuloročného jeho jesenného prudkého zdražovania), mäsa (-1,0%) a nepatrne aj cukru a cukroviniek (-0,3%). Naopak, medziročný nárast cien mlieka, syrov a vajec sa síce zmiernil, avšak len z 9,1% na 7,6%, cien pečiva a obilnín z 1,6% na 0,6%.
K uvoľneniu rastu cien ale v septembri prispeli aj ostatné položky spotrebného koša. Regulované ceny spomalili medziročný rast z 3,6% na 3,4%. Jemné spomalenie prechádzalo naprieč regulovanými položkami, videli sme u regulovaných cien zdravotníctve, doprave, i bývaní, a svoj pôvod malo prevažne vo vyššej porovnávacej základni z jesene minulého roka (bázickom efekte). V porovnaní so septembrom sa regulované ceny zvyčajne buď stagnovali alebo jemne rástli a v priemere sa tak zvýšili o 0,1%.
Ceny pohonných hmôt reagovali na nižšie ceny ropy na svetových trhoch. V priemere v októbri zlacneli o 1,3% a tempo ich medziročného zdražovania sa zvoľnilo z 2,9% na 0,7% (resp. z 0,4% do poklesu o -1,8% pri cenách bez daní). Naďalej ale platí, že najmä cena nafty je jemne vyššia ako by naznačovala dlhodobá väzba medzi cenou ropy a cenou nafty na Slovensku (o približne 10 centov na liter).
V októbri sa zvoľnil aj medziročný rast dopytovej inflácie meranej indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank). Dopytová inflácia v októbri síce vzrástla až o 0,2%, tempo jej medziročného rastu sa ale zvoľnilo z 4,6% na 4,5% (bez daní), resp. z 6,0% na 5,9% vrátane daní. K spomaleniu „dopytovej inflácie“ v októbri prispela najmä inflácia služieb. Ceny služieb v porovnaní so septembrom vzrástli o 0,1% a tempo ich medziročného zdražovania sa zvoľnilo z 7,8% na 7,6% (bez daní), resp. zo 7,9% na 7,7% vrátane daní. Služby však i naďalej ostávajú v medziročnom porovnaní najrýchlejšie zdražujúcou kategóriou spotrebného koša. Rast cien služieb podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde boli ceny medziročné vyššie až o 9,6%. Zdražovanie služieb ale podporujú aj rastúce náklady ich poskytovateľov, vrátane nákladov súvisiacich s novou daňou z finančných transakcií. Vypuklým príkladom sú najmä ceny stravovacích služieb. A hoci tempo ich medziročného zdražovania sa v posledných mesiacoch už ďalej nezrýchľovalo, stále boli o približne 9% vyššie ako v rovnakom období minulého roka, a to i napriek zníženiu DPH. Cena bez daní v reštauráciách (medziročne) rástla na Slovensku v posledných mesiacoch najrýchlejšie v rámci EÚ.
Ceny tovarov v októbri vzrástli v priemere až o 0,4% a udržali si tak tempo medziročného zdražovania na úrovni viac ako ročného maxima. Bez daní sa ceny tovarov medziročne zvýšilo o 2,4%, vrátane daní (t.j. reálna cena pre spotrebiteľov) sa zvýšila až o 4,6%.
Októbrové zvoľnenie medziročnej inflácie paradoxne spotrebitelia vôbec nezaregistrovali. Naopak, vnímaná inflácia v októbri zrýchlila z 6,2% na 6,7% (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Rovnakým smerom sa v októbri vybrali aj inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov, ktoré sa zvýšili z 3,9% až na 5,3% – 8-mesačné maximum.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v októbri klesol o 0,1%. Dynamika jeho medziročného rastu sa zvoľnila z 4,5% na 3,5% – najnižšia úroveň od konca minulého roka.
Inflácia by mala ešte jemne spomaliť aj v novembri, najmä vďaka stále priaznivému bázickému efektu u potravín, najmä vajec (porovnanie s minuloročnou vysokou cenou nafúknutou v dôsledku vtáčej chrípky). V decembri by ale inflácia mohla naopak prechodne opäť mierne zrýchliť, keď predpokladáme, že minuloročné silné akciové predvianočné ponuky, kedy viaceré obchodné reťazce premietli nižšiu DPH už v predstihu a využili jej zníženie na marketingové účely, sa v tak výraznom rozsahu už tento rok nezopakujú. Akokoľvek, i v decembri najskôr inflácia zotrvá jemne pod úrovňou 4%, pričom v priemere za celý rok by mala zaznamenať presné 4%.
Aj budúci rok bude infláciu ovplyvňovať najmä domáca fiškálna konsolidácia. Tá tentoraz prinesie len marginálnu úpravu DPH, ktorej celkový vplyv by nemal presiahnuť 0,1 pb. Výrazný vplyv by ale mala mať zmena formy dotácie tepla, ktorá by sa mohla zmeniť z dotácie cien na formu priamych kompenzácií domácnostiam („šeky“). Vyššie ceny tepla by tak mali udržať celkovú infláciu v budúcom roku blízko 3,5%. Veľkej časti domácnosti však bude táto vyššia inflácia kompenzovaná cez príjem („šeky na teplo“).
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
