Zahraničný obchod sa v júni udržal v prebytku, jeho rozsah sa však v súlade s očakávaniami zmiernil. Prispeli k tomu ako vyššie dovozy tak i klesajúce vývozy. Vývozy i v júni tlačila nadol predovšetkým ich kľúčová kategória strojov a prepravných zariadení, pravdepodobne i v dôsledku výpadku vývozov áut na americký trh, ale i stále slabého dopytu po investičných tovaroch (strojoch) na kľúčových exportných trhoch slovenských výrobcov.
Pozitívnym signálom do budúcich mesiacov by mohol byť aspoň rastúci objem dovozov v tejto kategórií, najmä ak by bol ťahaný zvýšenými dovozmi materiálu do výroby (áut). Dovozy sa tak v júni čiastočne zotavili z pomerne výrazného májového prepadu. Na rozdiel od našich očakávaní však k tomu nateraz neprispeli i vyššie dovozy palív a mazív, hoci i tie sa v medziročnom porovnaní vrátili k rastu, avšak najmä v dôsledku nízkej porovnávacej bázy z júna minulého roka.
Podľa údajov Štatistického úradu objem vývozov v júni prevýšil objem dovozov o 334 mil. EUR. Štatistický úrad v posledných mesiacoch ale pristupuje i k pomerne významným revíziám predbežných čísel a inak tomu nebolo ani teraz. Čísla bilancie zahraničného obchodu v prvých piatich mesiacoch roka revidoval smerom nadol, a to opäť až o takmer 100 mil. EUR. Po mesačnej pauze sa znovu obnovilo aj zužovanie 12-mesačného prebytku zahraničného obchodu – ten sa v júni zúžil z 1,4% HDP na 1,2% HDP, ostával však na minimom tohto cyklu, ktoré zaznamenal ešte v apríli (1,0% HDP).
Nominálne vývozy v júni po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov klesli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom až o 2,6%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zvoľnila z 3,5% na 0,9%. Vývozy v júni tlačila nadol predovšetkým ich kľúčová časť – stroje a prepravné zariadenia. Ich vývozy v porovnaní s májom klesli, po zohľadnení sezóny, o približne 2% a podobný (-2,7%) pokles zaznamenali aj v medziročnom porovnaní. K poklesu vývozov strojov a áut v posledných dvoch mesiacoch najskôr prispel aj výpadok vývozov áut na americký trh, ktorý sa i slovenskí výrobcovia áut snažili predzásobiť ešte pred aprílovým zvýšením ciel. Vývozy strojov a áut ale najskôr tlmia aj trápiace sa vývozy strojov, ktoré zápasia so stále relatívne nízkym investičným dopytom na kľúčových exportných trhoch, ale i čiastočnou stratou konkurencieschopnosti slovenských exportérov v sektore. Naopak, silné čísla petrochémie, ktoré ukazovala produkcie priemyslu, potvrdzovali aj vývozy palív a mazív. Tie ako jedny z mála rástli aj v júni a medziročne boli vyššie o približne 10%.
Po májovom kolapse sa v dovozy v júni aspoň čiastočne zotavili. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástli o 0,9% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa tak vrátili do plusu, keď boli oproti júnu minulého roka vyššie o 3,9% (v máji medziročne klesali o 1,6%). Dovozom v júni citeľne pomáhal aj technický bázicky efekt (nižšia porovnávacia základňa), a to ako v medzimesačnom, tak aj medziročnom porovnaní. V medziročnom porovnaní sa bázicky efekt prejavil najmä pri dovozoch palív a mazív, ktoré sa z májového medziročného poklesu o 22,6% preklopili do jemného medziročného rastu o 2,8%. Na rozdiel od našich očakávaní sa ale ich objem (po očistení o sezónne efekty) oproti máju nezvýšil, napriek reštartu napĺňania zásobníkov plynu a obnoveniu tranzitu plynu zo západu (cez Česko). Výraznejšie dodávky plynu tyranizujúceho cez Česko je ale možné očakávať až v júli. V porovnaní s májom podporili dovozy najmä vyššie dovozy strojov a prepravných zariadení, ktoré sa tak vrátili do plusu aj v medziročnom porovnaní (1,2%). Tu sa miešajú najmä investičné dovozy a dovozy materiálu do výroby. Predpokladáme, že za ich júnovým oživením by mohla byť najmä druhá kategória (materiál), čo by mohlo znamenať aj oživenie produkcie (a vývozov) v najbližších mesiacoch.
Zužovanie prebytkov zahraničného obchodu sa v druhom štvrťroku, v súlade s očakávaniami, spomalilo, najmä však v dôsledku nižších dovozov palív a mazív (plynu). Čistý export však najskôr stále neprispieval k rastu HDP.
Počas leta dynamiku vývoja priemyslu a zahraničného obchodu ovplyvňujú predovšetkým celozávodné dovolenky, avšak v priemere by zahraničný obchod mal ostávať prebytkový. Prispieť by k tomu mal predovšetkým slabší domáci spotrebný dopyt, ktorý bude tlmený fiškálnou konsolidáciou. Vývozy sa budú spamätávať len veľmi pomaly, keď ich bude stále brzdiť slabý a len pomaly sa zotavujúci externý dopyt, najmä na „domácom“ európskom trhu, či vyššie (hoci od augusta čiastočne znížené) americké clá na autá. Na druhej strane, vývozy áut by mali byť podporené investičným a modelovým cyklom domácich závodov automobiliek, zatiaľ čo investičné vývozy by smerom k záveru roka mohli vykazovať známky oživenia pod vplyvom uvoľnenej menovej politiky ECB, ktorá by postupne mala zdvíhať aj dopyt po investičných tovaroch v eurozóne. Otáznikom s významným vplyvom na bilanciu zahraničného obchodu ostávajú dovozy plynu, resp. časovanie jeho dovozu. Slabšia naplnenosť zásobníkov ku koncu prvého polroka naznačuje nevyhnutnosť vyšších dovozov plynu tesne pred začiatkom vykurovacej sezóny, resp. počas zimy. Zdá sa, že už v júli sa naplnenie zásobníkov plynu (a dovozy plynu) aspoň čiastočne zrýchlilo aj vďaka obnoveným dodávkam plynu zo západu (cez Česko), čo by sa malo prejaviť aj na vyšších dovozoch a ďalšom zmiernení prebytku zahraničného obchodu.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
