INFLÁCIA, JEJ PRÍČINY a ODHAD: Štatistický úrad SR zverejnil augustový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien tovarov a služieb až o 14 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania. Ide o rekordnú úroveň od začiatku milénia.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v auguste zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v auguste 2022.
Oproti augustu 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 21,0 %. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (53,8 %), chlieb a obilniny (24,5 %), mlieko, syry a vajcia (22,9 %), mäso (21,8 %) a zeleninu (15,9 %). To v praxi znamená, že kým v auguste 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v auguste 2022 to už bolo 121 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary.
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom. K surovinovej kríze, o ktorej sa začalo hovoriť pred vyše rokom, sa pridal v posledných mesiacoch vojnový konflikt na Ukrajine. Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v auguste 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 16,3 %. Dôvodom je nárast cien energií, medziročne o 16,9 %. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 19,4 %. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním (údržba a opravy obydlia o vyše 19 %).
V porovnaní s augustom 2021 zdraželi významne aj ceny v doprave a to o 18,1 %. Stalo sa tak pod vplyvom nárastu cien pohonných látok o vyše 27,6 %. V oblasti reštaurácie a hotely zdraželi ceny o 19,9 %. Pod tento nárast sa ešte stále podpisujú zmeny vo financovaní obedov na základných školách zo septembra 2021 a stravovanie v závodných (a teda aj školských) jedálňach je medziročne drahšie o 38,1 %. S cenami vyššími ako pred rokom o 14,1 % sa ale zákazníci mohli stretnúť aj v samotných reštauráciách či kaviarňach. Ubytovanie je drahšie ako vlani o vyše 7,5 %.
Zdražovanie pociťujeme aktuálne najmenej v obchodoch s oblečením a obuvou, s augustovým nárastom cien o 3,6 %. Za hotové oblečenie si priplácame 4,3 %, za nové topánky 2,0 %.
Priemerná inflácia za prvých 8 mesiacov 2002 je evidovaná na úrovni 11,6 %. Tohtoročná celková inflácia tak bude rozhodne vysoká, odhadujeme ju okolo úrovne 12 %. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky či bývanie v rátane energí. Pravdupovediac, v žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA NÁKUPNÉ SPRÁVANIE SLOVÁKOV: Ukazovatele zamerané na spotrebu domácností či tržby maloobchodu naznačujú, že počas uplynulých mesiacov ani vysoká inflácia zatiaľ väčšinu Slovákov v míňaní nezastavila. Maloobchodné tržby totiž počas prvých siedmich mesiacov 2022 zaznamenali v stálych cenách medziročný nárast o 9,2 %. Aj napriek rastúcej inflácii, omikronovej vlne a vojnovému konfliktu na Ukrajine dokázala dokonca práve vyššia spotreba slovenských domácností počas prvého polroka 2022 potiahnuť celkový ekonomický rast v krajine (HDP). Nákupné správanie Slovákov v tomto roku ovplyvnil efekt tzv. odloženej spotreby alebo vynútených úspor. Ide o ušetrené finančné prostriedky z čias pandémie, ktorá bola sprevádzaná prísnymi opatreniami. Slováci vtedy chceli míňať, ale nemali kde, nakoľko obchody boli zatvorené a služby nefungovali. Tieto odložené peniaze tak do veľkej miery využívali na nákupy práve v tomto roku. Predpokladáme, že s prichádzajúcou jeseňou efekt odloženej spotreby postupne vyprchá. Navyše obavy z vysokých cien energií by mohli Slovákov opäť „prinútiť“ viac šetriť a vytvárať si finančnú rezervu. Míňanie Slovákov tak bude zrejme v nasledujúcich mesiacoch opatrnejšie.
Pochopiteľne, výrazný nárast cien v krajine a s ním spojené vyššie náklady na základné a nevyhnutné tovary a služby spôsobili už u určitých skupín obyvateľstva poslabšie míňanie na ostatné – luxusnejšie tovary a služby. Ide predovšetkým o domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA ÚSPORY SLOVÁKOV: Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať.
Autor: Eva Sadovská, analytička
Zdroj: WOOD & Company
