Infláciu v auguste opäť podporili regulované ceny (tentoraz autobusy), ale aj ceny potravín a leteniek

Spotrebiteľská inflácia aj v auguste prekvapila jemne smerom nahor. Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku zvýšili o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa len nepatrne spomalila z 2,9% na 2,8%. Augustové spomalenie medziročnej inflácie je výsledkom bázického efektu (ceny telefónnych služieb) a klesajúcich cien pohonných hmôt. Naopak, ďalej sa zrýchľoval rast cien potravín, ku ktorým sa pridali aj vyššie ceny dopravných služieb (letenky i autobusy).

 

Podobne ako v júli, aj v auguste infláciu výraznejšie podporili regulované ceny. Kým v júli to boli predovšetkým ceny na poštách, tentoraz štafetu prebrali najmä regulované ceny v cestnej doprave (autobusy), ktoré zdraželi v priemere o 4,8% a celkovú medziročnú infláciu navýšili o takmer desatinu. Dynamika medziročného rastu regulovaných cien sa tak v auguste zrýchlila z 4,2% na 4,6%. Naopak, dynamika medziročného rastu jadrových cien v zmysle definície Štatistického úradu (t.j. vrátane cien potravín a pohonných hmôt) sa naopak spomalila z 2,5% na 2,4%. Ceny autobusov však neboli jedinou položkou, ktorá v auguste zvyšovala ceny v doprave. V čase vrcholiacej letnej dovolenkovej sezóny si silný rast udržali aj inak volatilné ceny leteniek. Tie v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zdraželi o viac ako tretinu (o 34,8%) a celkovú medzimesačnú infláciu navýšili o takmer desatinu. Napriek tomu, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka stále ostávali mierne nižšie (o približne 5%). Ceny leteniek v auguste výrazne ovplyvnili aj dopytovú infláciu. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – sa v auguste zvýšila o 0,3%, bez zvýšenia cien leteniek by však len stagnovala. V medziročnom porovnaní si dopytová inflácia udržala nezmenenú dynamiku rastu na úrovni 2,4% (bez zdraženia leteniek by spomalila o desatinu). Naďalej pritom platí, že v medziročnom porovnaní ťahajú dopytovú infláciu smerom nahor najmä ceny služieb (3,3% medziročne), stále aj v dôsledku dynamického rastu miezd v ekonomike. Vyššie mzdy sa pritom do cien služieb dostávajú priamo (cena práce tvorí podstatnú časť cien niektorých služieb) i nepriamo (cez vyšší dopyt po službách).

Rastúce ceny dopravných služieb aspoň čiastočne kompenzovali nižšie ceny benzínu a nafty. Tie pomerne rýchlo reagovali na klesajúcu cenu ropy na svetových trhoch (cena ropy Brent sa v auguste v priemere znížila v eurovom vyjadrení o 6,9%) a v porovnaní s júlom ich cena klesla o 1,6%. V medziročnom porovnaní sa tak opäť prehĺbil pokles cien pohonných hmôt rádovo z 2% na 5%. Ceny pohonných hmôt tak z celkovej medziročnej inflácie v auguste uberali až 0,16 pb.

K spomaleniu medziročnej inflácie prispeli aj ceny telefónnych služieb, výlučne však v dôsledku bázického efektu, keď pri medziročnom porovnaní vyprchal efekt minuloročného augustového zdraženie cien telefónnych služieb. Celková medziročná inflácia sa vďaka tomu spomalila takmer až o desatinu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny telefónnych služieb nezmenili.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov v auguste v priemere vzrástli o 0,1%, dynamika ich medziročného rastu sa opäť zrýchlila z 4,7% na 5,2%. Nárast cien mäsa, rýb, cukru a cukroviniek, či nealkoholických nápojov v auguste už tradične vymazával sezónny pokles cien ovocia a zeleniny. August však potvrdil to, čo už naznačil i predchádzajúci mesiac – sezónne zlacnenie cien ovocia a zeleniny bolo tento rok miernejšie ako zvyčajne. Výsledkom je najmä dynamický medziročný nárast cien zeleniny, ktorá bola v auguste oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o približne 27,5%, či výraznejšie spomalenie medziročného poklesu cien ovocia (ich ceny stále ešte tlačila smerom nadol minuloročná nadúroda, s príchodom novej úrody sa dá predpokladať aj opätovný medziročný rast cien ovocia). Medziročnú infláciu cien potravín výdatnejšie v posledných mesiacoch podporujú i ceny mäsa a pečiva a obilnín (6-7%). Medzi dôvody zdražovania by sme tu mohli pravdepodobne zaradiť okrem iných faktorov i vyššie mzdové náklady (príplatky za prácu mimo štandardných hodín, nárast minimálnej mzdy, všeobecné mzdové tlaky v ekonomike súvisiace s nedostatkom pracovnej sily najmä na západe krajiny).

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste vzrástol o 0,4%. V medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 3,6% na 3,7%. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa však ani v auguste už ďalej nezvýrazňovalo (spotrebitelia vnímali rast cien o 4,0% oproti 4,1% v júni a v júli – prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). V auguste sa už nezvyšovali ani inflačné očakávania, ktoré sa znížili z 5,8% na 5,7% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Inflačné očakávania však stále ostávajú ukotvené nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.

Výhľad

Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať okolo úrovne 3%. Proinflačne by mali pôsobiť vyššie ceny potravín i pokračujúci prenos vyšších miezd v ekonomike do cien služieb. Naopak, skôr protiinflačne by mali v najbližších dvoch mesiacoch pôsobiť ceny pohonných hmôt. V samom závere roka by však predsa len dočasne mohli ešte jemne podporiť medziročnú infláciu, a to v dôsledku silného bázického efektu (cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela), napriek tomu, že stále očakávame skôr mierny pokles cien ropy na svetových trhoch ako jej nárast. Na druhej stane, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat k úrovni 2%.

Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky