Inflácia sa v júni v súlade s očakávaniami ďalej zmierňovala. Napriek tomu stále ostávala na vysoko nadpriemerných dvojciferných úrovniach. Rast cien sa posledné mesiace predsa len postupne vracia „do normálu“ a vysoko nadpriemerný medziročný rast cien je prevažne už len „technickým“ doznievaním silného rastu cien z minulého roka a úvodu tohto roka. Práve postupné vypadávanie mesiacov minulého roka s rekordne silným rastom cien z obdobia posledných 12 mesiacov pomáha zmierňovať i dynamiku medziročného rastu cien. K zmierneniu medziročnej inflácie pritom v júni prispeli všetky jej kľúčové zložky – ceny energií (vďaka priaznivej báze u cien pohonných hmôt), ceny potravín i dopytová inflácia. Spomaľovanie medziročnej inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, v júli ho zvýraznia aj zrušené koncesionárske poplatky (ktoré z inflácie uberú až tri desatiny).
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v júni zvýšili o 0,2% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 11,9% na 10,8%. Medziročný rast cien tak bol najpomalší od marca minulého roka. Aj napriek tomu, že ceny potravín sa posledné tri mesiace aspoň čiastočne stabilizovali, v medziročnom porovnaní boli naďalej hlavným zdrojom inflácie. Ako položky základnej spotreby s vyšším zastúpením v spotrebnom koši domácnosti s nižšími príjmami/spotrebou tak naďalej nafukovali najmä dôchodcovskú infláciu a infláciu nízkopríjmových domácnosti. Obe síce opäť zaznamenali nadpriemerné spomalenie dynamiky medziročného rastu – dôchodcovská z 12,8% na 11,4%, nízkopríjmových domácnosti z 12,8% na 11,6% – naďalej však ostávali nadpriemerné. Inflácia domácnosti zamestnancov sa v júni spomalila z 11,8% na 10,7%.
I jún potvrdzoval zmiernenie tlaku na zdražovanie potravín. Ceny potravín ostali v priemere v júni nezmenené a dynamika ich medziročného rastu sa tak zmiernila z 21,9% na 19,0%. Napriek tomu ostávali ceny potravín hlavným zdrojom inflácie, keď celkovú medziročnú infláciu v júni navyšovali až o 4,2 pb, t.j. boli zodpovedné za takmer 40% medziročnej inflácie.
Jún je už tradične prvým mesiacom letnej sezóny poklesu cien sezónnych potravín, predovšetkým zeleniny. Inak tomu nebolo ani tento rok. Ceny zeleniny však klesali o niečo pomalšie ako bolo zvykom v minulosti. To sa prejavilo aj na zrýchlení ich medziročného rastu z 23,4% na 25%. Po cukre a cukrovinkách (28,5%) tak bola práve zelenina druhou najrýchlejšie rastúcou potravinovou komoditou. Cukor a zelenina boli zároveň jediné potravinové položky, ktoré v júni zaznamenali zrýchlenie dynamiky medziročného rastu cien. Predpokladáme pritom, že chladnejšia jar a daždivejšia jar v našom regióne mohla posunúť začiatok sezóny a ceny zeleniny by mali klesať predovšetkým v júli – nie je vylúčené, že už i jemne nad rámec tradičnej sezóny. Ceny cukru na svetových trhoch takisto naznačujú, že jeho globálna cena mohla dosiahnuť svoj vrchol už v máji – s oneskorením niekoľkých mesiacov by sa to mohlo prejaviť na zvoľnení tlaku na jeho zdražovanie i na pultoch slovenských predajní. Tlak na zdražovanie potravín v závere roka by mohla postupne zmierňovať aj tohtoročná úroda obilnín – tá by podľa predbežných odhadov mala na Slovensku zaznamenať nadpriemerné výnosy. Na druhej strane, poklesu maloobchodných cien potravín budú najskôr stále brániť zvýšené náklady spracovateľov a predajcov potravín, a to či už mzdové (spätná indexácia miezd), tak energií. Do jednociferných úrovni sa tak medziročný rast cien potravín vráti najskôr až v samom závere roka (október/november).
K spomaleniu medziročnej inflácie v júni prispeli aj ceny pohonných hmôt, a to i napriek ich 1,6% medzimesačnému zdraženiu. Vďaka priaznivému bázickému efektu sa však dynamika ich medziročného poklesu prehĺbila z 15,3% až na 18,6%. Pohonné hmoty tak celkovú infláciu znižovali až o pol percentuálneho bodu.
Pozvoľný ústup inflácie pozorujeme posledné mesiace aj u dopytovej inflácie, podobne ako pri iných položkách spotrebného koša aj v ich prípade i za výdatnej pomoci bázického efektu. Ústup medziročnej inflácie tu však postupuje predsa len pomalšie ako pri potravinách, keď u niektorých položiek stále ešte doznievajú sekundárne efekty vysokých cien energií, či potravín, ale aj zvýšený tlak z rastúcich miezd. Na druhej strane, slabnúci domáci spotrebný dopyt najskôr už začína tlačiť na marže obchodníkov a pomáha zmierňovať i dopytovú infláciu. Ceny trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v júni vzrástli o 0,4% a dynamika ich medziročného rastu sa zvoľnila z 12,0% na 11,6%. Porovnateľné zvoľnenie pritom zaznamenali obe zložky dopytovej inflácie – ceny tovarov z 12,0% na 11,7%, ceny služieb z 11,8% na 11,5%. Zdá sa, že vrchol zdražovania by už mali mať za sebou ceny v stavebníctve a bývaní, ale najskôr už aj v reštauráciách. Naopak, novú vlnu zdražovania pozorujeme u elektroniky, či odevov.
Napriek významnému júnovému zvoľneniu inflácie sa vnímanie rastu cien podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu zmiernilo len nepatrne z 11,2% na 11,1% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Spotrebitelia tak po dlhšom čase opäť vnímajú vyšší rast cien ako je skutočná inflácia odmeraná Štatistickým úradom. Citeľne však už posledné mesiace ustupujú inflačné očakávania – tie v júni klesli na najnižšiu úroveň od júla 2018 (3,9% – prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júni vzrástol o 0,1%, dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 15,2% na 13,7% – najnižšia hodnota od marca minulého roka.
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Už v júli by sa pritom mohla dostať do jednociferných úrovní, keď jej spomaľovanie zvýraznia aj zrušené koncesionárske poplatky. Tie by z celkovej inflácie mali ubrať až tri desatiny. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude i naďalej podporovať aj silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 11,1% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
