Rast HDP v treťom štvrťroku sklamal a výraznejšie zaostal za priemernými trhovými očakávaniami (3,5%) i našimi konzervatívnym odhadom (2,2%). Slabší rast ekonomiky už predznačovali septembrové čísla priemyslu, zahraničného obchodu a čiastočne i stavebníctva. Najmä priemysel citeľne zasiahli problémy v globálnych subdodávateľských reťazcoch i rastúce ceny vstupov. Výpadok na strane priemyslu pravdepodobne len čiastočne kompenzovali silnejúce služby a domáca spotreba, ktoré si užívali z pohľadu pandémie (na Slovensku) voľnejšie leto.
Podľa prvých predbežných odhadov Štatistického úradu si slovenská ekonomika počas leta (tretieho štvrťroku) polepšila len o 0,4% (sezónne očistené, v porovnaní s druhým štvrťrokom) a dynamika jej medziročného rastu sa tak spomalila len na 1,3%, z rekordných 9,6% v druhom štvrťroku, ktorý bol však výrazne ovplyvnený silným bázickým efektom (nižšou porovnávacou bázou z obdobia prvej vlny pandémie). Slovenská ekonomika sa síce aj v treťom štvrťroku o niečo priblížila predpandemickým úrovniam, za maximami zo záveru roku 2019 (4Q) však stále zaostávala o viac ako 1% (1,3%).
Rast slovenskej ekonomiky počas leta sklamal a výraznejšie zaostal aj za väčšinou ostatných ekonomík EÚ a eurozóny, najskôr v dôsledku vyššieho podielu tých odvetví, ktoré citeľné zasiahli úzke hrdlá v subdodávateľských reťazcoch (najmä automobilového sektora). Podľa prvého predbežného odhadu Eurostatu (z konca októbra) ekonomika EÚ v treťom štvrťroku v priemere vzrástla o 2,1%, ekonomika eurozóny o 2,2%. V dôsledku slabnúceho bázického efektu sme aj tu mohli pozorovať výraznejšie zvoľnenie dynamiky medziročného rastu – v prípade EÚ z 13,7% na 3,9%, v prípade eurozóny z 14,2% na 3,7%.
Štruktúru HDP zatiaľ Štatistický úrad nezverejnil (urobí tak spolu so spresnením čísel v úvode decembra). Vo svojom komentári však naznačil, že mierny rast ekonomiky bol ovplyvnený najmä domácim dopytom a naopak zahraničný dopyt klesal (resp. klesali slovenské vývozy v dôsledku obmedzení vo výrobnom reťazci). Trocha prekvapivo však Štatistický úrad ďalej konštatuje, že k rastu pridanej hodnoty stále prispieval aj automobilový priemysel. Predpokladáme však, táto poznámka sa vzťahovala najmä k medziročnému porovnaniu, kde k rastu mohol stále prispievať aj stále relatívne priaznivý bázicky efekt. Naopak, podľa Štatistického úradu rast HDP najviac brzdili (znižovali) sektory stavebníctva a pozemnej dopravy.
Mesačné čísla maloobchodu, priemyslu, zahraničného obchodu, stavebníctva či tržieb v službách naznačujú, že rast HDP ťahal (tak ako aj naznačuje Štatistický úrad vo svojom komentári) najmä domáci dopyt. Medziročný rast spotreby domácnosti sa však najskôr v dôsledku vyprchávania technického bázického efektu predsa len výraznejšie zmiernil. Silný bázicky efekt už pravdepodobne menej ovplyvňoval investície, kde pri fixných investíciách očakávame podobnú dynamiku medziročného rastu ako v druhom štvrťroku. Zásoby budú najskôr ovplyvňovať úzke hrdla v subdodávateľských reťazcoch – tie by mohli zdvíhať objem zásob nedokončenej výroby (čakajúcej na kritický komponent), i niektorých „bezpečnostných“ zásob (v prípade šírenia nákazy aj na ďalšie komponenty). Naopak, zásoby kritických komponentov (ako napríklad čipy) sa najskôr znížili takmer na nulu. V dôsledku nižších vývozov zapríčinených chýbajúcimi kritickými komponentami sa zúžili aj prebytky zahraničného obchodu. Zhoršenie však bolo najskôr miernejšie ako v prípade nominálnej bilancie zahraničného obchodu, ktorú do deficitu ťahali aj cenové vplyvy na strane dovozov (vyššie ceny energií a niektorých ďalších vstupov, ktoré sa zatiaľ predpokladáme len čiastočne premietli aj do vyšších exportných cien).
I jemný ekonomický rast bol postačujúci pre ďalšie zlepšenie na trhu práce. Zamestnanosť sa podľa údajov Štatistického úradu zvýšila o 0,3% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní obnovila ľahký rast o 0,2%, po medziročnom poklese o 0,4% v druhom štvrťroku.
V dôsledku slabšieho tretieho štvrťroka i materializácie viacerých rizík pre posledný štvrťrok tohto roka (najmä ťažší priebeh jesennej vlny pandémie, ale aj pokračovanie problémov s úzkymi hrdlami v subdodávateľskom reťazci) revidujeme náš odhad tohtoročného rastu ekonomiky z 3,7% smerom k 3 až 3,1%. Slabší rast ekonomiky v závere tohto roka technicky, cez nižšiu porovnávaciu bázu, zvýši dynamiku rastu v budúcom roku. Avšak očakávame, že nie v plnom rozsahu, keďže v úvode roka by priemysel ešte stále mohli brzdiť úzke hrdla v subdodávateľských reťazcoch. Rizikom pre budúci rok naďalej ostáva aj priebeh pandémie, kde nateraz počítame s optimistickým predpokladom odznenia hlavnej vlny do konca tohto roka. Rast v budúcom roku tak jemne zdvíhame z 4,0% na približne 4,3%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
