Spotrebiteľské ceny v úvode roka reagovali najmä na daňové zmeny, ktoré so sebou prinášal fiškálny konsolidačný balíček pre tento rok. Zmeny v daniach boli hlavným vysvetľujúcim faktorom zrýchlenia inflácie v úvode roka, hoci nie jediným. Prenos vyššej DPH do koncových cien pre zákazníkov sme mohli pozorovať najmä pri cenách služieb. Viaceré služby dokonca zdražovali nad rámec úprav DPH, najmä ceny v reštauráciách a hoteloch, ktoré rástli aj napriek poklesu DPH. Naopak, pri cenách bežných tovarov sa vyššia DPH na cenách zatiaľ zásadnejšie neprejavila.
Dôvodom môže byť silné predzásobenie a nižšia spotreba v úvode roka, ktorá tak tlačí aj na marže predajcov, ale i relatívne silnejší rast cien tovarov (v porovnaní so zbytkom eurozóny) v minulom roku, ktorý vytvoril potrebný vankúš pre absorpciu vyššej DPH obchodníkmi. Paradoxne ale vyššie cenovky mohli spotrebitelia zaregistrovať pri cenách potravín, a to i napriek poklesu DPH na väčšinu potravín. Dôvody je potrebné hľadať vo výrazných akciových ponukách v závere minulého roka, kedy veľké obchodné siete marketingovo využili zníženie sadzby DPH od úvodu tohto roka a ceny viacerých potravinových položiek v dôsledku nižšej DPH znížili už v predvianočnom období. To znamená, že priestor pre ďalší pokles cien v úvode roka už bol značne limitovaný a v zmene cenoviek potravín v úvode roka tak prevážili ostatné faktory – napríklad vyššie náklady na mzdy, sezónne faktory, či rastúce ceny potravín/poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch v druhej polovici minulého roka. Ceny energií v úvode roka narástli predovšetkým pod vplyvom zvýšenej DPH (s výnimkou elektriny). Prorastovo na ceny však v úvode roka pôsobila aj vyššia cena ropy na svetových trhoch, kombinovaná so silnejším dolárom, ktorý efekt na eurové ceny ešte viac zvýrazňoval.
Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári v priemere vzrástli až o 1,7%. Daňové zmeny k nárastu cien prispeli 0,7 pb., inými slovami – bez zmeny daní by ceny na Slovensku v úvode roka narástli o miernejšie 1,0%. Dynamika medziročného rastu cien sa tak zrýchlila z 2,9% na 3,9%. V medziročnom porovnaní, vrátane úpravy niektorých spotrebný daní v jari minulého roka, zvyšovali zmeny daní celkové čísla inflácie o 0,8 pb, t.j. bez úpravy daní by medziročná inflácia rástla o 3,1% (nárast z 2,5% v decembri). Rast cien nad rámec zmeny daní naznačujú aj jadrová (bez regulovaných cien a úpravy daní) a čistá inflácia (jadrová bez potravín). Medziročný rast jadrovej inflácie sa v úvode roka zrýchlil z 2,3% na 2,7%, čistej inflácie z 2,2% na 2,5%.
Viaceré položky spotrebného koša v úvode roka zdražovali nad rámec zmeny DPH. Výnimkou v tomto smere boli predovšetkým bežné tovary. Ceny tu síce medzimesačne vzrástli až o 2,4%, po zohľadnení úprav daní však boli medzimesačne nižšie a dynamika ich medziročného rastu (po očistení o zmenu daní) sa spomalila z 1,8% na 1,0% (prepočet UniCredit Bank). Len čiastočný prenos vyššej DPH do koncovej ceny sme pritom mohli pozorovať naprieč tovarovými položkami. Absorpciu časti zvýšenia DPH maržami obchodníkov najskôr čiastočne umožnil relatívne silnejších rast cien tovarov (v porovnaní so zbytkom eurozóny) v závere minulého roka. Predpokladáme ale, že v priebehu roka, aj pod vplyvom dodatočných nákladov spojených s novou transakčnou daňou, sa ceny tovarov predsa len ešte zvýšia. Mierne zvýšený tlak na rast cien bude vytvárať aj slabšie euro (voči doláru). Naopak, brzdiť prenos vyšších nákladov do koncových cien by mohol slabý domáci spotrebný dopyt.
Na rozdiel od tovarov, v cenách služieb sa vyššia DPH premietla v plnej miere. Mnoho služieb pritom vykázalo v úvode roka zdražovanie nad rámec úpravy daní. Špecifickou kategóriou boli najmä reštauračné a hotelové služby, ktoré boli nakoniec zaradené medzi položky so zníženou 5% sadzbou dane, avšak v úvode roka ich ceny rástli. V cenách služieb sa tak pravdepodobne premietali vyššie náklady, vrátane vyšších nákladov na mzdy. Dynamika medziročného rastu cien služieb sa tak aj po zohľadnení daňových vplyvov (prepočet UniCredit Bank) zrýchlila z 5,5% až na 6,9%.
Ceny služieb boli hlavným motorom zrýchlenia dopytovej inflácie v úvode roka. Dopytová inflácia, meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (očisteného o zmenu daní – prepočet UniCredit Bank), tak v úvode roka vzrástla o 0,7% a dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 3,2% na 3,4%.
Nižšia DPH sa v úvode roka neprejavila ani na cenách potravín. Tie naopak v priemere v porovnaní s koncom roka zdraželi o 0,5%. Nárast cien potravín v úvode roka je relatívne bežnou záležitosťou – prejavuje sa tu sezónne zdraženie, najmä ovocia a zeleniny. Po očistení o tento sezónny vplyv, ceny potravín v úvode roka už zlacneli o približne 0,7%. Dynamika ich medziročného nárastu sa tak spomalila z 2,4% na 1,7%. Sezónne očistený pokles cien potravín i spomalenie dynamiky medziročného rastu ich cien boli výrazne miernejšie ako by zodpovedalo daňovým úpravám. Po zohľadnení daňových úprav sa podľa našich prepočtov medziročný rast cien potravín zrýchli z 2,4% na 3,6% a priblížil sa tak úrovniam z novembra minulého roka (kedy ceny potravín medziročne zdražovali 4,9%). Potvrdilo sa tak, že prudké a prekvapivé decembrové zlacnenie potravín (resp. spomalenie dynamiky ich medziročného rastu) bolo najmä dôsledkom predčasného premietnutia nižšej DPH do cien. Viaceré veľké obchodné reťazce využili blížiace sa zníženie DPH na potraviny na marketingové akcie v predvianočnom období. V januári sme následne mohli pozorovať normalizáciu cien. Ceny potravín i naďalej ostávajú pod tlakom vyšších nákladov vo výrobno-distribučnom reťazci i špecifických faktorov (vtáčia chrípka pri vajciach, negatívny vplyv globálneho otepľovania pri viacerých potravinových položkách, vrátane masla).
Pomerne citeľne v úvode roka zdraželi ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na vyššie ceny ropy na svetových trhoch i vyššiu DPH. Medzimesačne boli vyššie až o 4,5% a v medziročnom porovnaní obnovili rast o 2,1% (po poklese o 1,5% v decembri). Viac ako polovica medzimesačného zdraženie pohonných hmôt ide na vrub vyššej DPH (2,5 pb).
Vyššia DPH ovplyvnila aj ceny regulovaných energií ako plyn, či teplo. Naopak, pri elektrine sa DPH znížila z 20% na 19%. Napriek tomu, ceny elektriny medzimesačne i medziročne zdraželi o 1,1%. Naopak, ceny plynu (1,6%) a najmä tepla (0,1% medzimesačne) zdražovali pomalšie ako by zodpovedalo nárastu DPH. Ceny dodávok vody a stočné zdražovali viac menej v súlade s nárastom DPH, ceny odvozu smetí naopak zdraželi až o takmer 10% medzimesačne a medziročne boli vyššie až o 14%.
Nárast cien v úvode roka ovplyvnený najmä vyššími daňami sa neprejavil na vnímaní inflácie spotrebiteľmi ani na očakávanej inflácií. Zdá sa, že spotrebitelia s oneskorením ešte reagovali na decembrové zvoľnenie rastu cien. Vnímaná inflácia (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu) v januári spomalila z 5,9% na 5,6%, očakávaná inflácia z 6,5% na 6,0%. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v januári vzrástol o 1,7% a dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 2,9% na 3,9%.
Predpokladáme, že časť vyššej DPH u cien tovarov sa do koncových cien dostane až v priebehu nasledujúcich mesiacoch, aj pod vplyvom novej transakčnej dane. Na ceny potravín by aj počas zbytku roka mali pôsobiť externé faktory, a to najmä ak sa aktuálne sucho v našom regióne premietne aj do nižšej úrody, či produkcie v živočíšnej výroby. Naproti tomu, tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v priebehu roka postupne slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V nasledujúcich mesiacoch tak očakávame ešte mierne zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien mierne nad 4%. Inflácia by (aj pod vplyvom vyššej porovnávacej bázy u potravín) mala začať pomaly spomaľovať od leta, naďalej sa však bude držať blízko 4% úrovne. V priemere za celý rok by tak mala byť blízko 4%, resp. len jemne nad touto úrovňou.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
