Zahraničný obchod ostal v deficite aj v druhom tohtoročnom mesiaci, a to i napriek čiastočnému zotaveniu vývozov, predovšetkým v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení. Bilanciu zahraničného obchodu totiž i naďalej tlačili smerom do mínusu pomerne dynamicky rastúce dovozy. V nich sa vo februári miesili vyššie ceny plynu, predovšetkým v úvode mesiaca, ale i vyššie reálne dovozy, predovšetkým rôznych priemyselných výrobkov, kam sa radia prevažne tovary určené na spotrebu. Pomerne dynamicky, napriek miernej medzimesačnej korekcii, ale stále rástli aj dovozy strojov a prepravných zariadení, kde sa miešajú investičné dovozy a dovozy materiálu a polotovarov do výroby. Zdá sa teda, že slovenská ekonomika by sa mohla stávať viac dovozne náročnou.
Podľa údajov Štatistického úradu objem dovozov vo februári prevýšil objem vývozov až o 42 mil. EUR. Na druhej strane, Štatistický úrad pomerne významne zrevidoval (zlepšil) bilanciu zahraničného obchodu v prvom mesiaci roka, keď zmiernil deficit až o 160 mil. EUR, najmä v dôsledku revízie dovozov. 12-mesačný kumulovaný prebytok zahraničného obchodu sa tak vo februári znížil z revidovaných 1,9% HDP už len na 1,4% HDP – najnižšiu úroveň od augusta 2023.
Nominálne vývozy v februári pokračovali v rastúcom trende – po zohľadnení tradičnej sezóny v porovnaní s januárom narástli až o 4,0% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 0,7% na 4,3%. Aj napriek miernemu februárovému zrýchleniu medziročného rastu exportných cien, vývozy zrýchľovali dynamiku medziročného rastu aj v reálnom vyjadrení. Nahor ich vo februári potiahla predovšetkým kľúčová vývozná kategória – stroje a prepravné zariadenia. Tie sa po ľahkom medziročnom poklese v úvode roka vrátili k medziročnému rastu, a to o 4,6%, i vďaka nadpriemernému medzimesačnému nárastu. Ostatné vývozy už ťažili skôr z priaznivejšieho bázického efektu. Dynamika ich medziročného rastu sa síce zrýchlila z 2,8% na 3,8%, avšak medzimesačne viaceré vývozne kategórie po zohľadnení sezóny jemne klesali.
Rast vývozov bol aj vo februári doprevádzaný ešte výraznejším rastom dovozov. Nominálne dovozy sa po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov v porovnaní s januárom zvýšili až o 5,4% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 10,3% až na 13,1%. Nominálne dovozy si tak pripísali najrýchlejší medziročný nárast od konca roku 2022, t.j. za posledné viac ako dva roky. K zrýchleniu dynamiky rastu nominálnych dovozov vo februári najskôr prispeli aj cenové vplyvy. Pomerne silný medzimesačný i medziročný nárast si pripísali predovšetkým dovozy palív a mazív. Eurová cena ropy síce už vo februári začala klesať (medzimesačne i medziročne), ceny plynu však práve v prvej februárovej dekáde zaznamenali svoje tohtoročné maximá. Nominálne dovozy palív a mazív tak vo februári zrýchlili dynamiku medziročného rastu z 8,6% až na 55,9%, predpokladáme, že z veľkej časti najmä pod vplyvom vyššej ceny plynu. Dynamika medziročného rastu ostatných dovozov ostávala síce takisto pomerne silná, v porovnaní s januárom sa ale predsa len spomalila, a to z 10,5% na 9,4%. Rast ostatných dovoz podporili predovšetkým rôzne priemyselné tovary, kam sa radia predovšetkým rôzne tovary určené na spotrebu – dynamika ich medziročného rastu sa vo februári zrýchlila z 16,5% až na 23,7%, a to i napriek poklesu domácej spotreby. Silný medziročný rast si pripísali aj menšie kategórie so skôr marginálnou váhou v celkových dovozoch ako rastlinné a živočíšne oleje a tuky (+47%), či ostatné nezaradené tovary a komodity (280% – nie je vylúčené, že i v dôsledku dovozov obrannej techniky). Objem dovozov v kľúčovej kategórií strojov a prepravných zariadení sa vo februári (po zohľadnení sezóny) jemne znížil, avšak naďalej ostával pomerne silný (9,7%, spomalenie z 13,6% v januári). Dynamicky rastúce dovozy v úvode roka naznačujú zvyšujúcu sa dovoznú náročnosť domácej ekonomiky. Jedným z možných alternatívnych vysvetlení ich dynamického rastu v prvých mesiacoch roka by však mohla byť aj blížiaca sa nová transakčná daň, ktorá mohla motivovať časť predajcov a výrobcov ešte pred jej zavedením zapĺňať svoje sklady a oddialiť tak platby novej transakčnej dane. Túto hypotézu potvrdia alebo vyvrátia až jarné mesiace.
Predpokladáme, že zužovanie prebytkov zahraničného obchodu by sa v nasledujúcich mesiacoch malo postupne spomaliť, resp. zastaviť. Prispieť by k tomu mal predovšetkým slabší domáci spotrebný dopyt, ktorý bude tlmený fiškálnou konsolidáciou. Vývozy sa budú spamätávať len veľmi pomaly, keď ich najmä v prvej polovici roka bude stále brzdiť slabý externý dopyt, najmä na „domácom“ európskom trhu a od druhého štvrťroku nové americké clá, ktoré majú potenciál vyústiť aj do globálnej obchodnej vojny. Americké clá zasiahnu najmä slovenské závody automobiliek, pričom priestor pre hľadanie alternatívnych trhov je už pomerne obmedzený. Domáci výrobcovia áut sa najskôr budú snažiť časť vývozu presmerovať na juhoamerický trh, ktorý ale pravdepodobne nebude schopný plne vykompenzovať výpadok predajov na severoamerickom trhu (USA).
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
