Spotrebiteľská inflácia v auguste podľa očakávaní zostúpila zo svojho 1,5-ročného vrcholu. Naďalej však platí, že ostáva vychýlená smerom nahor, a to aj pod vplyvom daňových zmien vyplývajúcich z fiškálneho konsolidačného balíčka prijatého pre tento rok. Na ceny však najskôr vplývajú aj zvýšené náklady v celom výrobno-predajnom reťazci, vrátane zvýšených nákladov obchodníkov súvisiacich s krádežami (po úprave trestnej legislatívy), či málo predvídateľné legislatívne prostredie.
Spotrebiteľská inflácia na Slovensku preto ostáva tretia najvyššia v eurozóne. Augustové zvoľnenie medziročného rastu spotrebiteľských cien potiahli najmä potraviny a regulované ceny, čiastočne aj bežné tovary. Dôvody spomalenia tempa ich medziročného zdražovania však mali prevažne len technický charakter – priaznivý bázicky efekt. Naopak, ceny služieb si držali v auguste nezmenené tempo medziročného zdražovania, pokles cien energií sa podobne ako vo väčšine ostatných krajín eurozóny zmiernil, a to najmä pod vplyvom nepriaznivého bázického efektu u pohonných hmôt.
Podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste v priemere o 0,1%. Dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 4,4% na 4,2% a podľa očakávaní tak zostúpila z júlového viac ako 1,5-ročného maxima. Zmiernenie inflácie podporil predovšetkým technický (štatistický) efekt priaznivejšej porovnávacej základne z augusta minulého roka (bázický efekt). Ten sa prejavil najmä u potravín a regulovaných cien. Nezopakovalo sa minuloročné zdraženie masla, ani cien v autobusovej doprave a keďže z medziročného porovnanie ich nárast cien z augusta minulého roka už vypadol, tempo medziročného rastu sa zvoľnilo.
Regulované ceny v auguste v priemere zdraželi o 0,1%, tempo ich medziročného rastu sa ale zvoľnilo z 4,0% na 3,5%. Prispeli k tomu predovšetkým ceny v autobusovej doprave. Tie síce v priemere v porovnaní s júlom zdraželi o 0,2%, tempo ich medziročného zdražovania sa ale spomalilo z 21,3% na 9,0%, keď sa už nezopakovalo minuloročného augustové dvojciferné medzimesačné zdraženie ich cien.
Jadrové ceny v auguste vzrástli o rovnakých 0,1%, dynamika ich medziročného rastu sa ale zvoľnila len mierne z 3,6% na 3,5%. Bázicky efekt tu bol výrazne menej viditeľný a pôsobil oboma smermi – u potravín pomáhal medziročný rast zmierňovať, u pohonných hmôt naopak zrýchľovať (resp. zmierňovať medziročný pokles).
Ceny potravín ostali v auguste medzimesačne v priemere nezmenené. Po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov však stále zotrvali na rastovej trajektórií. Medzimesačne, po očistení o sezónne faktory, klesali len ceny olejov a tukov. Práve tie tak najviac prispeli aj k zmierneniu tempa medziročného zdražovania potravín, i za podpory priaznivejšieho bázického efektu. V úhrne sa tempo medziročného zdražovania potravín zvoľnilo z 3,1% na 2,5% (resp. z 5,0% na 4,4% po očistení o zmenu daní), z toho tempo zdražovania olejov a tukov sa zvoľnilo z 14,6% na 11,0%. Prevažne bázický efekt pomáhal zmierňovať aj tempo medziročného rastu cien mlieka, syrov a vajec (z 10,1% na 8,3%), či ovocia (z 12,8% na 8,1%) a cukru a cukroviniek (z 1,8% na 0,8%). Tempo medziročného rastu cien ostatných potravinových položiek sa v auguste zrýchľovalo (pečivo z 0,7% na 1,4%, ryby z 1,1% na 1,6%), resp. medziročný pokles ich cien zmierňoval (u zeleniny z -3,7% na -2,8%, u mäsa z -1,6% na -1,5%).
Kým bázicky efekt potravinám prevažne pomáhal, pohonným hmotám škodil. Ceny pohonných hmôt síce v auguste v priemere jemne klesli (o 0,1%), nezopakovali však pomerne citeľné zlacňovanie z prelomu augusta a septembra minulého roku, a tak sa tempo ich medziročného poklesu zmiernilo z -5,6% na -2,8% (resp. -8,1% na -5,3% bez zmeny daní). Medzera medzi cenou pohonných hmôt na Slovensku a cenou ropy sa síce v auguste jemne uzavrela, ceny pohonných hmôt ale i naďalej ostávajú jemne vyššie ako by naznačovala historická väzba na cenu ropy Brent.
Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v auguste vzrástla o 0,1% a tempo jej medziročného rastu sa zvoľnilo z 5,9% na 5,8% (resp. z 4,5% na 4,4% bez zmeny daní). K spomaleniu dopytovej inflácie prispeli najmä bežné tovary. Tie v auguste v priemere zlacneli o 0,2% a tempo ich medziročného zdražovania sa zvoľnilo z 4,7% na 4,5% (resp. z 2,4% na 2,3% bez zmeny daní). Inflácia služieb naopak ostáva vychýlená nahor a je zodpovedná až za takmer 40% celkovej inflácie. V auguste ceny služieb v priemere vzrástli o 0,7% a tempo ich medziročného rastu ostalo nezmenené na úrovni 7,7% (resp. 7,6% po očistení o zmenu daní). Rast ich cien podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde boli ceny medziročné vyššie až o 10,4%. Zdražovanie služieb ale podporujú aj rastúce náklady ich poskytovateľov, vrátane nákladov súvisiacich s novou daňou z finančných transakcií. Vypuklým príkladom boli v prvej polovici roka najmä ceny stravovacích služieb. A hoci tempo ich medziročného zdražovania sa v posledných dvoch mesiacoch už ďalej nezrýchľovalo, stále boli o takmer 10% vyššie ako v rovnakom období minulého roka, a to i napriek zníženiu DPH.
Na rozdiel od reálnej inflácie sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi v auguste zvýraznilo, a to z 5,6% na 5,9% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Rovnakým smerom sa pohli aj inflačné očakávania, ktoré sa v auguste vzrástli z 3,3% na 3,8%, avšak boli (na rozdiel od vnímanej inflácie) stále pod dlhodobým priemerom.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste vzrástol o 0,2%. Dynamika jeho medziročného rastu sa ale zvoľnila z 4,5% na 4,3%.
Inflácia by na jeseň mohla postupne zostúpiť tesne pod 4%. K jej postupnému zvoľneniu by v nasledujúcich mesiacoch mal prispieť predovšetkým technický bázický efekt – zrýchľovanie inflácie, najmä u potravín, sme minulý rok začali pozorovať od júla a toto minuloročné zdražovanie by tak z medziročného porovnania malo postupne vypadávať. Tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol smerom ku koncu roka takisto slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4,0-4,1%.
Pre budúcoročný vývoj cien bude opäť kľúčové predovšetkým zloženie konsolidačného balíčka a forma a rozsah energopomoci. Ohlásené zvýšenie DPH na potraviny s vysokým obsahom soli a cukru by malo mať len marginálny dopad a celkovú infláciu navýši o menej ako desatinu. Výrazný vplyv by ale mala mať zvažovaná zmena formy dotácie tepla, ktorá by sa mohla zmeniť z dotácie cien na formu priamych kompenzácií domácnostiam („šeky“). Vyššie ceny plynu by tak mali i budúci rok udržať celkovú infláciu blízko 4%. Veľkej časti domácnosti však bude táto vyššia inflácia kompenzovaná cez príjem („šeky na teplo“).
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
