Spotrebiteľská inflácia sa v novembri výraznejšie spomalila. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v priemere znížili o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,5% na 2,1%. Medziročná inflácia tak vykázala najnižšiu úroveň tohto roka (rovnako o 2,1% rástli ceny aj vo februári). Za novembrovým spomalením inflácie treba hľadať najmä faktory ponukového charakteru – nižšie ceny ropy a nižšie ceny potravín, ktoré boli v medziročnom porovnaní podporené i silným bázickým efektom (vyprchanie efektu minuloročného zdraženia masla a vajec). Naopak, dopytová inflácia ďalej zrýchľovala, keď ju výdatne dotuje dynamický rast miezd.
K spomaleniu medziročnej inflácie v novembri najvýraznejšie prispeli ceny pohonných hmôt. Tie z dynamiky medziročnej inflácie ubrali až tri desatiny, keď sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili o 4,9% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z dvojciferných úrovni v predchádzajúcich mesiacoch na približne 4%. Dôvodom poklesu cien pohonných hmôt na Slovensku (ako aj vo väčšine ostatných krajín EÚ) bol relatívne prudký pokles cien ropy na svetových trhoch. Cena ropy Brent sa v priebehu novembra znížila o viac ako pätinu. Navyše, cenovky na slovenských čerpacích staníc na tento pokles reagovali o niečo skôr ako zvyčajne. Doznievanie efektu novembrového zníženia cien ropy však pravdepodobne predsa len uvidíme ešte aj v decembri.
Len o niečo menší príspevok k spomaleniu medziročnej inflácie mali ceny potravín. Tie z dynamiky medziročnej inflácie ubrali ďalšie dve desatiny. Prispel k tomu medzimesačný pokles cien viacerých druhov potravín, ale i silný bázický efekt u cien masla a vajec, ktoré dynamický zdražovali v závere minulého roka a tento efekt postupne z medziročnej inflácie odznieva. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ceny potravín znížili o 0,5%. V zlacňovaní (nad rámec tradičnej sezóny) pokračovali ceny ovocia, hoci zníženie ich cien už bolo výrazne miernejšie ako v októbri, v medziročnom porovnaní boli nižšie už o približne 5,5%. V novembri sa k ovociu pridala aj zelenina, ktorá zlacnela o 2,8% a dynamika medziročného rastu jej cien sa výraznejšie spomalila z dvojciferných úrovni. Zelenina však stále ostávala kategóriou potravín s najvýraznejším medziročným rastom cien (o približne 7,5%). Bázicky efekt pomohol stlačiť do mierne červených čísel v medziročnom porovnaní ceny v kategóriách mlieko, syry a vajca (vajcia) a oleje a tuky (maslo). Odznievanie bázického efektu (tentokrát už najmä v prípade vajec) by malo pokračovať aj na prelome rokov.
Silný trh práce, rastúca zamestnanosť a najmä mzdy a rekordne silná spotrebiteľská dôvera sa prejavujú na zvýrazňovaní dopytových cenových tlakov v domácej ekonomiky. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – sa v novembri zvýšila o 0,2%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 2,4% na 2,5%. Dynamický rast cien môžeme pozorovať najmä v prípade cien služieb (v novembri sa zrýchlil z 3,6% na 3,7%), kde sa vo väčšej miere prejavujú rastúce mzdy (ktoré tvoria podstatnú časť koncovej ceny niektorých služieb). Ak by malo Slovensku vlastnú menovú politiku, pravdepodobne by už (podobne ako susedné Česko) pristúpilo k zvyšovaniu kľúčovej úrokovej sadzby. Keďže Slovensko je členom eurozóny, kde ECB nastavuje menovú politiku tak, aby zodpovedala vývoju v celej eurozóne, NBS sa snaží kompenzovať nízke úrokové sadzby a sprísniť podmienky aspoň na parciálnych trhoch (napríklad trh nehnuteľností).
Klesajúce ceny potravín a pohonných hmôt sa premietli aj do Cenového Barometra UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb). Ten sa v novembri znížil o -0,3%, pričom dynamika jeho medziročného poklesu sa zmiernila z 3,2% na 2,4% (ceny potravín a pohonných hmôt tu majú vyššiu váhu a preto aj spomalenie bolo výraznejšie). Nižšie ceny často nakupovaných položiek sa však nepremietli aj do vnímania inflácie. To sa podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu naopak v novembri mierne zvýraznilo z 3,3% na 3,6% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Podobným smerom sa vyvíjali aj inflačné očakávania, ktoré sa zvýšili z 5,2% na 5,8% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Dôvodom, ktorý v závere roka zdvíhal vnímanie inflácie i inflačné očakávania, mohlo byť okrem iného aj väčšie mediálne pokrytie plánovaného nového odvodu obchodných reťazcov a jeho vplyvu na ceny potravín od nového roka. Akokoľvek, inflačné očakávania sa naďalej pohybujú na niekoľkoročných maximách a naďalej by tak mohli urýchľovať prenos zvýrazňujúcich sa dopytových tlakov v ekonomike do inflácie.
Očakávame, že v novembri dosiahla inflácia nateraz svoje dno. V decembri by síce mali stále medziročnú infláciu zmierňovať nižšie ceny ropy i silný bázicky efekt u cien potravín, avšak toto spomalenie už bude kompenzované zvýšením regulovaných cien plynu, ktoré by malo infláciu navýšiť o približne dve desatiny. Silný trh práce by mal naďalej postupne nahor tlačiť i dopytovú infláciu.
Inflácia by mala začať opäť výraznejšie zrýchľovať v úvode roka budúceho roka, kedy sa k plynu so zdražovaním pridajú aj ostatné regulované ceny energií na bývanie na čele s elektrinou. Veľkou neznámou stále ostáva špeciálny odvod obchodných reťazcov (ktorý včera definitívne schválili poslanci koalície, keď prelomili prezidentovo veto) a jeho dopad na ceny, najmä potravín. Zúženie počtu dotknutých obchodníkov by síce mohlo zmierniť prenos do inflácie, kľúčoví hráči na trhu, ktorí sa dajú považovať za hlavných určovateľov cien, však budú novým odvodom stále zasiahnutí. Dá sa predpokladať, že nový náklad v podobe špeciálneho odvodu sa budú snažiť preniesť buď na zákazníkov alebo na dodávateľov. Ako jednoduchšia cesta sa nám javí cesta zvýšenia cien a prenesenia nákladov na koncového zákazníka. V takom prípade by sa rast cien potravín mohol navýšiť v budúcom roku približne o 2 pb. a celková inflácia o 0,2-0,3 pb.. Priemerná inflácia v budúcom roku by sa tak mohla zrýchliť smerom k 3%, vzhľadom na jej štruktúru (rast cien potravín a energií na bývanie) pocítia rýchlejší rast cien najmä nízkopríjmové domácnosti a domácnosti dôchodcov.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
