Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku príjemne prekvapila. Lepšie rastové čísla naznačili už skôr zverejnené mesačné čísla za september, najmä priemyslu, ktoré ukazovali na významnú korekciu slabšieho leta. Akokoľvek, ekonomický rast na Slovensku ostáva napriek tomu výrazne utlmený a i naďalej sa pohybuje na úrovni do 1% medziročne. Zásadnú zmenu v trende najskôr neprinesie ani posledný kvartál. Predpokladáme, že aj v treťom štvrťroku ekonomiku tlmili zvýšené americké clá na autá i pokračujú domáca fiškálna konsolidácia, ktorá ďalej uberala z rastu spotreby domácnosti i ekonomickej aktivity časti priemyslu.
Podľa prvého rýchleho odhadu Štatistického odhadu slovenská ekonomika (HDP) v treťom štvrťroku jemne zrýchlila tempo rastu – v sezónne očistenom kvartálnom porovnaní z 0,2% na 0,3%, v medziročnom porovnaní z 0,7% (resp. z 0,5% pri neočistených údajoch) na 0,9%. Rast slovenskej ekonomiky tak ostáva utlmený – pod priemerom EÚ a eurozóny, i susedného Česka, či Poľska. Dôvody nájdeme v štruktúre slovenskej ekonomiky, ktorá bola viac ako iné európske ekonomiky vystavená zvýšeniu amerických ciel, ale najmä v domácej fiškálnej politike, keď vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora (vrátane domácnosti) znižuje domácu aktivitu a tlmí ekonomický rast.
Štruktúru rastu slovenskej ekonomiky zverejní Štatistický úrad spolu so spresnenými údajmi rastu až začiatkom decembra. Zatiaľ vo svojom komentári len naznačil, že ekonomika bola v medziročnom porovnaní ťahaná nahor najmä rozšírením prebytkov zahraničného obchodu. Domáci dopyt síce takisto prispel k rastu, avšak miernejšie. Štatistici informujú, že jeho rast potiahli najmä investície. Mesačné čísla maloobchodu ale naznačujú, že jemný rast najskôr stále prinášala aj spotreba domácnosti. Oživenie stavebných investícií ukazovali aj relatívne silné čísla stavebníctva, a to nielen v oblasti infraštruktúry (dá sa predpokladať, že predovšetkým verejné investícií), ale aj v oblasti výstavby budov (prevažne súkromné investície, vrátane investícií domácnosti).
Z komentára Štatistického úradu vyplýva, že hlavným zdrojom rastu ekonomiky v treťom štvrťroku bol čistý export, inými slovami rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu. Tie sú najskôr výsledkom pomalšieho rastu domáceho dopytu, ktorý tlmí tlak na zahraničné dovozy, a naopak čiastočného oživenia externého dopytu, ktorý pozitívne vplýval na vývozy. Mesačné údaje ukazujú, že pokles najskôr nezaznamenali ani vývozy áut, ktoré sa museli vyrovnávať s vyššími americkými dovoznými clami. Pomerne významný prepad vývozov áut na americký trh (rádovo v desiatkach percent) pravdepodobne plne kompenzovali vyššie vývozy na „domáci“ európsky trh. Číslami automobilového priemyslu nakoniec nezakývala ani septembrová odstávka výroby najmenšej automobilky v krajine v dôsledku kybernetického útoku. Dá sa predpokladať, že výroba nitrianskeho závodu bola čiastočne utlmená už pred odstávkou v dôsledku vyššej závislosti na americkom trhu (výroba orientovaná na luxusné SUV, pokrývajúca globálny dopyt so silným americkým trhom), čo následne negatívne dopady odstávky na úhrne čísla slovenského automobilového priemyslu čiastočne tlmilo.
Napriek tomu, že ekonomický rast sa v treťom štvrťroku jemne zrýchlil, ostával utlmený a nepostačoval pre udržanie zamestnanosti v ekonomike. Tá navyše často reaguje na zmenu v ekonomike s jemným oneskorením, navyše v treťom štvrťroku sa realizovali i hromadné prepúšťania ohlásené ešte v prvej polovici roka. Zamestnanosť tak podľa údajov Štatistického úradu v treťom štvrťroku ľahko klesala – po očistení o sezónne faktory o 0,1% v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia o 0,2%, po tom, čo v predchádzajúcom kvartáli medziročne stagnovala. Tento trend ľahkého poklesu zamestnanosti najskôr pretrvá aj v nasledujúcich štvrťrokoch. Prislúchajúci rast miery nezamestnanosti by ale najskôr mala i naďalej tlmiť demografia – starnutie populácie, ktoré sa prejavuje na postupnom zmenšovaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku prekvapil skôr príjemne, avšak slabšie čísla z úvodu roka korigoval len čiastočne a i naďalej ostával výrazne utlmený. Dopady fiškálnej konsolidácie, ktorá výrazne zvýšila daňové zaťaženie ekonomiky a zaťažila domáci súkromný sektor (vrátane domácnosti), tlmia i ekonomický rast. Navyše, kľúčový priemysel, najmä jeho časť zameraná na výrobu áut, sa od druhého štvrťroka musí vyrovnávať so zvýšenými clami pri vývoze na americký trh. A hoci letná úprava ciel prináša miernu úľavu v podobe zníženia amerických dovozných ciel na európske autá, protekcionistická obchodná politika americkej administratívy bude i naďalej tlmiť slovenské vývozy. Zdá sa, že slovenské automobilky nateraz ťažia aspoň z modernizácie výrobných kapacít a silnejšej pozície na domácom „európskom“ trhu, ktorý tak aspoň čiastočne kompenzuje výpadky vo vývoze na americký trh. Rast sektora je ale nevyvážený.
Náš pôvodný predpoklad, že i v nasledujúcich štvrťrokoch by sa ekonomický rast na Slovensku mohol postupne zotavovať, nemeníme. Zásadnejšie zrýchlenie však nateraz stále neočakávame. Negatívne dopady fiškálnej konsolidácie na domácnosti by sa mali ďalej prehlbovať, pričom náladu domácnosti a ich spotrebu by v závere roka mohol v predstihu okresať aj nový balíček fiškálnych opatrení pre budúci rok, ktorý sa koncentruje práve do opatrení zasahujúcich zamestnancov a živnostníkov a ich čisté príjmy. Na druhej strane, ekonomiku by postupne mali začať podporovať nižšie úroky, ktoré by sa mali prejaviť na postupnom stabilnom oživení súkromných investícií i externého dopytu. Na prelome rokov ekonomiku podporí i pokračujúci reštart verejných investícií, ktoré by mali ťažiť najmä z blížiaceho sa ukončenia možnosti čerpať financie z Plánu obnovy (v roku 2026), či z postupného nábehu eurofondových projektov financovaných z aktuálneho rozpočtovacieho obdobia. Riziká vo verejných investíciách sa ale nachádzajú prevažne na negatívnej strane. Dlhodobé problémy pri realizácií verejných investícií môžu opäť viesť k tomu, že plány štátu v oblasti verejných investícií sa nepodarí naplniť, resp. dôjde k ich oneskoreniu, čo môže pozitívne efekty jemne posunúť.
Predpokladáme teda, že rast ekonomiky zaznamenal svoje dno už v druhom štvrťroku. V závere roka by ekonomika mohla zaknihovať podobné tempo rastu ako v treťom kvartáli, zatiaľ čo v budúcom roku by sa jej rast mohlo zrýchliť jemne nad 1%, pod vplyvom priaznivejšieho externého prostredia (najmä obnoveného rastu nemeckej ekonomiky – kľúčového obchodného partnera Slovenska). V priemere tento rok očakávame, že slovenská ekonomika medziročne narastie o 0,8%, zatiaľ čo sa jej rast v budúcom roku jemne zrýchli na 1,3%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
