Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok prakticky zastavil a predbežné čísla HDP za druhý štvrťrok tento trend len potvrdzovali. Slovenská ekonomika zaznamenala v druhom štvrťroku najpomalší rast od roku 2022, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s úvodom roka sa už nemusela vyrovnávať s natoľko nepriaznivým bázickým efektom. Predpokladáme, že k ďalšiemu spomaleniu rastu ekonomiky v druhom štvrťroku prispeli zvýšené americké clá na autá, ktoré navyše presunuli časť produkcie v sektore z druhého do prvého štvrťroka, i pokračujú domáca fiškálna konsolidácia, ktorá ďalej uberala z rastu spotreby domácnosti.
Podľa prvého rýchleho odhadu Štatistického odhadu slovenská ekonomika (HDP) v druhom štvrťroku tohto roka narástla v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,1% (sezónne očistené). Dynamika jej medziročného rastu sa tak zvoľnila z 0,9% už len na 0,4% (resp. z 0,8% na 0,6% po očistení o sezónny a kalendárny efekt), čo bol zároveň aj jej najpomalší rast od konca roku 2022. I v rámci eurozóny a EÚ je rast slovenskej ekonomiky v tomto roku výrazne podpriemerný. Dôvody nájdeme v štruktúre slovenskej ekonomiky, ktorá bola viac ako iné európske ekonomiky vystavená zvýšeniu amerických ciel, ale najmä v domácej fiškálnej politike, keď vyššie daňové zaťaženie súkromného sektora (vrátane domácnosti) znižuje domácu aktivitu a tlmí ekonomický rast.
Štruktúru rastu ekonomiky zverejní slovenský Štatistický úrad spolu so spresnenými údajmi rastu až začiatkom septembra. Zatiaľ vo svojom komentári len naznačil, že ekonomika bola v medziročnom porovnaní ťahaná nahor výlučne domácim dopytom, a to spotrebou aj investíciami. Bilancia v zahraničnom obchode teda z rastu HDP najskôr stále uberala, a to aj napriek tomu, že dovozy boli v druhom štvrťroku tlmené nižšími dovozmi plynu (a pomalším napĺňaním zásobníkov ako v minulých rokoch). Zvýšené americké clá na dovozy áut sa ale najskôr už prejavili aj na ich slovenských vývozoch. Negatívny efekt ciel v druhom štvrťroku pritom znásobovalo predzásobenie amerického trhu pred zavedením ciel, ktoré presunulo časť vývozov (a produkcie) z druhého kvartálu do úvodu roka. Zahraničný obchod zatiaľ nedostáva potrebný impulz ani z ostatných odvetví priemyslu – ani ostatné odvetvia orientované na krytie investičného dopytu zatiaľ nevykazujú silnejšie známky oživenia a tak brzdia aj celkový rast slovenských vývozov. Prebytky zahraničného obchodu sa teda ani v druhom štvrťroku nezačali rozširovať, hoci v nominálnom vyjadrení sa aspoň tempo ich zužovania zmiernilo.
Ekonomický rast bol i naďalej ťahaný predovšetkým domácim dopytom. Jeho rast sa však čoraz viac spomaľuje pod vplyvom dopadov „fiškálnej konsolidácie“, ktorej efekt zvýrazňuje aj jej relatívne nepriaznivý tohtoročný mix (najmä vyššie dane). Tržby maloobchodu i v druhom štvrťroku ďalej klesali, hoci celková spotreba sa podľa komentára ŠÚ SR zatiaľ stále udržala v jemnom medziročnom pluse. Predpokladáme ale, že rast spotreby sa i v druhom štvrťroku mohol ďalej spomaľovať a jeho medziročný rast sa rátal najskôr už len v desatinách. Udržať ľahký medziročný rast v druhom štvrťroku pomáhali (podľa predbežných údajov) aj investícií. Predpokladáme, že k rastu im i naďalej pomáhal najmä reštart verejných investícií financovaných zo zdrojov EÚ (najmä Plánu Obnovy, ale i eurofondov). Rast úverov podnikového sektora ale naznačuje, že od dna sa mohli začať odrážať aj súkromné investície, ktoré dostávajú potrebný impulz najmä z menovej politiky (nižších sadzieb). Investičná aktivita súkromného sektora však ostáva stále relatívne nízka, hlboko pod dlhodobým priemerom. Jej citeľnejšiemu oživeniu bráni nestabilné domáce podnikateľské prostredie i zvyšujúce sa daňové zaťaženie podnikateľského sektora. Investície boli aj v druhom štvrťroku najskôr podporené aj zásobami. Ich nárast mal ale stále najskôr prevažne len technický charakter (nízka porovnávacia základňa – rozpúšťanie zásob v posledných dvoch rokoch sa zastavilo).
Slabý ekonomický rast sa čiastočne prejavuje aj na domácom trhu práce, hoci chýbajúci rast sa zatiaľ ešte plne neprejavil na korekcii zamestnanosti. Jej rast sa ale nateraz, podobne ako rast ekonomiky, takmer zastavil. Po slabšom úvode roka sa síce zamestnanosť podľa údajov ŠÚ SR medzikvartálne zvýšila o 0,2% (sezónne očistené), medziročne ale bola vyššia len o 0,1%. Akokoľvek, aspoň nateraz platí, že i minimálny rast ekonomiky dokáže stále generovať i nepatrný nárast zamestnanosti. Dôvodom je najskôr najmä dlhodobo prehrievajúci sa domáci trh práce, ktorý zápasí s nedostatkom pracovnej sily. Uvoľnená pracovná sila tak často plynulo prechádza do nového zamestnania a neprejavuje sa tak na poklese zamestnanosti v ekonomike. Ekonomika ale nedokáže zvyšovať produktivitu práce. Pokračujúci rast miezd v ekonomike sa tak prejavuje aj na náraste (reálnych) jednotkových nákladoch práce, čo môže limitovať atraktivitu ekonomiky v očiach investorov (najmä zahraničných) a znižovať tak aj jej budúci rastový potenciál. Podobný vývoj ale sledujeme aj vo väčšine ostatných krajín regiónu.
Rast slovenskej ekonomiky v prvej polovici roka sklamal. Dopady fiškálnej konsolidácie, ktorá výrazne zvýšila daňové zaťaženie ekonomiky a zaťažila domáci súkromný sektor (vrátane domácnosti), citeľne tlmia ekonomický rast. Navyše, kľúčový priemysel, najmä jeho časť zameraná na výrobu áut, sa od druhého štvrťroka musí vyrovnávať so zvýšeným clami pri vývoze na americký trh. A hoci aktuálna úprava cieľ prináša miernu úľavu v podobe zníženia amerických dovozných ciel na európske autá, protekcionistická obchodná politika americkej administratívy bude tlmiť slovenské vývozy na americký trh aj v druhej polovici roka.
Stále síce predpokladáme, že od leta by sa ekonomický rast na Slovensku mohol začať postupne obnovovať, zásadnejšie zrýchlenie však nateraz neočakávame. Negatívne dopady fiškálnej konsolidácie na domácnosti by sa mali ďalej prehlbovať, pričom náladu domácnosti a ich spotrebu by v závere roka mohol v predstihu okresať aj nový balíček fiškálnych opatrení pre budúci rok, najmä ak by obsahoval masívnejšie opatrenia zasahujúce priamo aj domácnosti. Na druhej strane, zníženie amerických dovozných ciel na európske autá by aspoň čiastočne mohlo od jesene reštartovať aj slovenské automobilky, hoci ich produkcia pre americký trh bude stále zaostávať za úrovňami z minulého roka. Ekonomiku by postupne, mali začať podporovať i nižšie úroky, ktoré by sa mali prejaviť na pozvoľnom oživení súkromných investícií i externého dopytu, ale najmä pokračujúci reštart verejných investícií, ktoré by mali ťažiť najmä z blížiaceho sa ukončenia možnosti čerpať financie z Plánu obnovy (v roku 2026), či z postupného nábehu eurofondových projektov financovaných z aktuálneho rozpočtovacieho obdobia. Riziká vo verejných investíciách sa ale nachádzajú prevažne na negatívnej strane. Dlhodobé problémy pri realizácií verejných investícií môžu opäť viesť k tomu, že plány štátu v oblasti verejných investícií sa nepodarí naplniť a časť pozitívneho efektu sa bude kumulovať až v budúcom roku (pozitívne efekty na rast ekonomiky sa presunú až do budúceho roka).
Predpokladám teda, že rast ekonomiky mohol zaznamenať svoje dno už v druhom štvrťroku a v druhej polovici roka by sa mohol opäť zrýchľovať smerom k 1%. V medziročnom porovnaní by mu mohol technicky pomáhať aj o niečo priaznivejší bázický efekt. V dôsledku slabšieho ako nami očakávaného rastu ekonomiky v prvej polovici roka ale v najbližších týždňoch budeme revidovať náš odhad tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky z 1,1% na 0,8-0,9%. S definitívnou revíziou vyčkáme na štruktúru rastu HDP v druhom štvrťroku, ktorú zverejní Štatistický úrad začiatkom septembra.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu,
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
