Spotrebiteľská inflácia sa v novembri stabilizovala a nenadviazala na výrazne zvoľnenie, ktoré sme videli v októbri. Národné čísla inflácie teda nepotvrdili predbežné čísla inflácie v harmonizovanej metodike Eurostatu, ktorá naznačovala jemne zvoľnenie rastu cien (očakávame jej jemnú revíziu nahor na základe spresnených čísel). Dôvody zastavenia poklesu inflácie v novembri je potrebné hľadať predovšetkým v regulovaných cenách (vodné/stočné) a v náraste cien pohonných hmôt, i napriek ďalšiemu ľahkému poklesu cien ropy na svetových trhoch. V novembri sa ale opätovne zrýchlilo aj zdražovanie trhových služieb – z veľkej časti najmä v dôsledku extrémne volatilnej ceny leteniek, avšak čiastočne aj v dôsledku obnoveného zdražovania cien v reštauráciách. Naopak, infláciu v súlade s očakávaniami spomaľovali nižšie ceny potravín i jemné spomalenie rastu cien bežných tovarov.
Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v novembri v priemere zvýšili o 0,3%. Dynamika ich medziročného rastu ostala nezmenená na októbrovej úrovni 3,7%. K zastaveniu trendu spomaľovania inflácie prispeli predovšetkým regulované ceny. Naopak, jadrová inflácia v novembri vzrástla o miernejších 0,2% a tempo jej medziročného rastu sa zvoľnilo z 3,0% na 2,9%.
Regulované ceny v novembri vzrástli v priemere o 0,4% a tempo ich medziročného zdražovania sa tak zrýchlilo z 3,4% na 3,7%. Novembrové zvyšovanie regulovaných cien potiahla najmä oblasť bývania – predovšetkým vodné, ktoré zdraželo v priemere o 7,6% a tempo jeho medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 2,9% na 10,7%, a stočné, ktoré zdraželo o 5,2% a tempo jeho medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 5,5% na 10,4%. Zdraželo ale aj bežné nájomné (o 2,5%, pričom medziročný rast sa zrýchlil z 3,4% na 6,3%). V menšej miere zrýchlenie medziročného rastu regulovaných cien podporili aj ceny v zdravotníctve, ktoré v novembri v priemere vzrástli o 0,9% a tempo ich medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 2,5% na 3,1%. Zdražovali najmä ambulantné (v priemere o 2,2%, pričom tempo medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 8,6% až na 10,5%) a nemocničné služby (v priemere o 6,7%, pričom tempo medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 3,5% až na 10,4%), a to ako lekárske služby, tak aj služby zubných lekárov. Naopak, ceny liekov, zdravotníckych a terapeutických pomôcok mierne zlacneli (o 0,1%, pričom medziročne zlacňovanie sa prehĺbilo z 0,9% na 1,2%).
Infláciu v novembri prekvapivo podporili aj vyššie ceny pohonných hmôt, a to i napriek tomu, že októbrový pokles cien ropy na svetových trhoch v menšej miere pretrval aj v novembri. V priemere sa cena ropy Brent v eurovom vyjadrení v porovnaní s októbrom znížila o ďalších 0,6%. Cena pohonných hmôt na Slovensku ale naopak vzrástla o 1,8% a tempo jej medziročného zdražovania sa zrýchlilo z 0,7% na 1,5% (resp. tempo medziročného zlacňovania sa zmiernilo z -1,8% na -1,0% pri cene bez daní). Nahor sa posunuli opäť najmä cenovky pri nafte, ktorá zdražela o 3,2% a rovnaké zdraženie si pripísala aj v medziročnom porovnaní. Oproti dlhodobej historickej väzbe medzi cenou ropy a cenou nafty na Slovensku bola v novembri drahšia až o takmer 20 centov na liter. Aktuálna odchýlka v cenách čiastočne odzrkadľuje predovšetkým stav trhu s pohonnými látkami v Európe a v našom regióne. Vyššie cenovky v novembri, hoci v menšej miere ako pri nafte, sa týkali aj benzínu. Ten zdražel o 1,4%, v porovnaní s novembrom minulého roka bol drahší o 1,3%, pričom odchýlka jeho ceny od dlhodobého historického vzťahu medzi cenou benzínu a ropy sa pohybovala na úrovni okolo 10 centov za liter.
V novembri sa nezvoľňoval ani medziročný rast tzv. dopytovej inflácie, meranej indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank). Tá vzrástla o 0,2% a tempo jej medziročného rastu ostalo nezmenené na októbrovej úrovni 4,5% pri cenách bez daní (resp. 5,9% pri cenách vrátane daní). V novembri zdražovali predovšetkým ceny služieb – v priemere až o 0,7%, pričom tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo zo 7,6% na 7,9% pri cenách bez daní, resp. zo 7,7% na 8,1% pri cenách vrátane daní. Služby tak i naďalej ostávajú v medziročnom porovnaní najrýchlejšie zdražujúcou kategóriou spotrebného koša. Rast cien služieb podporujú rastúce mzdy v ekonomike, ktoré sa prelievajú aj do koncových cien tých služieb, kde cena práce tvorí významnú časť koncovej ceny pre zákazníka – napríklad kaderníctiev, kde boli ceny medziročné vyššie až o 9,4%. Zdražovanie služieb ale podporujú aj rastúce náklady ich poskytovateľov, vrátane nákladov súvisiacich s novou daňou z finančných transakcií – vypuklo viditeľné napríklad v reštauráciách.
Zdražovanie služieb v novembri však malo ďaleko od plošného zdražovania. Nahor ho potiahla predovšetkým jedna položka – ceny leteniek, ktoré sú často extrémne volatilné. V novembri (po dvoch mesiacoch citeľného zlacňovania) zdraželi v priemere až o 60% a tempo ich medziročného rastu sa zrýchlilo z 0,4% na 40,1%. K zrýchleniu medziročného rastu cien služieb menšou mierou ale opäť prispeli aj ceny v reštauráciách. Ich postupná stabilizácia a pozvoľné spomaľovanie tempa medziročného rastu sa v novembri zastavilo. Naopak ceny v reštauráciách vzrástli v priemere o 0,7% a tempo ich medziročného zdražovania sa tak opäť zrýchlilo z 8,8% na 9,1%. Ceny v jedálňach si tretí mesiac v rade držali nezmenené tempo medziročného rastu o 10,5%.
Na rozdiel od služieb, rast cien tovarov sa v novembri mierne spomalil. V porovnaní s októbrom sa ich ceny v priemere nezmenili a tempo ich medziročného zdražovania sa zvoľnilo z 2,4% na 2,2% pri cenách bez daní, resp. z 4,6% na 4,5% pri cenách vrátane daní.
Infláciu v novembri nepodporovali ani potraviny. Tie v priemere v porovnaní s októbrom zlacneli o 0,1%, pričom po očistení o tradičné sezónne vplyvy bol pokles ich ceny ešte o niečo výraznejší (-0,4% – prepočet UniCredit Bank). Ceny potravín (po zohľadnení sezóny) tak klesali už tretí mesiac v rade. Prejavilo sa to i na medziročnom porovnaní – v novembri boli v priemere medziročne lacnejšie o 0,7% (po medziročnej stagnácií v októbri). K zlacneniu cien potravín v medziročnom porovnaní prispelo aj zníženie DPH na vybrané potraviny od januára tohto roka – cena potravín bez daní ostávala aj v novembri jemne nad úrovňou spred roka, tempo jej medziročného rast sa ale zvoľnilo z 1,9% na 1,2%.
V novembri klesli cenovky najmä v kategórií olejov a tukov, kam sa radí aj maslo, a to v priemere o 4,2%, pričom medziročný pokles cien sa tu prehĺbil z 2,7% na 4,5%. Medziročne nižšie sú aj ceny zeleniny (-9,4%) a ovocia (-2,8%), hoci v oboch prípadoch sa tempo ich medziročného zlacňovania v novembri jemne spomalilo, či mäsa (-0,9%) a cukru a cukroviniek (-1,6%). Pomalšie ako zvyčajne v tomto období roka rástli aj ceny mlieka, syrov a vajec (o 0,3%), čo sa prejavilo na spomalení tempa rastu cien v medziročnom porovnaní z 7,6% na 2,8%. K spomaleniu medziročného rastu ale pomohol aj silný bázicky efekt u cien vajec (minuloročná vtáčia chrípka, ktorá dočasne zatvorila najväčší chov nosníc v krajine a zatlačila aj na cenu vajec). Naopak, i v novembri zdražovalo pečivo a obilniny – o 0,4%, pričom tempo medziročného rastu ich ceny sa zrýchlilo z 0,6% na 1,1%.
Októbrové výraznejšie zvoľnenie medziročnej inflácie sa na vnímaní inflácie spotrebiteľmi aspoň čiastočne prejavilo s mesačným oneskorením. Napriek tomu, že inflácia v novembri už ďalej nespomaľovala, jej vnímanie sa zmiernilo z 6,6% na 6,3% (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu). Rovnakým smerom sa vybrali aj inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov, ktoré sa zmiernili z 5,3% na 5,1% – 8-mesačné maximum.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v novembri vzrástol o 0,3%. Dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 3,5% na 3,6%.
Predpokladáme, že inflácia v decembri prechodne zrýchli naspäť k 4%, takmer výlučne však pod vplyvom technických faktorov (bázicky efekt). Očakávame totiž, že minuloročné predvianočné akcie u potravín, pri ktorých obchodníci marketingovo využili blížiace sa zníženie sadzieb DPH na vybrané potraviny, sa tento rok v tak výraznom rozsahu nezopakujú. Sezónny pokles cien potravín bude pravdepodobne miernejší ako v predvianočnom období predchádzajúceho roka, čo prispeje k dočasnému zrýchleniu medziročného rastu cien potravín.
Budúci rok budú určujúcou zložkou inflácie predovšetkým regulované ceny. Zvýšenie cien tepla by mohlo infláciu formálne navýšiť o viac ako pol percentuálneho bodu. Toto navýšenie však bude významnej časti domácnosti kompenzované prostredníctvom „energošekov“. Energopomoc pri elektrine a plyne bude na rozdiel od tepla i naďalej poskytovaná formou dotácie ceny. Nebude sa však už dotýkať všetkých domácnosti. Približne 10% domácnosti zaplatí vyššiu nedotovanú ceny elektriny a plynu, čo by malo takisto navýšiť celkovú infláciu (radovo v desatinách – o jednu až dve desatiny).
Infláciu budú nahor i naďalej ťahať aj zdražujúce služby, do ktorých sa bude okrem iného prelievať aj rekordný 12% rast minimálnej mzdy. Utlmený ekonomický rast i spotreba budú ale prenos vyšších nákladov do koncových cien pravdepodobne predsa len tlmiť – u služieb i tovarov tak v priebehu roka očakávame postupné zvoľňovanie tempa medziročného rastu.
Infláciu budúci rok najskôr už zásadnejšie nepodporia ceny potravín. Naznačuje to vývoj cien domácich agrokomodít i globálneho indexu cien potravín a poľnohospodárskych komodít (FAO). Predpokladáme preto, že budúcoročná priemerná inflácia zvoľní z tohtoročných 4,0% na úrovne okolo 3,5%. Slovenská inflácia bude i budúci rok ostávať v rámci eurozóny vysoko nadpriemerná. Navyše, rozptyl v individuálnej inflácií jednotlivých domácnosti môže byť i výrazne vyšší ako tomu bolo v minulosti, i v závislosti od toho, či domácnosť dosiahne na novú adresnú energopomoc.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
