Hoci sa svetový hospodársky rast spomalí, ekonomická kríza podobná tej z prelomov rokov 2008 a 2009 by nemala prísť. Tri najväčšie ekonomiky sveta – čínska, americká a ekonomika eurozóny – síce spomalia svoj rast, svetové hospodárstvo však bude v roku 2019 ťahať nahor pokračujúci rast rozvojových krajín.
Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku, teda v podobe bankoviek a mincí, sa začalo využívať o tri roky neskôr. V roku 2002 tak 12 krajín Európskej únie súčasne začalo plnohodnotne používať eurové bankovky a mince. Naša krajina sa stala súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Blíži sa tak desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme nahradili slovenskú korunu, a taktiež aj 17. výročie existencie eura ako platidla v hotovosti.
Požiare od adventných vencov a sviečok pri štedrovečernom stole, elektrické prepätie z vianočného osvetlenia a následné poškodenie spotrebičov, ale aj popáleniny od petárd či krádeže a vlámania v bytoch či opustených domoch a chatách. Podobné poistné udalosti zaznamenávajú poisťovne pravidelne počas vianočných a novoročných osláv. A hoci sviatky vyzerajú z pohľadu škôd na prvý pohľad ako veľmi rizikové, Allianz – Slovenská poisťovňa sa pozrela či je to naozaj tak a skúmala štatistiky škôd počas Vianoc a Silvestra za posledných päť rokov.
Rast spotrebiteľských cien v našich obchodoch bol najrýchlejší počas jarných a letných mesiacov tohto roka a od jesene sa začal postupne zmierňovať. To isté platí aj o cenách potravín. Na základe najaktuálnejších novembrových údajov sa ceny tovarov a služieb medziročne zvýšili o 2,1 % a ceny potravín o rovné 1 %. Medziročná inflácia sa teda aktuálne zmiernila, keďže ešte v októbri predstavovala 2,5 % a v septembri dokonca 2,7 %. Napriek tomuto spomaleniu cenového rastu ale platí, že tohtoročné Vianoce nás vyjdú o niečo viac ako vlani.
Je samozrejmosťou, že s blížiacimi sa vianočnými sviatkami rastú aj výdaje slovenských spotrebiteľov - nielen na darčeky, ale aj na potraviny. Nerastú však len v porovnaní s predchádzajúcimi jesennými či letnými mesiacmi, ale aj v porovnaní s predvianočným obdobím minulých rokov. Čiže stále častejšie si koncom roka doprajeme viac a utratíme vyššie sumy za potraviny.
