Štatistický úrad potvrdil predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky v úvode tohto roka. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa HDP zvýšil o 0,4% (sezónne očistené). Dynamika jeho medziročného rastu sa tak zrýchlila z 1,4% na 3,1% (sezónne neočistené údaje), resp. z 1,2% na 3,0% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt.
Za maximálnou úrovňou z obdobia spred pandémie (štvrtý štvrťrok 2019) HDP Slovenska stále zaostával o 0,8% (sezónne očistené). Dôvody, pre ktoré sa slovenská ekonomika ešte stále nevrátila na predpandemické úrovne, je potrebné hľadať najmä v úzkych hrdlách v globálnych subdodávateľských reťazcoch. Tie brzdia zotavenie slovenského priemyslu, predovšetkým však jeho kľúčovej časti – výroby áut.
Štruktúra rastu slovenskej ekonomiky v úvode roka neprekvapila a len potvrdila obrázok, ktorý už kreslili skôr zverejňované mesačné čísla o tržbách, produkcii priemyslu, či zahraničnom obchode. Ekonomiku v úvode roka jednoznačne potiahla nahor domáca spotreba. Tej dominovala predovšetkým spotreba domácnosti, ktorá sa medziročne zvýšila až o 9,1%. Silný medziročný rast spotreby podporil aj priaznivý bázicky efekt. Čísla v prvom štvrťroku sa totiž porovnávali s úvodom minulého roka, ktorý poznačila alfa vlna pandémie a čiastočná uzávera ekonomiky. Pomerne silnú domácu spotrebu však potvrdzovalo aj porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom (vyše 2% medzikvartálny nárast spotreby), či obdobím spred pandémie (oproti prvému štvrťroku 2019, t.j. rovnakému obdobiu posledného roka pred pandémiou, bola spotreba vyššia o 3,7%). Už menej sa darilo druhej zložke domácej spotreby – spotrebe vlády. Tá medziročne veľmi ľahko klesla (o 0,4%) a pohybovala sa na úrovni blízkej obdobiu spred pandémie (0,1% oproti prvému štvrťroku 2019).
Silný nárast domáceho dopytu, ktorý sa medziročne zvýšil až o 6,7%, podporili aj investície. Tie sa medziročne zvýšili o 6,2%, z toho fixné investície o 6,4%. Silný medziročný nárast si pripísali najmä súkromné investície. Na rozdiel od spotreby, však výlučne za pomoci priaznivého bázického efektu. V porovnaní so záverom minulého roka sa tvorba investícií znížila až o 9,5% (sezónne očistené).
Na rozdiel od domáceho dopytu, zahraničný dopyt k rastu ekonomiky neprispieval. Problémy v dodávateľských reťazcoch opäť brzdili zotavenie priemyslu, čo sa prejavilo aj na jeho nižších vývozoch, medziročne o 4,5%. Nižší dopyt priemyslu po materiáloch do výroby tlačil nadol aj dovozy. Tie ale na druhej strane zdvíhala silná domáca spotreba, a tak klesali predsa len o niečo pomalšie ako vývozy, medziročne v stálych cenách o 1,3%. Prebytok zahraničného obchodu v stálych cenách sa teda opäť zmiernil a čistý export tak z rastu HDP v úvode roka uberal až 4,1 pb..
Jemne silnejší ako nami pôvodne očakávaný úvod roka nepremietame do zvýšenia odhadu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku. Riziká pre ďalšie štvrťroky sú totiž vychýlené výrazne smerom nadol a súvisia najmä s negatívnymi dopadmi vojny na Ukrajine, a to či už priamymi, tak aj nepriamymi. Už v minulých týždňoch sme preto náš odhad rastu HDP pre tento a budúci rok revidovali smerom nadol, a to z 2,5% na 1,6% tento rok a z 3,9% na 3,4% budúci rok.
Vojna na Ukrajine opäť zvýraznila problémy úzkych hrdiel. Hoci predpokladáme, že s novými „ukrajinskými“ úzkymi hrdlami by sa slovenský priemysel mohol vysporiadať už v priebehu druhého štvrťroka, avšak za cenu vyššej ceny vstupov. Nedostatok čipov by ale mal narúšať zotavenie priemyslu počas väčšiny roka. Zhoršenie pandemickej situácií v niektorých krajinách Ázie (najmä Čína) počas jari, resp. odlišný prístup v tejto fáze pandémie zo strany Číny, pritom môžu normalizáciu na trhu s polovodičmi opätovne spomaliť/oddialiť. Exporty zo Slovenska smerom do Ruska síce neboli významné, stále však môžu v najbližších mesiacoch zasahovať do produkcie vybraných priemyselných firiem. Väčším problémom pre domáci priemysel by však mohlo byť opätovné zvýraznenie cenových tlakov na vstupe do výroby, či rozšírenie sankcií na plyn.
Vysoká inflácia by v nasledujúcich štvrťrokoch mala čoraz viac nahlodávať aj spotrebu domácnosti. Vyššia inflácia sa na príjmoch domácnosti prejaví až s oneskorením. Reálne príjmy časti domácnosti teda v najbližších štvrťrokoch najskôr klesnú (čo ukázal už i prvý štvrťrok). V dôsledku spätnej indexácie najmä u domácnosti dôchodcov, ale aj u nezamestnaných, t.j. pri domácnostiach s minimálnymi finančnými vankúšmi, kde sa tak vyššie ceny automaticky premietnu i do zníženia ich reálnej spotreby. Rast miezd však výraznejšie zaostane za infláciou aj vo verejnej správe. Zdá sa, že v úvode roka domácnosti vyššie ceny kompenzovali čiastočne na úkor svojich úspor. V priebehu roka by sa však inflácia mohla predsa len postupne stať brzdou popandemického zotavenia spotreby, keď postupne vyčerpá rezervy (úspory) časti domácnosti. Vysoké ceny by tak mali eliminovať podstatnú časť pôvodne očakávaného efektu realizácie odloženej spotreby z obdobia pandémie.
Ekonomiku by najmä smerom k záveru roka naopak mali čoraz viac podporovať verejné investície. Tie budú stimulované najmä blížiacim sa koncom možnosti čerpania zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia (2014-20). Slovensko pritom zatiaľ vyčerpalo menej ako 60% dostupných zdrojov (k dnešnému dňu 58%) a v tomto smere sa radí na koniec rebríčka krajín EÚ. Aj v prípade čerpania EÚ fondov je však pomerne významným rizikom inflácia. Tá spomaľuje realizáciu už zazmluvnených projektov – pôvodne dohodnutá cena už často nedáva ekonomicky zmysel a je nevyhnutné pristúpiť k jej re-negociácií, pričom tento proces komplikujú aj pôvodné pravidlá, ktoré s takto prudkým nárastom cien nepočítali. Vyššie ceny navyše znižujú reálnu hodnotu projektov (za tú istú cenu je možné zrealizovať menej ako pred niekoľkými rokmi), a teda aj dopad na reálny rast ekonomiky.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
