Štatistický úrad na základe spresnených čísel revidoval rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku smerom nahor. Naďalej však platí, že medziročný rast ekonomiky sa v druhom štvrťroku ďalej spomaľoval a bol najpomalší od konca roku 2022, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s úvodom roka sa už nemusela vyrovnávať s natoľko nepriaznivým bázickým efektom.
Predpokladáme, že k ďalšiemu spomaleniu rastu ekonomiky v druhom štvrťroku prispeli zvýšené americké clá na autá, ktoré presunuli časť produkcie v sektore z druhého do prvého štvrťroka, ale i pokračujú domáca fiškálna konsolidácia, a to i napriek prekvapivo silnému rastu spotreby domácnosti. Tú v druhom štvrťroku najskôr dočasne podporili jednorazové odmeny, ktoré vyplácal verejný i časť súkromného sektora.
Podľa spresnených údajov Štatistického úradu slovenská ekonomika (HDP) v druhom štvrťroku narástla v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,2% (sezónne očistené) – t.j. o desatinu rýchlejšie ako ukazovali predbežné čísla. Dynamika jej medziročného rastu sa tak zvoľnila z 0,9% na 0,6% (resp. z 0,8% na 0,7% po očistení o sezónny a kalendárny efekt), t.j. HDP medziročne rástol o dve desatiny rýchlejšie ako ukazovali predbežné čísla (0,4%). Napriek revízií čísle hrubý domáci produkt rástol medziročne najpomalšie od konca roku 2022. I v rámci eurozóny a EÚ je rast slovenskej ekonomiky v tomto roku výrazne podpriemerný. Dôvody nájdeme v štruktúre slovenskej ekonomiky, ktorá bola viac ako iné európske ekonomiky vystavená zvýšeniu amerických ciel, ale i v domácej fiškálnej politike, keď vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora (vrátane domácnosti) znižuje domácu aktivitu a tlmí ekonomický rast.
Štruktúra rastu ekonomiky priniesla niekoľko prekvapení. Rast (na rozdiel od toho, čo Štatistický úrad signalizoval v komentári pri rýchlom odhade HDP) bol síce ťahaný najmä domáci dopytom, avšak mierne k nemu prispela aj bilancia v zahraničnom obchode. Tempo rastu vývozov sa síce v porovnaní s úvodom roka spomalilo (medziročne z 6,2% na 3,0%), ešte výraznejšie spomalenie však zaznamenali dovozy (medziročne z 8,9% na 2,9%). Prebytok zahraničného obchodu v stálych cenách sa teda nepatrne (medziročne) rozšíril a čistý export bol zodpovedný za približne tretinu rastu HDP v druhom štvrťroku. Pomalší rast vývozov bol najskôr ovplyvnený novými americkými clami, ktoré presunuli časť vývozov áut na americký trh z druhého do prvého štvrťroka (predzásobenie trhu). Nominálne vývozy áut zo Slovenska do USA sa v druhom štvrťroku v porovnaní s úvodom roka (a po zohľadnení sezóny) znížili približne o pätinu. Nižšia produkcia viedla aj k nižším dovozom materiálu a polotovarov do výroby. Pomalší rast dovozov bol však pravdepodobne zvýraznený aj pomalším napĺňaním zásobníkov plynu po skončení zimnej vykurovacej sezóny. Tie sa tento rok významnejšie začali zapĺňať až na konci druhého kvartálu (v priebehu júna) a stav ich naplnenosti výrazne zaostával za úrovňou posledných rokov. Nižšie zásoby plynu síce nateraz neohrozujú dodávky plynu v nasledujúcej zimnej vykurovacej sezóne (vzhľadom na veľkosť zásobníkov patria v Európe stále k tým vyšším), mierne ale zvyšujú zraniteľnosť ekonomiky v prípade akéhokoľvek šoku, ktorý by znemožnil nové dodávky plynu do krajiny.
Nižšie dovozy plynu v druhom štvrťroku a z toho plynúce ich nižšie zásoby sa najskôr prejavili aj na stave celkových zásob v ekonomike. Ich objem sa v druhom štvrťroku pre túto fázu roka netypicky jemne znížil. Rozpúšťanie zásob tak celkový rast ekonomiky znižovalo o viac ako 1 pb. (celkový čistý efekt bol samozrejme výrazne menší, keďže sa prejavilo aj na nižších dovozoch). Napriek tomu, celkový domáci dopyt i v druhom štvrťroku rástol (medziročne o 0,5%) a bol hlavným (približne dve tretiny) zdrojom rastu slovenskej ekonomiky. Negatívny vplyv zásob na rast domáceho dopytu totiž viac ako plne prevážili ostatné jeho zložky. Rástla spotreba domácnosti, vlády i tvorba fixných investícií. Relatívne silným rastom prekvapila najmä spotreba domácnosti, ale i súkromné podnikové investície.
Napriek tomu, že tržby domáceho maloobchodu sa v stály cenách počas celého štvrťroku medziročne znižovali, spotreba domácnosti pridala na tempe rastu. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom narástla o 0,7% (sezónne očistené) a dynamika jej medziročného rastu sa tak zrýchlila z 0,5% na 2,0%. Dá sa teda predpokladať, že silný rast zaznamenali najmä výdavky domácnosti mimo bežného domáceho maloobchodu, napríklad výdavky na služby, či cezhraničná nákupná turistika. V druhom štvrťroku sa zrýchľoval aj rast spotreby vlády – tempo jej medziročného rastu sa zrýchlilo z 1,2% na 2,2%.
Po troch štvrťrokoch sa do plusu v medziročnom porovnaní vrátili fixné investície. Tie medziročne narástli o 4,2% (v prvom štvrťroku ešte medziročne klesali o 8,0%). Ich návratu do plusu čiastočne síce pomohol aj priaznivý bázický efekt, avšak pomerne dynamicky nárast zaznamenali aj v porovnaní s úvodom roka (o 6,9% po zohľadnení sezóny). Rast fixných investícií podporil ako verejný, tak aj súkromný sektor. Kým silný rast verejných investícií (medziročne o viac ako 50%) bol vo všeobecnosti očakávaný (v dôsledku zintenzívnenia čerpania európskych zdrojov financovania), silný rast súkromných investícií bol ale príjemným prekvapením druhého kvartálu. Súkromné investície nefinančných podnikov sa podľa našich prepočtov v porovnaní s úvodom roka zvýšili po zohľadnení sezóny až o približne desatinu a do jemného plusu sa vrátili aj v medziročnom porovnaní. Podnikové investície potiahol najmä spracovateľský priemysel, a z neho predovšetkým výroba áut (najskôr podporená i výstavbou piateho závodu (Volvo) na výrobu áut v krajine). Ďalej sa zotavovali aj investície domácnosti (ovplyvnené oživením realitného trhu), ktoré však naďalej ostávajú nižšie ako v rovnakom období minulého roka (avšak dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila).
Paradoxne, napriek jemnému rastu ekonomiky (HDP), hrubá pridaná hodnota medziročne len stagnovala. Celý rast ekonomiky tak išiel na vrub vyšších daní/nižších subvencií. Medziročný rast pridanej hodnoty tlmili predovšetkým služby. Pridaná hodnota medziročne klesla v oblasti nehnuteľností (-4,5%), IT a komunikácií (-1,1%) i v umení a rekreácií (o 0,1%). Ostatné služby zvyčajne rástli len jemne (do 1%), s jedinou výnimkou finančných služieb (1,5%). K rastu HDP neprispievalo ani stavebníctvo, kde sa pridaná hodnota medziročne znížila o 1,8%. Naopak, medziročný rast pridanej hodnoty v spracovateľskom priemysle sa zrýchlil z 1,1% na 2,0%, a to aj napriek spomaleniu rastu automobilového sektora z 5,4% na 1,3% (i v dôsledku amerických ciel). Relatívne silný medziročný rast pridanej hodnoty si pripísali hutníci (3,1%), výrobcovia elektrických zariadení (6,6%), ale i farmácia (9,8%), ktorá však vzhľadom na svoju váhu celkové čísla ovplyvňuje skôr len marginálne.
Rast slovenskej ekonomiky v prvej polovici roka skôr sklamal. Ekonomiku v druhom štvrťroku podporovali skôr dočasné faktory, ako výstavba novej automobilky, zrýchlenie čerpanie európskych zdrojov, či jednorazové odmeny vo verejnom sektore, ktoré dočasne podporili i spotrebu. Dopady fiškálnej konsolidácie, ktorá výrazne zvýšila daňové zaťaženie ekonomiky a zaťažila domáci súkromný sektor (vrátane domácnosti), tlmia i ekonomický rast. Navyše, kľúčový priemysel, najmä jeho časť zameraná na výrobu áut, sa od druhého štvrťroka musí vyrovnávať so zvýšenými clami pri vývoze na americký trh. A hoci letná úprava ciel prináša miernu úľavu v podobe zníženia amerických dovozných ciel na európske autá, protekcionistická obchodná politika americkej administratívy bude tlmiť slovenské vývozy na americký trh aj v druhej polovici roka
Stále síce predpokladáme, že od leta by sa ekonomický rast na Slovensku mohol začať postupne zotavovať, zásadnejšie zrýchlenie však nateraz neočakávame. Negatívne dopady fiškálnej konsolidácie na domácnosti by sa mali ďalej prehlbovať, pričom náladu domácnosti a ich spotrebu by v závere roka mohol v predstihu okresať aj nový balíček fiškálnych opatrení pre budúci rok, najmä ak by obsahoval masívnejšie opatrenia zasahujúce priamo aj domácnosti. Na druhej strane, zníženie amerických dovozných ciel na európske autá by aspoň čiastočne mohlo od jesene reštartovať aj slovenské automobilky, hoci ich produkcia pre americký trh bude stále zaostávať za úrovňami z minulého roka. Ekonomiku by postupne, mali začať podporovať i nižšie úroky, ktoré by sa mali prejaviť na pozvoľnom stabilnejšom oživení súkromných investícií i externého dopytu, ale najmä pokračujúci reštart verejných investícií, ktoré by mali ťažiť najmä z blížiaceho sa ukončenia možnosti čerpať financie z Plánu obnovy (v roku 2026), či z postupného nábehu eurofondových projektov financovaných z aktuálneho rozpočtovacieho obdobia. Riziká vo verejných investíciách sa ale nachádzajú prevažne na negatívnej strane. Dlhodobé problémy pri realizácií verejných investícií môžu opäť viesť k tomu, že plány štátu v oblasti verejných investícií sa nepodarí naplniť a časť pozitívneho efektu sa bude kumulovať až v budúcom roku (pozitívne efekty na rast ekonomiky sa presunú až do budúceho roka).
Predpokladáme teda, že rast ekonomiky mohol zaznamenať svoje dno už v druhom štvrťroku a v druhej polovici roka by sa mohol opäť zrýchľovať smerom k 1%. V priemere tento rok očakávame rast slovenskej ekonomiky o 0,8%. V nasledujúcom roku, aj pod vplyvom priaznivejšieho externého prostredia (najmä obnoveného rastu nemeckej ekonomiky – kľúčového obchodného partnera Slovenska), očakávame zrýchlenie ekonomického rastu na 1,6%. Riziká pre budúci rok však vidíme vychýlené výrazne smerom nadol, a to najmä v dôsledku fiškálnej konsolidácie, ktorá by mohla znižovať konkurencieschopnosť domácich exportérov a zmierňovať tak pozitívne efekty čiastočného oživenia Nemecka. Presnú štruktúru konsolidačných opatrení však vládna koalícia doteraz neoznámila.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
