Rast slovenskej ekonomiky v štvrtom štvrťroku zrýchlil. Lepšie čísla ekonomiky v závere roka naznačovala už silná decembrová spotreba domácnosti indikovaná maloobchodnými tržbami, či registráciami nových áut. Keďže sa z veľkej časti jednalo len o presun spotreby (motivovaný zmenou sadzby DPH) z tohto roka do konca minulého roka, lepšie čísla zo záveru minulého roka sa najskôr prejavia na slabšom výkone ekonomiky (spotrebe) v úvode tohto roka. Slovenskú ekonomiku v závere ale najskôr podporil aj domáci automobilový priemysel, ktorého produkcia síce smerom k záveru roka slabla, avšak z rekordných októbrových úrovní.
Naopak, k rastu HDP pravdepodobne opäť neprispieval čistý export. Efekt vyššej spotreby v závere roka čiastočne tlmili vyššie dovozy. Rast vývozov navyše stále spomaľovali problémy časti exportnej zložky ekonomiky, najmä strojárov, a tak sa prebytky zahraničného obchodu ďalej zužovali. Rast HDP v medziročnom porovnaní, podobne ako aj v predchádzajúcom kvartáli, tlmil aj silný bázický efekt vo verejných investíciách. Dočerpávanie eurofondov v predchádzajúcom roku nafúklo verejné investície, pričom pozvoľný nábeh nových projektov tento výpadok nedokázal plne nahradiť.
Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu sa rast HDP Slovenska v štvrtom štvrťroku zrýchlil – v medzikvartálnom (sezónne očistenom) porovnaní z 0,3% na 0,5%, v medziročnom porovnaní z 1,2% na 1,8% (resp. ostal nezmenený na úrovni o 1,7% medziročne po očistení o sezónny a kalendárny efekt). V úhrne za celý rok sa rast slovenskej ekonomiky zrýchlil z 1,4% v roku 2023 na 2,0% v roku 2024. K oživeniu ekonomického rastu v minulom roku prispela najmä silnejšia domáca spotreba, a to ako spotreba domácnosti, tak i spotreba vlády. Naopak, čistý export ekonomický rast počas väčšiny roka tlmil, keď slabý externý dopyt tlmil rast vývozov a naopak silnejúci domáci spotrebný dopyt podporoval rast dovozov. Detailnejšiu štruktúru rastu HDP na Slovensku v závere roka zverejní Štatistický úrad až začiatkom marca. Indikatívne zložky rastu HDP, ktoré menoval vo svojom komentári však neprekvapili a naznačili, že obrázok, ktorý sme pozorovali v predchádzajúcich kvartáloch roka, sa ani v jeho závere zásadne nezmenil. Štatistický úrad indikuje, že HDP aj v štvrtom štvrťroku ťahala nahor najmä domáca spotreba, a to ako spotreba domácnosti, tak aj verejnej správy. Naopak, rast ekonomiky tlmili investície (bázicky efekt vo verejných investíciách).
Ekonomický rast ani v závere roka nebol sprevádzaný rastom zamestnanosti. Podľa predbežných čísel ostala (po zohľadnení sezónnych efektov) celková domáca zamestnanosť na úrovni predchádzajúceho štvrťroka. V medziročnom porovnaní sa tak dynamika jej poklesu nepatrne prehĺbila z -0,1% na -0,2%. Ani štvrtý kvartál tak nevybočil z obrázku, ktorý kreslili predchádzajúce štvrťroky. V priemere za celý rok 2024 sa zamestnanosť znížila o 0,2%, po tom, čo v roku 2023 zaznamenala podobný nárast na úrovni 0,3%. Na rozdiel od HDP (+7,0%) tak zamestnanosť stále ešte nedosiahla úroveň priemeru roku 2019, za ktorým minulý rok zaostala o 0,6%. To len umocňuje rast produktivity práce priemerného zamestnanca, čo otvára priestor pre udržateľný rast miezd v ekonomike.
Rast slovenskej ekonomiky v závere štvrťroku jemne prevýšil naše očakávania, čiastočne však len z dôvodu presunu časti spotreby z tohto roka do záveru minulého roka, motivovaného blížiacim sa zvýšením DPH z 20% na 23%. Predzásobenie domácnosti tak najskôr spomalí ekonomický rast v úvode tohto roka. Výhľad do najbližších štvrťrokov teda ostáva naďalej relatívne pesimistický a tomto roku tak očakávame spomalenie rastu ekonomiky z 2,0% na 1,6%. Dôvodom sú neisté vyhliadky oživenia externého dopytu i slabnúci domáci spotrebný dopyt v dôsledku fiškálnej konsolidácie.
Kľúčový trh slovenských exportérov, Nemecko, naďalej hlási problémy a jeho priemysel zatiaľ stále nevykazuje známky silnejšieho oživenia, skôr naopak. Americké voľby pritom materializovali významné riziko pre rast globálneho obchodu. Trumpom ohlasované zavedenie ciel na európske dovozy do USA bezpochyby zasiahnu európsky priemysel, predovšetkým silné exportné ekonomiky na čele s Nemecko a jeho satelitmi. Slovensko ako extrémne otvorená ekonomika nové cla takisto negatívne pocíti, priamo najmä v automobilovom priemysle (11% slovenských vývozov áut smeruje priamo na americký trh), nepriamo cez spomalenie rastu najvýznamnejších obchodných partnerov (Nemecko, Česko). V našom základom scenári počítame s uvalením 10-percentných ciel na európske vývozy do USA.
Z ekonomického rastu tento rok bude uberať aj domáca fiškálna konsolidácia, ktorá spomalí/zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora. Spotrebu domácnosti navyše technicky zníži aj presun časti spotreby do záveru predchádzajúceho roka. Fiškálna konsolidácia tak bude pôsobiť proti efektu uvoľnenia menovej politiky (nižším úrokom). Akokoľvek, fixné investície by okrem nižších úrokov mali v tomto roku podporiť aj viaceré ohlásené veľké investičné projekty ako Volvo, Gotion, či dostavby 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Ekonomický rast by mali podporiť aj reštartujúce sa verejné investície, ktoré ale zároveň predstavujú i významné negatívne riziko nášho odhadu rastu ekonomiky v budúcom roku.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
