Inflácia v apríli spomalila, avšak najmä v dôsledku technických, či dočasných faktorov

Rast spotrebiteľských cien v apríli spomalil. Nadol infláciu ťahali predovšetkým lacnejšie pohonné hmoty, ktoré reagujú na vývoj cien ropy na svetových trhoch, či lacnejší alkohol, u ktorého sa najskôr prejavil veľkonočný akciový efekt. V poslednom období začíname už pravidelne pozorovať sviatočné akciové zlacňovanie alkoholu, ktoré však má len krátkodobý dočasný charakter, a preto ani tentokrát neočakávame jeho dlhodobý vplyv na infláciu a už v máji sa ceny alkoholu najskôr vrátia na predveľkonočnú úroveň. V medziročnom porovnaní spomalenie rastu cien podporil aj bázicky efekt, najmä v oblasti regulovaných cien.

 

Po 12 mesiacoch vyprchal efekt minuloročného zvyšovania administratívnych poplatkov, nezopakovalo sa ani minuloročné výrazne aprílové zdraženie liekov, ktoré tak už boli medziročne lacnejšie. Naopak, medziročnú infláciu v apríli podporovali rastúce ceny potravín, predovšetkým mlieka, mliečnych výrobkov a vajec a olejov a tukov, pravdepodobne čiastočne ovplyvnené aj šírením nákazy slintačky a krívačky. Silný rast cien si držia i trhové služby, ktoré sú i naďalej zodpovedané za približne 40% celkovej medziročnej inflácie. Nahor ich tlačí stále pomerne dynamicky rast miezd v ekonomike, ale i sekundárne efekty v dôsledku vyšších nákladov poskytovateľov služieb (energie, daň z finančných transakcií a podobne).

Podľa údajov Štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli v priemere o 0,1%. Dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 4,0% na 3,7%. K spomaleniu inflácie v apríli prispeli okrem iného aj viaceré technické, či dočasné faktory.

Medziročný rast regulovaných cien sa v apríli spomalila z 4,2% na 3,9%. Naproti tomu, jadrová inflácia spomaľovala miernejšie, a to z 3,0% na 2,9%. Pod citeľnejšie spomalenie medziročného nárastu regulovaných cien sa podpísal predovšetkým relatívne silný (priaznivý) bázicky efekt. V porovnaní s marcom sa regulované ceny zvýšili o 0,1%. Z medziročného porovnania ale vyprchal efekt minuloročného zvyšovania rôznych administratívnych poplatkov. Medziročný rast cien v kategórií ostatných služieb, kam sa väčšina z týchto poplatkov zaradzuje, sa v apríli spomalil z 26,7% na 3,1%. K spomaleniu rastu regulovaných cien prispeli aj ceny v zdravotníctve, ktoré sa v porovnaní s marcom síce zvýšili o 0,3%, nezopakovali však už podobne dynamické zdražovanie ako v rovnakom období pred rokom a dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 2,9% na 1,9%. Ceny liekov už boli dokonca medziročne nižšie o 1,1%. Podobný vývoj sme videli aj pri cenách vzdelávania, kde sa pri 0,1% medzimesačnom náraste cien dynamika ich medziročného zdražovania spomalila z 10,6% na 10,2%.

Jadrové ceny tlačili nadol najmä nižšie ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na lacnejšiu ropu. V porovnaní s marcom sa cena pohonných hmôt na Slovensku v priemere znížila o 1,4% a dynamika ich medziročného poklesu sa tak prehĺbila z -6,2% až na -9,3%. Pokles cien pritom v medziročnom porovnaní stále zmierňuje vyššia DPH uplatňovaná od januára – cena pohonných hmôt po očistení o túto úpravu medziročne klesla až o 11,8%.

K spomaleniu rastu jadrových cien v apríli prispeli aj pravdepodobne len dočasné faktory, menovite lacnejší alkohol. Ten v poslednom období čoraz častejšie vykazuje akciové zlacnenie v období sviatkov a inak tomu nebolo ani počas tohtoročnej Veľkej noci. Ceny alkoholických nápojov v porovnaní s marcom zlacneli až o 2,6% a napriek relatívne nižšej váhe v spotrebnom koši uberali z celkovej inflácie takmer desatinu. A keďže minulý rok sa veľkonočný efekt prejavil už v marci (Veľká noc pripadla na prelom marca a apríla, tento rok až do druhej polovice apríla), v medziročnom porovnaní sa efekt aprílového akciového sviatočného zlacnenia ešte viac zvýraznil.  Dynamika medziročného rastu cien alkoholu (i v dôsledku vyšších spotrebných daní) sa tak v apríli spomalila zo 7,1% len na 2,4%. Predpokladáme, že už v máji sa ceny alkoholu vrátia na predveľkonočnú úroveň a ich protiinflačný vplyv tak bol len dočasný.

Nižšie ceny alkoholu boli aj hlavným faktorom spomalenia tzv. dopytovej inflácie, t.j. inflácie obchodovateľných tovarov a trhových služieb, ktorú na základe údajov Štatistického úradu prepočítava UniCredit Bank. Tá v apríli vzrástla o 0,2%, avšak dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 4,2% na 3,8% (bez efektu zmeny daní). Priaznivý vývoj zaznamenali najmä ceny tovarov, ktoré zlacneli o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,0% na 1,3%. Ak by sa nemenila cena alkoholu, ceny tovarov by v priemere ostali medzimesačne nezmenené a dynamika ich medziročného rastu by sa zmiernila na miernejších 1,6%. Okrem alkoholu, ktorý bude mať najskôr len dočasné trvanie, k spomaleniu rastu cien tovarov prispeli predovšetkým nižšie cenovky na autách. Tie medzimesačne zlacneli až o 2,6% a medziročne boli ich ceny o 1,6% nižšia (v marci medziročne rástli o 0,8%). Na rozdiel od alkoholu nie je zrejmé, či toto aprílové zlacnenie áut malo dočasný (akciový) alebo trvalý charakter. Vzhľadom na problémy na strane dopytu sa ale nedá vylúčiť ani trvalé zníženie cien na úkor marží.

Na rozdiel od tovarov ceny trhových služieb zdražovali aj v apríli, a to o 0,6%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa ďalej jemne zrýchľovala, a to z 7,3% na 7,4% – najvyššiu úroveň od januára 2024. Rast cien služieb i naďalej podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde sa medziročný rast cien v apríli zrýchlil z 9,5% na 10,2%. Ďalej sa ale zrýchľuje aj rast cien služieb v dôsledku rastúcich nákladov ich poskytovateľov, a to i v dôsledku novej transakčnej dane. Vypuklým príkladom sú najmä ceny stravovacích služieb, ktoré v apríli zdraželi v priemere o ďalších 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 9,1% na 9,3% (a to i napriek nižšej DPH).

V apríli jemne zdraželi aj potraviny, v priemere o 0,1% (po očistení o sezónne vplyvy o 0,2% – prepočet UniCredit Bank). Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 2,2% na 2,6%. Rast cien potravín pritom v medziročnom porovnaní pribrzďuje nižšia DPH, bez jej vplyvu by ceny potravín v apríli medziročne narástli až o 4,6%. V apríli zdražovali najmä oleje a tuky (o 2,5% medzimesačne, resp. z 13,4% na 16,1% v medziročnom porovnaní). Dynamika medziročného rastu sa ale pomerne citeľne zrýchľovala aj pri mlieku, syroch a vajciach (z 6,9% na 7,6%), a to i napriek medzimesačnému poklesu cien (o 0,7%). Významným faktorom tu mohol byť vplyv šírenia nákazy slintačky a krívačky. Medziročne lacnejšie naopak (napriek aprílovému medzimesačnému zdraženiu) stále ostáva mäso (o 1,8%), či zelenina (-1,6%), ktorá nepatrne (pod vplyvom sezóny) zlacnela aj v porovnaní s marcom.

Vnímanie inflácie spotrebiteľmi sa v apríli zmiernilo – spotrebitelia v apríli vnímali medziročný rast cien na úrovni 5,9% oproti 6,2% v marci (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Inflačné očakávania sa ale už ďalej nezvoľňovali, naopak zvýšili sa z 4,2% na 4,7% a boli tak blízko 10-ročného priemeru.

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v apríli vzrástol o 0,2%. Dynamika jeho medziročného rastu sa však zmiernila z 3,9% na 3,6%.

Výhľad

Aprílové spomalenie medziročnej inflácie bolo najskôr len dočasné a už v máji by sa medziročný rast cien mohol opäť zrýchliť smerom k 4%. Na ceny potravín by aj počas zbytku roka mohli pôsobiť externé faktory, a to od šírenia infekcií, ktoré majú potenciál znižovať domácu produkciu v živočíšnej výrobe až po sucho, ktoré zasiahlo región počas zimy a má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody. Rast cien by mohla v nasledujúcich mesiacoch podporiť aj nová transakčná daň, ktorá zvyšuje náklady v celom výrobno-distribučnom reťazci. Naproti tomu, tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v priebehu roka postupne slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni.  V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4,1%.

 

Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky