Zrýchľovanie spotrebiteľskej inflácie sa podľa očakávaní nezastavilo ani v apríli. Rast spotrebiteľských cien bol pritom opäť plošný, k zrýchleniu inflácie prispeli všetky jej hlavné zložky – potraviny, energie i jadrové ceny (dopytová inflácia). Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v apríli v priemere zvýšili o 1,5%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 10,4% až na 11,8%. Spotrebiteľská inflácia zaznamenala najvyššiu úroveň od roku 2000, t.j. za posledných 22 rokov. Inflácia sa zdvíha o niečo rýchlejšie v domácnostiach dôchodcov, kde bola v apríli medziročne vyššia až o 12,7%. Domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti zaznamenali medziročný rast cien len nepatrne nižší ako priemerná inflácia, o 11,7%.
Aj v apríli infláciu výdatne podporovali ďalej rastúce ceny potravín. Tie boli zodpovedné až za tretinu medzimesačnej a viac ako pätinu medziročnej inflácie. V porovnaní s marcom sa ich cena v priemere zvýšila o ďalších 2,6% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 12,0% až na 14,3%. Jedinou potravinovou komoditou, ktorá v apríli jemne zlacnela, bolo ovocie (o 0,9%). Jemne pomalšie zdražovanie ako je zvyčajný nárast cien v tomto období si však pripísala aj zelenina. Naopak, v prudké zdražovanie sa už prenieslo aj na mäso. To v apríli zdraželo až o 5,6% a v medziročnom porovnaní sa už tiež prehuplo k dvojcifernej dynamike rastu (12,0%). Jednociferné tempo medziročného zdražovania si tak držia z potravín už len ovocie (8,1%) a cukor a cukrovinky (6,6%). Naopak, ceny olejov a tukov, vrátane masla, medziročne zdraželi o takmer tretinu (29,8%), ceny zeleniny o viac ako štvrtinu (26,2%). Tlak na zvyšovanie cien potravín by pritom nemal ustať ani v nasledujúcich mesiacoch. Globálne ceny poľnohospodárskych komodít znova zdvihla vojna na Ukrajine, producentom náklady nafukujú aj vyššie ceny energií, či zintenzívňujúci sa tlak na rast miezd. Zrýchľovanie dynamiky medziročného rastu cien potravín by sa však už malo výraznejšie spomaliť, a to najmä vďaka bázickému efektu (nadmerný tlak na zdražovanie potravín sme začali pozorovať približne od mája-júna minulého roka).
Napriek čiastočnej aprílovej korekcii cien ropy na svetových trhoch (cena ropy Brent v eurovom vyjadrení v porovnaní s marcom klesla v priemere o 9,2%) v cenách pohonných hmôt na Slovensku ešte stále doznieval marcový prudký nárast cien ropy. Ceny pohonných hmôt sa tak zvýšili v priemere o 3,5% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 27,9% na 31,2%. Ceny pohonných hmôt tak boli zodpovedné približne za 7,5% celkovej medziročnej inflácie. I vďaka nižšej cene uralskej ropy, ktorú spracováva jediná slovenská rafinéria, patria ceny pohonných hmôt na Slovensku v súčasnosti skôr k tým nižším v rámci EÚ. Jemne drahšia ako by naznačoval dlhodobý vzťah medzi cenou ropy Brent a pohonnými hmotami na Slovensku bola v závere apríla len cena nafty, ktorá je pod väčším tlakom, keď časť spotreby nafty v Európe pokrýval v minulosti jej dovoz (už v spracovanej podobe) z Ruska.
I v apríli pokračoval tlak na zdražovanie cien bežných tovarov a služieb (dopytová inflácia). Skôr ako dopytové faktory však ich ceny tlačili nahor sekundárne efekty vyšších cien energií a potravín a dôsledky úzkych hrdiel v dodávateľských reťazcoch, najmä v prípade obchodovateľných tovarov. Ceny trhových služieb však najskôr výdatne podporuje aj vyšší rast miezd, kde sa prelievajú vyššie inflačné očakávania. Zrýchlenie tzv. dopytovej inflácie v posledných mesiacoch len potvrdzuje, že pôvodne externé faktory inflácie sa čoraz viac prelievajú aj do cien bežných tovarov a služieb. Dopytová inflácia meraná indexom trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa v apríli zvýšila o 1,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 6,2% až na 7,2%. Dopytová inflácia tak tvorila viac ako tretinu medzimesačnej (36%) a takmer tretinu (29%) medziročnej inflácie. O niečo silnejšie rástli opäť ceny trhových služieb, ktoré v porovnaní s marcom zdraželi o 1,4% a medziročne boli vyššie už o 8,3% (v marci o 7,1%). Ceny obchodovateľných tovarov si pripísali v apríli 1,0% a medziročne boli vyššie o 6,7% (v marci o 5,7%). Naďalej pritom platí, že silný rast cien si stále držia najmä položky spotrebného koša naviazané na stavebníctvo. Ceny v údržbe a oprave obydlia vzrástli o 1,5% a medziročne boli vyššie už o 19,2% (v marci o 17,7%), ceny nábytku si pripísali 1,6% a medziročne zdraželi už o 12,5% (v marci o 11,4%). Zdražovanie sa veľmi pomaly začína dostávať aj do odevov a obuvi, ich ceny však boli medziročne stále vyššie len o 2,5%. Naopak, ceny elektroniky sa nateraz, zdá sa, stabilizovali. Ich cena však bola medziročne vyššia stále o 5,2%. V dôsledku technologického pokroku, ktorý metodika inflácie nevie plne zachytiť, mala pritom cena elektroniky v predchádzajúcich rokoch tendenciu skôr jemne klesať. V cenách služieb naďalej zrýchľuje zdražovanie v reštauráciách (11,7%), kde sa prelievajú vyššie ceny potravín, ale aj energií. Naproti tomu, jedálne zatiaľ relatívne odolávajú tlaku na zdražovanie a ceny sú tu medziročne vyššie o menej ako 5%. Aj v ich prípade je však možné očakávať postupné zdražovanie. Rast okolo 10% medziročne vykazujú aj ceny rekreačných a športových služieb, či kaderníctiev, kde sa najskôr odzrkadľuje rýchlejší rast miezd i sekundárne efekty vyšších cien energií.
Vyššie ceny v stavebníctve vplývajú aj na tzv. imputované nájomné, t.j. nepriame náklady vyvolané vlastníctvom nehnuteľností. To v apríli vzrástlo o 2,3% a medziročne sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 17,4% už na 19,7%. Imputované nájomné je pritom pomerne významnou položkou inflácie v národnej metodike, keď má až desatinovú váhu v spotrebnom koši (nie je pritom súčasťou spotrebného koša v harmonizovanej metodike Eurostatu).
Materializácií zvýšených cenových tlakov do reality napomáhajú aj dlhodobo zvýšené vnímanie inflácie a inflačné očakávania spotrebiteľov. Tie uľahčujú prenos dopytových i ponukových cenových tlakov do koncových spotrebiteľských cien. Vnímanie inflácie sa pritom podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu ďalej zintenzívňovalo aj v apríli, z 8,4% na 8,9% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Opäť jemne vzrástli aj inflačné očakávania, z 9,9% na 10,0% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Napriek tomu, že vnímanie inflácie i inflačné očakávania sa pohybujú na viac ako 20-ročných maximách, spotrebitelia paradoxne vnímajú (i očakávajú) jemne pomalší nárast cien ako je skutočnosť. Ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb, u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie, pritom vykazujú skôr nadpriemerné zdražovanie. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v apríli vzrástol o 1,8% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 12,3% až na 14,0%.
Inflácia ani v apríli ešte pravdepodobne nedosiahla svoje maximum a jej zrýchľovanie bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Kulminovať by pritom mala v úvode leta. Následne by silný bázicky efekt z druhej polovice minulého roka mal predsa len štatisticky brzdiť ďalšie zrýchľovanie medziročnej inflácie. Zmierňovanie rastu cien však bude najskôr len veľmi pozvoľné, keď ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín i ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Inflácia by tak mala zotrvať na úrovni nad 10% až do konca tohto roka. Navrhovaný vládny balíček infláciu zásadnejšie neutlmí. Jeho prioritným cieľom totiž nie je spomaliť rast cien, ale kompenzovať dopady rekordne vysokej inflácie na vybrané (pomerne široké) skupiny obyvateľstva. Diskutovaná čiastočná/dočasná regulácia cien pohonných hmôt by mohla síce spomaliť rast inflácie, avšak v súčasnosti je zodpovedná za menej ako 10% celkovej inflácie.
Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu. Ich trhová (spotová) cena signalizuje prudký nárast cien plynu pre domácnosti od januára budúceho roka. Plné premietnutie trhových cien plynu do cien pre domácnosti by tak mohlo i v budúcom roku infláciu udržať na úrovniach blízko 10%, a to i v prípade, že tlak na ceny energií sa po tohtoročnej jari čiastočne uvoľní. Predpokladáme však, že vláda sa bude (podobne ako pri cenách elektriny) snažiť prenos vyšších trhových cien plynu do ich cien pre domácnosti aspoň čiastočne tlmiť.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
