Spotrebiteľská inflácia v júli v súlade s očakávaniami citeľnejšie zrýchlila. Toto zrýchlenie však bolo z veľkej časti (približne z polovice) len technického charakteru – z medziročného porovnania cien vyprchal efekt minuloročného júlové zrušenia koncesionárskych poplatkov. Zrýchlenie medziročného rastu cien sme však videli aj u cien potravín. Zdá sa, že ceny potravín nateraz už svoje dno našli, pričom návrat zdražovania sme na prelome jari a leta mohli pozorovať u viacerých potravinových položiek, predovšetkým však u olejov a tukov.
Naopak, (medziročný) rast cien bežných tovarov sa naďalej postupne zvoľňuje. To už úplne neplatí pre služby. Inflácia služieb, výdatne živená dynamickým rastom miezd, i naďalej ostáva vychýlená vysoko nad úrovne bežné v minulosti a hoci už ďalej nezrýchľuje je momentálne hlavným zdrojom celkovej inflácie (nielen na Slovensku) – vyššie ceny služieb vysvetľujú viac ako 40% celkovej inflácie. Ústupu zdražovania služieb bránia predovšetkým stále prítomné mzdové tlaky v ekonomike. Dynamický rast cien služieb, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách eurozóny, je hlavným faktorom, ktorý bráni rýchlejšiemu návratu inflácie k inflačnému cieľu ECB a tak i rýchlejšiemu znižovanie úrokov.
Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere zvýšili o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3-ročného júnového minima 2,1% až na 2,6%. Medziročná inflácia tak bola najrýchlejšia od februára tohto roka.
Dôvody júlového zrýchlenia rastu cien je potrebné hľadať predovšetkým v regulovaných položkách. Ich medziročný nárast cien sa zrýchlil z 0,9% až na 2,8%. Zásluhu na to má predovšetkým vyprchanie efektu minuloročného júlového zrušenia koncesionárskych poplatok, ktoré následne počas 12 mesiacov znižovalo celkovú infláciu o takmer 0,3 pb. Okrem tohto technického efektu sme však v júli pozorovali aj medzimesačný nárast cien u viacerých regulovaných položiek, a tak aj v porovnaní s júnom regulované ceny zdraželi v priemere o 0,3%. Pokračovalo zdražovanie odvozu komunálneho odpadu (o 1% medzimesačne na 15,5% medziročne), či liekov a ostatných zdravotníckych a terapeutických výrobkov (o 0,9% medzimesačne na 6,7% medziročne), pridalo sa zdraženie poštových služieb (o 10% medzimesačne i medziročne), či v cestnej (autobusovej) doprave (o 0,7% medzimesačne, resp. 13,1% medziročne).
V júli sa ale zrýchľovala aj dynamika jadrovej inflácie, ktorá sa odrazila od júnového dna. V priemere sa jadrové ceny v júli zvýšili o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 1,8% na 2,1%. Jadrové ceny pritom v júli smerom nahor ťahali predovšetkým potraviny. Tie v priemere medzimesačne zdraželi o 0,2%, a to aj napriek tomu, že letné mesiace sú často charakterizované poklesom cien sezónnych potravín (ovocie, zelenina). Tie síce zlacňovali aj tento rok (v prípade ovocia jemne rýchlejšie ako tomu bolo bežné v minulosti, v prípade zeleniny naopak jemne pomalšie) avšak viaceré potravinové položky, zdá sa, aspoň nateraz vyčerpali priestor pre zlacňovanie a ich ceny začínajú postupne opäť narastať. Po zohľadnení sezónnych faktorov tak ceny potravín (prepočet UniCredit Bank) zdraželi až o 0,8% a zaznamenali najrýchlejší nárast od marca 2022. V medziročnom porovnaní sa dynamika rastu cien potravín zrýchlila z 0,5% na 1,4%. Vyššie cenovky sme v júli mohli vidieť u pečiva, mäsa, cukru a cukroviniek ale predovšetkým u olejov a tukov. Oleje a tuky (kam sa radí i maslo) pomerne dynamicky zdražovali už druhý mesiac v rade (v júli o 7,1%) a dynamika ich medziročného rastu sa tak opäť vyšplhala do dvojciferných hodnôt (11,2%).
V medzimesačnom porovnaní podporili v júli jadrovú infláciu aj vyššie ceny pohonných hmôt. Tie v porovnaní s júnom v priemere zdraželi o 0,9%, o niečo rýchlejšie tentokrát zdražovala nafta (1,2%) ako benzíny (0,8%). Zdražovanie cien pohonných hmôt v úvode leta je pomerne bežný jav, v ešte väčšom rozsahu sme ho mohli pozorovať v júli minulého roka. Dynamika medziročného rastu cien pohonných hmôt sa tak predsa len spomalila z 1,7% na 1,2%.
Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa v júli zvýšila o 0,3% a dynamika jej medziročného rastu sa spomalila 3,5% na 3,4%. Rýchlejšiemu zvoľňovaniu dopytovej inflácie bránia predovšetkým ceny služieb. Tie sú stále výdatne dotované dynamicky rastúcimi mzdami v ekonomike, ktoré jednak zvyšujú dopyt po službách a otvárajú priestor pre nárast marži, avšak tlačia aj na náklady poskytovateľov služieb, ktorí sú nútení vyššie mzdové náklady následne premietať aj do koncovej ceny, najmä u služieb, kde cena práce tvorí neraz významnú položku celkových nákladov (typickým príkladom sú napríklad kaderníctva, ktoré si stále držia 7,5% medziročný nárast cien). Ceny služieb tak v júli vzrástli až o 1% a dynamika ich medziročného rastu sa nezmenila – ostala na úrovni 6,1%. Naopak, tlak na zdražovanie tovarov ustúpil spolu s uvoľnením úzkych hrdiel a stabilizáciou energetického šoku. Nateraz sa zdá, že na ceny tovarov zásadnejšie netlačí ani zotavujúci sa spotrebný dopyt podporený rastúcimi reálnymi mzdami. Ceny tovarov v júli v priemere klesli o 0,1% a i dynamika ich medziročného rastu sa postupne zosúva smerom k normálu bežnému v minulosti – v júli sa spomalila z 1,9% na 1,7%, čo bol najpomalší medziročný rast od apríla 2021.
Prevažne technický charakter júlového zrýchlenia medziročne inflácie bol najskôr hlavným dôvodom odlišného vývoja vo vnímaní inflácie. Vnímanie inflácie sa ďalej spomaľovalo – v prepočet zo saldá odpovedí spotrebiteľského barometra Štatistického úradu z 5,3% na 4,9% (prepočet UniCredit Bank), t.j. na najnižšiu úroveň od júna 2021. Postupné obnovenie rastu cien potravín, ktoré pozorujeme v poslednom období, by sa ale mohlo podpísať aj pod zastavenie dlhodobého trendu zmierňovania vnímania inflácie. Otočenie trendu pri inflačných očakávaniach sme pritom pozorovali už v predchádzajúcom mesiaci a júl ho len potvrdil. Inflačné očakávania sa nepatrne zvýšili z 1,2% na 1,3%, hoci stále ostávajú hlboko pod dlhodobým priemerom.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli vzrástol o 0,3% a dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 2,1% na 2,5%.
Predpokladáme, že august na júlové zrýchlenie inflácie plne nenadviaže. Dôvodom bude najmä priaznivý bázický efekt pri cenách pohonných hmôt. Ich prudké minuloročné zdržovanie z konca leta sa tento rok neopakuje. Systematické zvoľňovanie rastu cien sa však už v ďalších mesiacoch roka najskôr neobnoví. Na rozdiel od prvej polovice roka už totiž v jeho druhej polke počas väčšiny mesiacov prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázicky efekt. Ďalšie zvoľňovanie inflácie budú brzdiť aj rastúce mzdy, ktoré sa budú premietať najmä do cien služieb, i zotavujúca sa spotreba. Hranicu 3% by už ale inflácia tento rok prekročiť nemala a do konca roka by mala oscilovať okolo hranice 2,5%, resp. jemne nad touto hranicou.
Nevyhnutná konsolidácia verejných financií prinesie už v úvode budúceho roka nový inflačný impulz. Korekcia cien energií (najmä plynu), ale aj nová daň z cukru, vyššie spotrebné dane, či niektoré ďalšie zvažované opatrenia budú tlačiť infláciu v úvode roka smerom k 4%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
