Spomaľovanie inflácie v októbri v súlade s očakávaniami už ďalej nepokračovalo. Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny v októbri vzrástli v priemere o 0,1%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila po prvýkrát v priebehu tohto roka, a to z 1,4% na 1,6%. Dôvody októbrového zrýchlenia medziročnej inflácie je potrebné hľadať najmä v cenách potravín, len čiastočne aj v cenách pohonných hmôt. Naopak, dopytová inflácia sa ďalej spomaľovala, keď sa postupne zvoľňuje zdražovanie cien trhových služieb (pravdepodobne aj pod vplyvom uvoľnenia mzdových tlakov v ekonomike).
Ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri v priemere vzrástli o 0,4%. Dlhodobý trend zmierňovania ich medziročného rastu sa tak zastavil a medziročná inflácia potravín sa v októbri opäť vrátili na trajektóriu rastu – zrýchlila sa z 0,1% na 1,0%. Celkové čísla inflácie potraviny v októbri navýšili o takmer 0,1 pb. a celkovú medziročnú infláciu zrýchlili o 0,15 pb., t.j. potraviny vysvetľovali podstatnú časť medzimesačnej inflácie i jej medziročného zrýchlenia. K rastu cien potravín v októbri prispeli najmä ceny zeleniny (4,5%), ktorých zdražovanie presiahlo aj rámce tradičnej sezóny, a tak sa dynamika ich medziročného poklesu zmiernila oproti septembru len na polovicu (z-9,6% na -4,8%). Významnejšie (o viac ako 1%) zdraženie zaznamenali v októbri aj ceny nealkoholických nápojov (minerálok a štiav o 2,1%) a pečiva a obilnín (1,4%). Naopak, ďalej zlacnelo mäso (-0,6%), či mlieko, syry a vajcia (-0,5%), ale najmä ovocie (-4,1%).
Eurové ceny ropy na svetových trhoch aj v októbri ďalej jemne klesali. Zlacňovanie cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach však už ďalej nepokračovalo. Ich ceny v priemere v októbri vzrástli o 1,4% a dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z -14,0% na -13,0%. Predpokladáme, že októbrové jemne zdraženie cien benzínov a nafty by mohlo mať len dočasne trvanie, dramatický pokles ich cien v nasledujúcich mesiacoch však takisto neočakávame.
Na rozdiel od cien potravín a palív, dopytová inflácia aj v októbri infláciu skôr zmierňovala. Index cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – v októbri síce v priemere vzrástol o 0,1%, dynamika jeho medziročného rastu sa však predsa len zmiernila z 2,3% na 2,2%. Dôvodom bol najmä spomaľujúci sa rast cien trhových služieb, pravdepodobne aj pod vplyvom uvoľňujúcich sa mzdových tlakov v ekonomike. Napriek tomu ceny trhových služieb stále patrili medzi najrýchlejšie rastúce položky spotrebného koša (v medziročnom porovnaní), keď oproti októbru minulého roka boli vyššie o 3,2% (v septembri o 3,4%, pričom na prelome rokov ich medziročný rast jemne presahoval 4%). Na druhej strane, ceny obchodovateľných tovarov sú v posledných mesiacoch relatívne stabilné a aj v októbri si udržali nezmenenú dynamiku medziročného rastu na úrovni 1,7%.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v októbri vzrástol o 0,1%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,5% na 1,9%. Naproti tomu, vnímanie inflácie spotrebiteľmi sa zmiernilo a aspoň čiastočne tak korigovalo pomerne významný rozdiel medzi vnímaním inflácie a jej skutočnou úrovňou, ktorý sa otvoril v predchádzajúcich mesiacoch. Spotrebitelia podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu v októbri vnímali spomalenie rastu cien z 4,7% na 4,4% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Ďalej sa zmierňovali aj inflačné očakávania spotrebiteľov, a to z 6,6% na 6,2% (prepočet zo salda odpovedí). Stále však ostávajú na relatívne vysokých úrovniach, čo by v čase oživenia dopytu mohlo stále podporovať prenos prípadných dopytových tlakov do inflácie.
Očakávame, že medziročná inflácia by sa mohla aj počas ostávajúcich mesiacoch tohto roka držať na úrovni blízko 1,5%. V úvode budúceho roka by sme však predsa len mohli pozorovať jej ďalšie spomalenie smerom k 1%, a to najmä v dôsledku mierneho zlacnenia niektorých regulovaných cien energií na bývanie (teplo, plyn), i vyprchania silného bázického efektu pri cenách elektriny (ktoré v januári tohto roka vzrástli až o 8,8% a toto zdražovanie sa v úvode budúceho rok takmer s istotou nezopakuje). Aj v budúcom roku by k zmierňovaniu inflácie mali prispievať slabnúce dopytové tlaky v ekonomike (vyplývajúce i z očakávaného pomalšieho rastu miezd), ktoré by mohli postupne tlačiť dopytovú infláciu smerom k úrovni 1-1,5%. Naopak, opačným smerom by malo pôsobiť postupné vyprchávanie efektu lacnej ropy, či postupný návrat cien potravín na trajektóriu rastu, ale aj zvýšenie daní z cigariet a tabaku. I vďaka tomu by medziročná inflácia mala zaznamenať svoje minimá okolo 1% už v úvode roka a smerom k záveru roka by sa pomaly mohla zotavovať naspäť smerom k úrovni 2%.
Autor: Ľubomír Koršňák, analytik, Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
