Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku sklamal. Kým trh v priemere očakával jemne zrýchlenie rastu slovenskej ekonomiky (z 2,0% na 2,1%) a náš odhad sa prikláňal k len miernemu spomaleniu (z 2,0% na 1,8%), predbežná realita zverejnená Štatistickým úradom hovorí len o raste jemne nad úrovňou 1%. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu sa HDP Slovenska v treťom štvrťroku síce v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom po očistení o sezónny a kalendárny efekt zvýšil o 0,3% a dynamika jeho medzikvartálneho rastu sa nezmenila, v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho (neočisteného) rastu spomalila z 2,0% na 1,2% (resp. z 2,1% na 1,7% pri zohľadnení sezónneho a kalendárneho efektu). Leto tak len potvrdilo, že slovenskej ekonomike postupne dochádza dych.

Detailnejšiu štruktúru rastu zverejní Štatistický úrad až začiatkom decembra. Indikatívne zložky rastu HDP, ktoré menoval vo svojom komentári však neprekvapili. Štatistický úrad indikuje, že HDP aj v treťom štvrťroku ťahala nahor najmä domáca spotreba, a to ako spotreba domácnosti, tak aj verejnej správy. V oboch prípadoch však štatistici hovoria o výraznom spomalení dynamiky medziročného rastu. Takýto vývoj predznačovali už aj mesačné čísla maloobchodu, ktorý počas letných mesiacov síce prinášal pomerne rozkolísané čísla, ale trend spomaľovania dynamiky medziročného rastu bol zrejmý. Znovurodiaca sa inflácia, pomalší rast reálnych miezd i prvé správy o konsolidačnom balíčku už počas leta začali nahlodávať spotrebiteľskú dôveru domácnosti i ich reálnu spotrebu.

Medzi položkami, ktoré rast HDP naopak znižovali štatistici menujú investície. Aj tento vývoj bol očakávaný. V medziročnom porovnaní na tvorbu fixných investícií pôsobí pomerne silný bázicky efekt, keď sa smerom k záveru minulého roka zrýchľoval rast fixných investícií verejnej správy v dôsledku dočerpávania eurofondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. Po ukončení projektov financovaných z predchádzajúceho obdobia eurofondov sa tak verejnej investície tento rok ocitli v prechodnej fáze prípravy a nábehu nových eurofondových projektov. Tú spomaľuje aj politický cyklus, keď s nástupom novej vlády často dochádza i k prehodnocovaniu investičných priorít. Verejné investície by mohli opätovne podporiť ekonomický rast od budúceho roka. Riziká v tejto oblasti sú však pomerne veľké, či už pri žiadostiach a platbách z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré môžu obmedziť aj financovanie projektov v ňom zahrnutých, tak aj pri bežných eurofonodoch, kde Slovensko dlhodobo zápasí so slabou schopnosťou čerpať zdroje, čo sa následne prejavuje na ich nárazovom (a často neefektívnom) čerpaní tesne pred koncom rozpočtovacieho obdobia. Slabé investície predznačovali i čísla stavebníctva. Tie síce naznačujú stabilizáciu stavebnej produkcie na výstavbe bytov, avšak pokles sa prelial do nebytovej výstavby. To by mohlo predznačovať aj zmeny trendov vo fixných investíciách súkromného sektora. Dlhodobý pokles investícií domácnosti by sa mohol zmierňovať, naopak prekvapivý rast fixných investícií nefinančných podnikov by sa mohol stávať minulosťou (minimálne v oblasti stavebných investícií).

Rast HDP najskôr ani v treťom štvrťroku nepodporoval čistý vývoz, hoci ten Štatistický úrad vo svojom komentári priamo nezmieňuje. Mesačné čísla zahraničného obchodu ukazujú, že jeho nominálny prebytok sa v priebehu posledného štvrťroka zredukoval z 3,9% na 3,2% HDP. K zmierneniu bilancie síce mohli prispieť čiastočne aj cenové vplyvy, prebytky sa ale najskôr znižovali aj v reálnom vyjadrení a príspevok čistého exportu k rastu HDP tak ostával záporný.

Výhľad

Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku zaostal za našimi očakávania. Vďaka októbrovej benchmarkovej revízií HDP, ktorá zrýchlila rast HDP v prvom polroku z 2,3% na 2,6%, však predsa len revidujem náš výhľad tohtoročného rastu jemne nahor, z 1,9% na 2,0%. Výhľad do najbližších štvrťrokov sa však zhoršuje, čo ovplyvní najmä čísla budúcoročného rastu ekonomiky. Rast HDP v budúcom roku revidujeme nadol z 2,2% na 1,6%. Dôvodom je slabší carry-over efekt z druhej polovice tohto roka i slabšie vyhliadky oživenia externého dopytu. Kľúčový trh slovenských exportérov, Nemecko, naďalej hlási problémy a jeho priemysel zatiaľ stále neukazuje známky očakávaného oživenia, skôr naopak. Americké voľby pritom materializovali významné riziko pre rast globálneho obchodu. Trumpom ohlasované zavedenie ciel na európske dovozy do USA bezpochyby zasiahnu európsky priemysel, predovšetkým silné exportné ekonomiky na čele s Nemecko a jeho satelitmi. Slovensko ako extrémne otvorená ekonomika nové cla takisto negatívne pocíti, priamo najmä v automobilovom priemysle (11% slovenských vývozov áut smeruje priamo na americký trh), nepriamo cez spomalenie rastu najvýznamnejších obchodných partnerov (Nemecko, Česko).

Z ekonomického rastu budúci rok bude uberať aj domáca konsolidácia verejných financií, ktorá zastaví oživenie spotreby a spomalí rast fixných investícií komerčného sektora. Tie by naopak mohli postupne ťažiť z poklesu úrokových sadzieb, či z viacerých ohlásených veľkých investičných projektov ako Volvo, Gotion, či dostavby 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Ekonomický rast by mali podporiť aj reštartujúce sa verejné investície, ktoré ale zároveň predstavujú i významné negatívne riziko nášho odhadu rastu ekonomiky v budúcom roku.

Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky