Inflácia ustupovala aj v novembri. Medziročný rast cien sa výraznejšie spomalil vo všetkých hlavných zložkách spotreby. Hlavným zdrojom spomaľovania inflácie v medziročnom porovnaní boli i novembri bežné tovary a potraviny, a to aj napriek tomu, že posledné 3 mesiace sa obnovilo jemné zdražovanie potravín. To však bolo výrazne pomalšie ako v rovnakom období minulého roka, čo sa prejavilo na citeľnom spomalení dynamiky medziročného rastu ich cien.
K zmierneniu inflácie ale v novembri prispeli aj ceny energií, ktoré reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch, a nohu z plynu už dali jemne dole aj služby. Ceny služieb sú však stále položkou spotrebného koša s nadpriemernou infláciou – služby ako jediná z hlavných zložiek spotreby stále vykazujú dvojcifernú dynamiku medziročného rastu cien, keď výraznejšiemu ústupu inflácie i v tejto oblasti bráni predovšetkým dynamický rast miezd v ekonomike (spätná indexácia).
Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v priemere zvýšili o 0,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 7,1% na 6,2%, t.j. na najnižšiu úroveň od konca roka 2021. S postupným ústupom inflácie potravín sa spomaľuje i inflácia ohrozených skupín obyvateľstva. Inflácia domácnosti dôchodcov bola v novembri ľahko nižšia ako priemerná inflácia, keď sa spomalila z 6,8% na 6,0%. Rýchlejšie ako v priemere ale ceny stále rastú nízkopríjmovým domácnostiam – inflácia sa u nich zatiaľ spomalila len z 7,3% na 6,4%. Inflácia domácnosti zamestnancov, ktoré tvoria gro všetkých domácností, zvoľnila z 7,2% na 6,3%.
K zmierňovaniu inflácie posledné mesiace prispieva predovšetkým spomaľujúci medziročný rast cien potravín. Tento trend je výdatne živený silným bázickým efektom (extrémne silný rast cien potravín na prelome rokov 2022/23) a mal by pokračovať aj v úvode budúceho roka. Po letnom zastavení zdražovania potravín jesenné mesiace síce priniesli obnovenie jemného rastu cien, a to aj po zohľadnení tradičnej sezóny, avšak už výrazne miernejšieho ako na prelome rokov 2022/23. V novembri ceny potravín v priemere zdraželi o 0,8%, vďaka silnému bázickému efektu sa dynamika ich medziročného rastu zvoľnila z 8,9% na 7,6%. Celkovú medziročnú infláciu potraviny navyšovali o 1,7 pb, zatiaľ čo v októbri to boli 2,0 pb. V novembri (medzimesačne) zdražovala najmä zelenina – jav na toto ročné obdobie síce pomerne bežný, avšak tento rok bola intenzita sezónneho nárastu jej ceny výraznejšia ako zvyčajne. Podobne, sezónny pokles cien ovocia, ktorý sa dostavuje na konci roka v predvianočnom období, bol v novembri výrazne miernejší ako zvyčajne. Medziročný rast cien ovocia a zeleniny sa tak na rozdiel od ostatných potravinových komodít nespomaľoval, ale naopak zrýchľoval – v prípade ovocia z 5,7% na 6,6%, v prípade zeleniny z 6,8% až na 12,4%. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom rástla aj cena pečiva, mlieka syrov a vajec, či cukru. Dynamika ich medziročného rastu sa však spomaľovala. Vyššiu cenovku v porovnaní s októbrom mali aj ceny olejov a tukov, avšak v porovnaní s novembrom minulého roka (ako jediná potravinová položka) ostávali lacnejšie (o 7,8%). Ceny mäsa a rýb v porovnaní s októbrom mierne zlacneli, a dynamika ich medziročného zdražovania sa spomalila na 6,6%, resp. 7,8%.
Zmierňovanie inflácie v novembri podporili nižšie ceny pohonných hmôt. Tie reagovali na klesajúcu ceny ropu na svetových trhoch a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zlacneli o 2,6%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z 6,3% na 7,5%. O niečo výraznejší pokles ceny sme v novembri pozorovali u cien nafty.
K spomaleniu medziročnej inflácie v novembri opäť prispela aj tzv. dopytová inflácia, a to najmä v dôsledku bázického efektu (vysokej porovnávacej bázy z minulého roka), ale najskôr i v dôsledku uvoľnenia tlaku na ceny tovarov (úzke hrdlá, sekundárne efekty cien energií), či slabšieho domáceho spotrebného dopytu, ktorý by mohol tlačiť na marže obchodníkov. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v novembri síce v priemere vzrástla o 0,1%, dynamika jej medziročného rastu sa ale zvoľnila z 8,7% na 7,6% a bola tak najnižšia od apríla minulého roka. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov sme pritom mohli pozorovať ústup medziročnej inflácie nielen u tovarov, ale konečne aj pri službách. Ceny tovarov v novembri v priemere zdraželi o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 7,2% na 6,2%. Ceny služieb dokonca v priemere medzimesačne zlacneli o 0,1%, v medziročnom porovnaní si však stále v priemere držali dvojcifernú dynamiku zdražovania (o 10,3%, spomalenie z 11,3% v minulom mesiaci). K medzimesačnému zlacneniu služieb prispeli predovšetkým ceny telekomunikačných služieb (-0,9%). V medziročnom porovnaní k zvoľneniu inflácie služieb výdatnejšie dopomohli aj ceny v reštauráciách a hoteloch (z 15,7% na 14,6% – očistené o efekt bezplatných obedov pre žiakov), leteniek (medziročne nižšie o 7,8%, potom čo v októbri medziročne zdražovali o 38,7%), či služieb v oblasti bývania (z 12,6% na 10,8%)
Novembrové zvoľnenie inflácie sa prekvapivo neprejavilo i na ďalšom zvoľnení vnímania inflácie spotrebiteľmi, pravdepodobne i v dôsledku obnoveného rastu cien potravín (len čiastočne sezónneho). Vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v novembri nepatrne zrýchlilo z 9,4% na 9,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí) – prvé zrýchlenie od mája tohto roka. Naopak, inflačné očakávania sa ďalej zmierňovali, a to z 2,5% na 2,4% a boli tak na najnižšej úrovni od začiatku roka 2018 (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabým spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v novembri vzrástol o 0,2%, dynamika jeho medziročného rastu sa ale ďalej spomaľovala z 8,7% na 7,5% – najnižšia hodnota od decembra 2021.
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj na prelome rokov. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude najmä v úvode (prvom štvrťroku) roka stále podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z prechádzajúceho roka. Ruku k dielu najskôr pridá i utlmený domáci spotrebný dopyt, či predĺžené dotácie na ceny energií pre domácnosti (nezmenené ceny energií na bývanie). Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, či vyššie spotrebné dane a niektoré poplatky, či už v réžií štátu alebo samospráv. V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,6%-10,7%, keď by v decembri mala klesnúť už pod 6%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 3-4%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
