Mesačné údaje už ukazujú prvé dopady opatrení zavedených na Slovensku v polovici marca. Tržby v maloobchode zaznamenali v marci medziročný pokles o 3,6 %. Oproti februáru boli tržby o 7,8 % nižšie. Pokles tržieb zaznamenali všetky časti maloobchodu okrem obchodu v nešpecializovaných predajniach, kde tržby medziročne vzrástli o 12,9 % (v dôsledku predaja potravín, nápojov a tabaku). Pochopiteľne, v dôsledku značných obmedzení, bolo vidieť prudký pokles tržieb v sektore ubytovania a pohostinstva (medziročne o 50,8 % v ubytovaní a o 21,5 % v reštauráciách).
Opatrenia s cieľom spomaliť šírenie COVID-19 zatvorili v polovici marca väčšinu obchodov a zastavili takmer všetky služby. Nákupy potravín či liekov, ale hlavne internetové nákupy v tejto situácii zaznamenávali rasty, zatiaľ čo vynútené zatvorenie kamenných predajní a výpadok služieb spôsobili veľké poklesy v iných kategóriach.
Slovensko nedávno začalo otvárať niektoré časti ekonomiky, pričom väčšina obchodov môže byť od stredy 6. mája otvorená (za prísnych hygienických podmienok). Po očakávanom poklese maloobchodných tržieb v apríli by teda máj mal priniesť určité zlepšenie. Spotreba domácností však bude tento rok viditeľne zasiahnutá a jej návrat na pred-pandemické úrovne istý čas potrvá.
Zahraničný obchod aj priemysel pocítili v marci rázny dopad pandémie COVID-19. Saldo obchodnej bilancie kleslo do výrazného deficitu EUR 331,7 mil., keďže vývozy sa medziročne prepadli o 19,2 % a dovozy tovarov boli nižšie o 11,6 % r/r. Malá časť vysvetlenia spočíva v revízii predchádzajúcich údajov, ale samotná veľkosť poklesu dynamiky vývozu a dovozu tovarov jasne poukazuje na negatívny vplyv obmedzení spôsobených pandémiou doma i v zahraničí.
Prudký prepad bolo vidieť aj v priemysle. Priemyselná produkcia v marci medziročne klesla o 19,6 % a dosiahla najnižšiu úroveň od mája 2009. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bola nižšia o 20,2 %.
Najviac k poklesu v priemysle prispela produkcia automobilov, ktorá sa medziročne prepadla o 38,3 %. Na druhej strane, prepad celkovej priemyselnej produkcie tlmila výroba elektrických zariadení, ťažba a dobývanie, ako aj výroba potravín a nápojov. Stavebná produkcia v marci medziročne klesla o 3,1 % (oproti februáru bola o 6,5 % nižšia).
Kvôli pandémii je v ekonomike ovplyvnený nielen sektor služieb (doprava, hotely, reštaurácie a pohostinstvá, kultúra a iné) ale aj priemysel, ktorý zaznamenáva spomalenie a niektoré firmy aj pozastavenie výroby na určitý čas. Vzhľadom na to, že výrazné obmedzenia viacerých častí ekonomiky sú nielen u nás ale aj v zahraničí, negatívne sa vyvíja nielen domáci ale aj zahraničný dopyt – čo je pre mnoho našich priemyselných podnikov dôležité, keďže veľkú časť výroby vyvážajú.
Prepad ekonomického rastu v tomto roku je v podstate istý, otázkou zostáva jeho veľkosť a následná forma oživenia ekonomiky – realistické sa zdajú byť scenáre s 5 % až 10 % prepadom HDP v tomto roku. Veľa závisí od postupného otvárania ekonomiky a podoby uzdravenia hospodárskeho rastu. Z doterajších poznatkov očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo začať oživenie – ale presne aké rýchle bude je momentálne ťažké odhadnúť. Pri veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie pri zlepšovaní výhľadu našej situácie bude hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete.
Ratingová agentúra Fitch znížila dlhodobé hodnotenie Slovenska z A+ na A, pričom ponechala stabilný výhľad. K zhoršeniu ratingu prišlo uprostred zhoršujúceho sa hospodárskeho a fiškálneho výhľadu. Fitch očakáva, že slovenská ekonomika tento rok klesne o 10 %, predtým než sa v roku 2021 vráti k rastu tempom 6,8 %. Nižšie príjmy a vyššie výdavky na opatrenia na podporu hospodárstva povedú k výraznému zhoršeniu fiškálnych metrík. Agentúra očakáva, že tohtoročný deficit verejných financií dosiahne 7,7 % HDP a dlh stúpne tesne pod 60 % HDP (59,9 %). Fitch poznamenal, že bankový sektor je dobre kapitalizovaný a mal by byť do veľkej miery odolný voči súčasnej kríze.
Európska komisia (EK) predstavila svoju novú jarnú prognózu. EK odhaduje v tomto roku historickú recesiu v EÚ aj eurozóne, spôsobenú pandémiou koronavírusového ochorenia COVID-19, ktorá negatívne vplýva na celé svetové hospodárstvo. Šok je symetrický – postihuje všetky členské štáty – a jeho dopad bude vidieť nielen na hospodárskom raste, ale aj na trhoch práce a v rozpočtoch. Zotavenie bude závisieť od vývoja pandémie a zrušenia obmedzení, ktoré boli zavedené na spomalenie šírenia ochorenia. Vzhľadom na vzájomnú závislosť ekonomík EÚ bude mať dynamika oživenia v každej jednotlivej krajine vplyv aj na priebeh oživenia v ostatných členských štátoch.
V prípade Slovenska očakáva Európska komisia pokles HDP o 6,7 %, s následným oživením rastu na 6,6 % v roku 2021. Ekonomika EÚ sa tento rok zníži o 7,4 % (-7,7 % pre eurozónu), pričom juhoeurópske krajiny, ktoré sú do veľkej miery závislé od cestovného ruchu, budú viac zasiahnuté.
Národná banka Slovenska zverejnila údaje cien nehnuteľností na bývanie za prvý štvrťrok tohto roka. Priemerné ceny nehnuteľností na bývanie sa v januári až marci medziročne zvýšili o 8,6 %, rýchlejšie ako koncom minulého roka (6,4 %) a prekonali aj priemerný rast za rok 2019 (7,5 %). V porovnaní so štvrtým kvartálom minulého roka sa priemerná cena nehnuteľností na bývanie zvýšila o 4,6 %, čo je najrýchlejší medzikvartálny rast od roku 2008. Priemerná cena nehnuteľností na bývanie tak dosiahla 1671 EUR/m2. K rastu prispeli vyššie ceny bytov aj domov. Oproti poslednému kvartálu minulého roka sa ceny nehnuteľností na bývanie zvýšili vo všetkých krajoch, okrem Prešovského kraja. Vývoj v prvom štvrťroku sa však pravdepodobne bude značne odlišovať od zvyšku roka. Vplyv pandémie COVID-19 bude mať dopad na trh práce a mzdy, a s určitým oneskorením ovplyvní tiež ceny nehnuteľností. Momentálne je ťažké predpovedať presný dopad na ceny nehnuteľností, avšak najskôr môžeme očakávať ich stagnáciu v najbližšom období.
Autor: Katarína Muchová, oddelenie analýz trhu, Zdroj: Slovenska sporitelna, a. s.
