Slováci v posledných rokoch dôslednejšie triedia odpad, šetria vodou a energiami. Rastie tiež skupina ľudí, ktorí do snahy znižovať dopady svojej spotreby neváhajú investovať čas a peniaze. Je tu však aj významná časť tých, ktorí na zmenu svojho správania nevidia dôvod.
Environmentálne postoje Slovákov sa rozhodla preskúmať spoločnosť SPAK-EKO, a.s. Rozsiahleho reprezentatívneho prieskumu sa zúčastnilo celkovo 2500 respondentov zo všetkých krajov a vekových skupín.
“Hlavným pozitívnym zistením je, že Slováci vo všeobecnosti chápu, že pre vyššiu udržateľnosť je potrebné niečo urobiť. Takisto sú si vedomí, že budú musieť aj niečo obetovať, najmä sa vzdať istej miery pohodlia. No práve tu môže byť hlavné úskalie. Pokiaľ totiž ide o to, prevziať aj osobnú zodpovednosť a spraviť niečo nad rámec povinností, či prijať kroky, ktoré priamo nesúvisia so snahou usporiť, počet „eko nadšencov“ sa rýchlo znižuje,“ sumarizuje výsledky prieskumu člen predstavenstva SPAK-EKO, Miroslav Jurkovič.
Až 87 % Slovákov v prieskume súhlasilo s tým, že ľudia musia zmeniť svoje správanie, aby sa podarilo znížiť dopady spotreby na životné prostredie. Rovných 80 % zároveň chápe, že by sa mali na tejto zmene podieľať aj osobne.
Takmer presná polovica Slovákov (49 %) je však ochotná podstúpiť najmä zmeny, ktoré pre nich neznamenajú výraznú stratu pohodlia alebo zvýšené náklady. Pätina Slovákov zároveň nechce na svojom prístupe meniť nič alebo takmer nič, pretože sa domnievajú, že by to ničomu nepomohlo, problematika udržateľnosti ich nezaujíma, alebo situáciu nepovažujú až za takú zlú.
„Pozitívnym signálom však je, že tu existuje významná skupina, 31 % Slovákov, ktorí sú do udržateľnejšieho životného štýlu ochotní investovať svoju energiu, voľný čas a dokonca aj peniaze,“ konštatuje M. Jurkovič.
Čo sa týka konkrétnych opatrení, Slováci v posledných rokoch najviac zmenili svoj prístup k triedenému zberu a spotrebe energií. „Prieskum však odhalil aj množstvo ďalších nových trendov vo vývoji spotrebiteľských preferencií, ktoré jednoznačne smerujú k vyššej udržateľnosti,“ pokračuje M. Jurkovič.
Dve tretiny Slovákov uviedli, že triedia odpad dôslednejšie (66,5%) a zároveň šetria vodu a energie (66,52%). Niečo menej ako polovica (44%) kúri na nižšiu teplotu, nepoužíva sušičku a snaží sa nakupovať menej oblečenia.
Až 40% opýtaných uviedlo ,že kompostuje, obmedzuje používanie plastových vreciek, dáva prednosť opravám pred vyhadzovaním pokazených vecí a kratšie sa sprchuje. Približne tretina viac používa MHD (35%), jazdí na bicykli, či chodí peši, snaží sa menej nakupovať (30,56%), ako i používa menej chémie v domácnosti (28%).
Významný počet ľudí tiež uprednostňuje drahšie, ale energeticky úspornejších spotrebiče (35%), vyhýba sa nápojom v plastových obaloch (26%), nakupuje nebalené potraviny (21%), použité odevy a spotrebiče (21,8%), či nahradilo tradičné chemické čističe za prírodné látky (ocot, sóda bikarbóna – 19%).
Produkty s označením organic, bio, eco nakupuje 10,08% a biopotraviny 8,96% Slovákov.
Slováci vyjadrili aj svoje postoje k voľne pohodenému odpadu. Vo svojom okolí si najviac všímajú plasty (56,4%), nasleduje papier (17,8%) a cigaretové ohorky (6,2%). Za najviac obťažujúce označili plastové obaly z potravín, vrecká a tašky (96%). Plastový odpad vnímajú zároveň aj ako najškodlivejší (81%), nasledujú ohorky (52%).
Zdroj: PMI, Ilustračné foto: John Cameron / Unsplash.com
