Spotrebiteľská inflácia v júli prekvapivo ďalej zrýchľovala. Nepotvrdili sa tak predbežné údaje o jemnom spomalení, ktoré indikovali predbežné čísla inflácie v harmonizovanej metodike zverejnené Eurostatom koncom júla (očakávame jej revíziu nahor). Inflácia v národnej metodike sa tak v júli posunula na najvyššiu úroveň od decembra 2023, teda na viac ako 1,5-ročné maximum. Zrýchlenie inflácie v úvode leta bolo podporené predovšetkým ďalším zdražovaním potravín a bežných tovarov.
Naopak, rast cien trhových služieb sa (v súlade s očakávaním) mierne zvoľnil, z veľkej časti však najmä vďaka priaznivejšej porovnávacej báze. Služby si však stále držia medziročné tempo zdražovania blízko 8% a sú tak jednoznačne najrýchlejšie zdražujúcou časťou spotrebného koša, zodpovedné za viac ako tretinu celkovej medziročnej inflácie. V júli sa jemne zvoľnil aj medziročný rast regulovaných cien, podobne ako pri službách ale najmä v dôsledku priaznivejšej porovnávacej základne (nezopakovalo sa minuloročné zdražovanie poštových služieb). Proti ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie pôsobili aj ceny pohonných hmôt. Tie síce v porovnaní s júnom nepatrne vzrástli, avšak ich medziročný pokles sa opäť zvýraznil. Napriek tomu ostávajú ceny pohonných hmôt (najmä nafty) mierne vyššie (o 5 až 10 centov) ako by naznačoval dlhodobý vzťah medzi cenou ropy na svetových trhoch a cenou pohonných hmôt na Slovensku. Inflácia na Slovensku teda aj v úvode leta ostávala vychýlená na nadpriemerných úrovniach. Výrazne silnejšiemu zdražovaniu ako v okolitých krajinách EÚ sú Slováci vystavení najmä pri bežných tovaroch a trhových službách, do ktorých sa najvýraznejšie prelievajú negatívne dopady tohtoročného fiškálneho balíčka a zvýšenia daní, vrátane novej dane z finančných transakcií. Rast cien je ale najskôr zvýrazňovaný aj málo predvídateľným legislatívnym prostredím, či zvýšenými nákladmi obchodníkov (krádeže) po úprave trestnej legislatívy.
Podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere o 0,3%. Dynamika ich medziročného rastu sa opäť zrýchlila, a to z 4,3% na 4,4% a bola najvyššia od konca roku 2023. Ďalšie zrýchlenie medziročného rastu cien bolo miernym prekvapením. Priaznivejší bázicky efekt už mal infláciu pomáhať pribrzďovať. Jeho vplyv sa nateraz prejavil v službách, či pri regulovaných cenách. Pro-rastové faktory ho však viac ako plne prevážili pri potravinách, napriek korekcii cien masla.
Ceny potravín v júli vzrástli o 0,3%. Úvod leta je pritom zvyčajne obdobím sezónneho zlacňovania nemalej časti potravín. Po štatistickom očistení o tradičné sezónne vplyvy (prepočet UniCredit Bank) tak ceny potravín vzrástli až o 0,8% a zaznamenali tak najrýchlejší medzimesačný nárast od októbra minulého roka. V medziročnom porovnaní sa zdražovanie potravín zrýchlilo z 3,0% na 3,1%, resp. z 4,9% na 5,0% po očistení o daňové zmeny (nižšiu DPH). Z medziročného porovnania pritom postupne začína vypadávať minuloročné prudké zdražovanie masla. Navyše, ceny olejov a tukov (kam sa radí i maslo) v júli dokonca ľahko medzimesačne zlacneli (o 0,4%), keď čiastočne korigovali silné zdražovanie z predchádzajúcich mesiacov. Tempo ich medziročného zdražovania sa tak naozaj citeľne zvoľnilo z 23,3% na 14,6%. Technickú korekciu pri cenách masla podporili aj ceny mäsa a pečiva, ktoré v júli rovnako zdražovali pomalšie ako v rovnakom období minulého roka (a teda ich medziročný rast sa zvoľnil – pečivo, resp. prehĺbil sa medziročný pokles ich cien – mäso). Ostatné potravinové položky ale tento efekt prevážili. Sezónne potraviny zaznamenali tento rok citeľnejšie zlacnenie už v júni. Jemne predsunutá sezóna sa tak podpísala na ich miernejšom júlovom zlacnení. Ceny ovocia dokonca medzimesačne jemne narástli, ceny zeleniny klesali pomalšie ako bolo zvykom v minulosti. Medziročná inflácia ovocia sa tak zrýchlila z 7,6% na 12,8%, deflácia cien zeleniny sa zmiernila z -4,4% na -3,7%. V júli ďalej zrýchľoval aj rast cien mlieka, syrov a vajec – medziročne z 7,4% až na 10,1%.
Zrýchľovanie medziročnej inflácie v júli podporili aj bežné tovary. Ich zdražovanie prechádzalo naprieč rôznymi kategóriami tovarom. Jednu z mála výnimiek predstavovali autá, ktoré prehĺbili medziročný pokles cien z -2,0% na -2,8%. V priemere ceny tovarov v júli zdraželi o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 4,2% na 4,7%, resp. z 2,0% na 2,4% po očistení o zmenu daní (vyššiu DPH). Rast cien tovarov na Slovensku je aktuálne výrazne rýchlejší ako v iných krajinách EÚ. Pri stagnujúcom dopyte predkladáme, že sa v ňom odzrkadľujú predovšetkým daňové zmeny, vrátane nepriamych dopadov novej dane z finančných transakcií, ale aj zvýšené náklady obchodníkov, ktoré by mohli súvisieť s väčším objemom krádeži po úprave trestnej legislatívy.
Na rozdiel od tovarov, inflácia služieb už v júli ďalej nezrýchľovala. Pomohol jej najmä technický efekt priaznivejšej porovnávacej bázy – napríklad pomalší sezónny nárast cien dovolenkových zájazdov ako minulý rok, kedy sme videli ich rekordné sezónne zdraženie. V priemere ceny trhových služieb v júli vzrástli o 0,6%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zvoľnila z 8,2% na 7,7%, resp. z 8,1% na 7,6% bez vplyvu zmeny daní. Napriek zvoľneniu tempa medziročného zdražovania sú ale služby stále najrýchlejšie zdražujúcou časťou spotrebného koša. Rast ich cien podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde boli ceny medziročné vyššie až o 10,7%. Zdražovanie služieb ale podporujú aj rastúce náklady ich poskytovateľov, vrátane nákladov súvisiacich s novou daňou z finančných transakcií. Vypuklým príkladom boli v prvej polovici roka najmä ceny stravovacích služieb. A hoci tempo ich medziročného zdražovania sa v júli už ďalej nezrýchľovalo, stále boli o takmer 10% vyššie ako v rovnakom období minulého roka, a to i napriek zníženiu DPH.
Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) ostala v júli v medziročnom porovnaní nezmenená na úrovni 4,5%. V porovnaní s júnom sa zvýšila o 0,4%.
Zrýchľovanie inflácie v júli nepodporovali ani ceny pohonných hmôt. Júlový pokles cien ropy (v eurovom vyjadrení) na svetových trhoch sa na ich cenách v plnej miere prejaví síce až v auguste, ani v júli však už ceny pohonných hmôt ďalej viac menej nerástli. V priemere sa zvýšili len o nepatrných 0,2% a dynamika ich medziročného poklesu sa tak prehĺbila z -5,0% na -5,6% (resp. z -7,5% na -8,1% bez vplyvu zmeny daní). Najmä ceny nafty ale v sebe naďalej nesú akýsi vankúš, keď sa pohybujú jemne (do 10 centov) nad tým, čo by zodpovedalo v minulosti bežnému vzťahu medzi cenou ropy a cenou nafty na Slovensku.
Proti zrýchľovaniu inflácie v júli pôsobili aj regulované ceny. Tie síce v porovnaní s júnom v priemere vzrástli o 0,1%, dynamika ich medziročného poklesu sa ale zvoľnila z 4,2% na 4,0%. Dôvodom bolo predovšetkým vyprchanie efektu minuloročného júlového zdraženia poštových služieb. V júli už ďalej nepokračovalo ani systematické zdražovanie cien v autobusovej doprave, ktoré sme pozorovali v predchádzajúcich mesiacoch. Napriek tomu ceny v autobusovej doprave medziročne stále rastú o 21,3% – najrýchlejší rast v EÚ.
Na rozdiel od reálnej inflácie sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi v júli ďalej zmierňovalo, a to z 5,9% na 5,6% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Rovnakým smerom postupujú aj inflačné očakávania, ktoré sa v júli zvoľnili z 3,6% na 3,3% a boli najnižšie od septembra minulého roka (kedy ich skokovo zvýšil vtedy čerstvo ohlásený fiškálny konsolidačný balíček).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli vzrástol o 0,4%. Dynamika jeho medziročného rastu ostala nezmenená na úrovni 4,5%.
Inflácia by sa i v nasledujúcich mesiacoch mala udržať mierna nad úrovňou 4%, hoci v júli nateraz už najskôr dosiahla svoje maximum. K jemnému zvoľneniu inflácie by v nasledujúcich mesiacoch mal prispieť predovšetkým technický bázický efekt – zrýchľovanie inflácie, najmä u potravín, sme minulý rok začali pozorovať od júla a toto minuloročné zdražovanie by tak z medziročného porovnania malo postupne vypadávať. Na ceny potravín by ale aj počas zbytku roka mohli pôsobiť externé faktory, najmä sucho v časti Európy, ktoré má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody v Európe a nepriamo aj ceny potravín na Slovensku. Rast cien by mohla ešte aj v nasledujúcich mesiacoch podporiť i nová transakčná daň, ktorá zvyšuje náklady v celom výrobno-distribučnom reťazci. Naproti tomu, tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v druhej polovici roka postupne slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4,0-4,1%.
Pre budúcoročný vývoj cien bude opäť kľúčové predovšetkým zloženie konsolidačného balíčka. Keďže jeho detaily na verejnosť zatiaľ neprenikli, nie je možné ani vyčísliť jeho dopady. Okrem prípadnej ďalšej úpravy nepriamych daní (DPH, spotrebné dane) bude kľúčovým predovšetkým rozhodnutie o forme ďalšej dotácie cien energií pre domácnosti, predovšetkým plynu a tepla. Predpokladáme, že vláda ani v roku 2026 plne neprenesie ich trhové ceny na domácnosti. V našom základom scenári zatiaľ nepočítame ani s ďalším zvyšovaním nepriamych daní, čo by malo viesť k zvoľneniu inflácie smerom k 3%. Akékoľvek zvýšenie daní, či významnejšie zníženie dotácií cien energií môže ale rast cien opätovne posunúť smerom k 4%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
